Prvý máj, medzinárodný sviatok solidarity pracujúcich vznikol v Austrálii a v Spojených štátoch

BRATISLAVA – Prvý máj v modernej podobe vznikol v polovici 19. storočia v robotníckom hnutí, ktoré ako jednu z hlavných požiadaviek stanovilo zavedenie osemhodinového pracovného dňa.

Sviatok práce alebo 1. máj je medzinárodný sviatok pracujúcich, ktorý sa od roku 1890 slávi 1. mája. Sviatok zaviedla v roku 1889 II. internacionála na pamäť vypuknutí štrajku amerických robotníkov v Chicagu dňa 1. mája 1886, ktorý vyústil v Haymarketský masaker.

Prví, ktorí požadovali osemhodinový deň, boli pracovníci v Austrálii 21. apríla 1856. Odvtedy sa tento sviatok stal v Austrálii každoročnou udalosťou.

Podľa vzoru austrálskych pracovníkov uskutočnili 1. mája 1886 anarchistické organizácie v USA a Kanade sériu zhromaždení a demonštrácií. Pri rozptýlení jednej z nich v Chicagu 4. mája 1886 bolo zabitých šesť demonštrantov. V následných masových protestoch proti brutálnym akciám polície nasledujúceho dňa bolo v dôsledku výbuchu bomby odhodenej neznámou osobou zabitých osem policajtov, najmenej päťdesiat bolo zranených. Najmenej štyria pracovníci boli zranení v následnej prestrelke. Podľa niektorých zdrojov bolo až päťdesiat zabitých a zranených bolo niekoľko desiatok ľudí zranených. Tieto udalosti vstúpili do dejín ako Haymarketský masaker.

V medzinárodne sledovanom súdnom konaní, ktoré nasledovalo, bolo z týchto udalostí obvinených osem anarchistov. Sedem z nich  odsúdili na trest smrti, dvom bol trest znížený guvernérom Richardom J. Oglesbym a ďalší spáchal samovraždu deň pred vykonaním rozsudku.

Na pamiatku boja chicagských robotníkov vznikol Sviatok práce. V Slovenskej republike je štátnym sviatkom.

Jeden z popravených – Albert Parsons – bol bratom slávneho plukovníka armády juhu a sám bývalým vojakom armády Konfederácie, ktorý sa zriekol rasistických predsudkov a oženil sa s bývalou otrokyňou indicko-mexického pôvodu Lucy Parsons.

Na pamiatku popravených anarchistov vyhlásil parížsky kongres II internacionály v júli 1889,  na návrh amerických robotníkov, ktorí naplánovali ich štrajk 1. mája 1890, tento deň za Deň solidarity pracujúcich Sveta a navrhol ho označiť za demonštrácie vyžadujúce 8-hodinový pracovný deň a ďalšie sociálne požiadavky. Rovnako ako v Austrálii viedli úspechy demonštrácií k tomu, že sa oslava stala každoročnou udalosťou.

V socialistických krajinách patril tento sviatok medzi najdôležitejšie. Organizovali sa každoročne masové prvomájové sprievody, ktoré prechádzali mestom, často pred tribúnou s miestnymi predstaviteľmi komunistickej moci. Účasť na oslavách prvého máje bola veľmi často nepísane povinná a nadriadení a učitelia mali nariadené kontrolovať účasť svojich podriadených a žiakov. Neexistoval zákon a ani vyhláška, ktorá by to nariaďovala. Išlo o iniciatívu občanov, ktorí chceli prejaviť svoju oddanosť myšlienkam KSČ.