Aká je podstata ideológie Pentekostálneho hnutia v kresťanstve, na Slovensku známeho ako Letničiari

BRATISLAVA – Letničné hnutie, iné názvy sú turíčne hnutie, turičnícke hnutie, alebo aj pentekostálne hnutie, či skrátené označenie turičníci, letničiari je prvá vývojová vlna Hnutia obnovy v Duchu Svätom.

Duch Svätý, alebo alebo Svätý Duch; grécky τὸ πνεῦμα ἅγιον pneuma hagion hebr. רוח הקדש rúach hakodeš, je teologický pojem, ktorý označuje v kresťanstve tretiu osobu Božej Trojice, odlišnú od Otca a Syna, zároveň však s nimi rovnakej podstaty.

Hnutie obnovy v Duchu Svätom je široký prúd entuziastického kresťanstva, ktorý sa objavil začiatkom 20. storočia a vyznačuje sa tým, že kladie dôraz na obnovenie života človeka pod vplyvom Ducha Svätého. V XX. storočí bolo najrýchlejšie rastúcim kresťanským hnutím na svete.

Z diachronického hľadiska sa delí na niekoľko vĺn: 1. Letničné hnutie, tiež nazývané Pentekostálne hnutie, 2. Charizmatické hnutie, 3. Neocharizmatické hnutie (Viničné hnutie a Hnutie Viery) a 4. Novo-apoštolská reformácia.

Charizmatické hnutie alebo Hnutie charizmatickej obnovy je prúd v rámci kresťanských cirkví stredného prúdu (katolicizmu, protestantizmu), ktorý sa vyvinul v 50. a 60. rokoch 20. storočia pod vplyvom letničného hnutia.

Do pojmu charizmatické, alebo aj letnično-charizmatické, turíčne hnutie, Hnutie obnovy v Duchu Svätom, hnutie možno zahrnúť všetkých kresťanov, ktorí veria, že prejavy pôsobenia Ducha Svätého presnejšie dary Ducha Svätého – takzvanej charizmy, jasne definované a popísané v Novom Zákone ako napríklad prorokovanie, uzdravovanie, hovorenie inými jazykmi – glosália – a tak ďalej,  nie sú určené len pre prvotných kresťanov v prvých storočiach kresťanstva, ale sú prístupné aj dnešným kresťanom.

Toto presvedčenie vychádza z toho, že Boh sa nemení, a jeho Slovo je takisto nemenné a večné, Duch Svätý sa preto aj dnes dokáže osobne dotknúť života človeka a umožniť mu zakúsiť Božiu lásku, moc a pozitívne zmeniť jeho život. Kresťanské spoločenstvá, ktoré patria k hnutiu modernej kresťanskej reformácie (letnično – charizmatickému hnutiu), sa snažia o obnovu kresťanstva prostredníctvom návratu k Písmu a k jednoduchosti praktického kresťanského života, spočívajúceho v osobnom vzťahu s Bohom a v nasledovaní odkazu Ježiša Krista. Snažia sa uspokojiť ľudí pri hľadaní zmyslu života a ozajstných kresťanských hodnôt. Cirkev je chápaná ako miesto, kde ľudia spoločne hľadajú Boha, navzájom si pomáhajú a povzbudzujú sa. Veria, že Boh aj dnes aktívne mení ľudské životy k lepšiemu, vyslobodzuje ľudí zo zajatia hriechu a závislostí a učí ich, ako žiť radostný a úspešný život.

Letničné hnutie sa objavilo na prelome 19. a 20. storočia v protestantských cirkvách. Názov hnutia je odvodený od židovského sviatku Letnice, čo je starší (ale v slovenskej protestantskej terminológii bežne používaný) výraz pre katolícky sviatok Turíce.

Letnice, alebo Sviatok Letníc latinsky pentecostes, grécky πεντεκοστή (ἡμέρα) – pentekosté (hémerá) – (päťdesiaty deň) je podľa mnohých kresťanov (predovšetkým z protestantského  prostredia, v rímskokatolíckej cirkvi je zaužívaný názov Turíce) významovo najbližším slovenským prekladom pre židovský sviatok Šavu’ot, alebo v Tóre nazývaný aj Sviatok týždňov (Chag ha-šavu’ot) a Sviatok žatvy (Chag ha-kacir). Staroslovanské pomenovanie pre obdobie žatvy je letnica. Odtiaľ pochádza aj zaužívané slovné spojenie Sviatok Letníc, alebo skrátene Letnice. Sviatok Šavu’ot pripadá na päťdesiaty deň po sviatku Pesach („židovská Veľká noc“). Medzi kresťanmi sa preto pre tento sviatok zaužíval aj výraz Pentecost (50-ty deň).

Pentekostalizmus je jedným z neskorých protestantských prúdov kresťanstva, ktoré vznikli na začiatku XX. storočia v USA. Jeho ideologický pôvod spočíva v náboženskom a filozofickom hnutí obrodenia pod názvom Hnutie svätosti (Holiness Movement).

Letničiari prikladajú krstu Duchom Svätým osobitný význam, pretože ho chápu ako zvláštny duchovný zážitok, ktorý je často sprevádzaný rôznymi emóciami a v okamihu, keď moc Ducha Svätého zostúpi na znovuzrodeného veriaceho. Letničiari považujú túto skúsenosť za totožnú so skúsenosťou, ktorú zažili apoštoli v päťdesiaty deň po vzkriesení Krista. A keďže sa tento deň nazýva Letnice, odtiaľ pochádza aj názov „Letničiari“.

Päťdesiatnici sú presvedčení, že sila, ktorú veriaci dostane v dôsledku krstu Duchom Svätým, sa navonok prejavuje hovorením v iných jazykoch (Skutky 2: 4, Skutky 10: 44–46, Skutky 19: 6). Špecifické chápanie fenoménu „hovorenia v jazykoch“ (glosolálie) je charakteristickou črtou päťdesiatnikov.

Glossolalia, starogrécky γλῶσσα [glossa] „jazyk“ + λᾰλέω [laleo] „hovorím“.  Reč pozostávajúca z nezmyselných slov a fráz, ktorá má určité znaky zmysluplnej reči ako jej tempo, rytmus, štruktúra slabík, relatívna frekvencia výskytu zvukov; reč s mnohými neologizmami a nesprávnymi frázami. Tento typ reči sa pozoruje sa u ľudí v tranze, počas spánku, s duševnými chorobami, po použití silných drog typu pervitín, alebo heroín.

V niektorých vyznaniach sa kresťanstvo považuje za jeden z darov Ducha Svätého. Nazýva sa to „dar jazykov“ alebo „dar hovorenia v jazykoch“. Presný význam tohto pojmu je v rôznych kresťanských denomináciách odlišný. Má osobitný význam v letničiarskom  a charizmatickom hnutí.

Súčasťou náboženského obradu, v podobe tajnej modlitby,  má význam v určitých smeroch kresťanstva a v niektorých primitívnych náboženstvách.

Letničiari veria, že existuje dar hovoriť v iných jazykoch, ktorý sa prejavuje nedobrovoľným hovorením v cudzích jazykoch počas evanjelizácie, ako aj dar proroctva, ale existuje aj modlitba Ducha Svätého, ktorý hovorí v jazykoch „anjelov“ (Rim 8:26, Ef 6:18).

Letničiarskí kresťania veria, že Duch Svätý tiež dáva dary slov múdrosti, slov poznania, viery, uzdravenia, zázrakov, proroctiev, rozlišovania duchov, výkladov jazykov, podľa 1 Kor. 12: 8-10.

Medzi Letničiarmi majú sviatosti osobitné miesto – Krst vodou a Večera Pánova (prijímanie alebo lámanie chleba). Rozoznávajú sa aj tieto rituály: manželstvo, požehnanie deťom, modlitba za uzdravenie chorých, vysviacka a niekedy umývanie nôh počas sviatosti.

Počas celej svojej existencie bola dôležitou stránkou letničiarskej teológie „doktrína zbožnosti“, ktorá vyzýva svojich nasledovníkov k spravodlivému životu založenému na Písme svätom: vzdať sa alkoholu, fajčenia, drog, hazardných hier, ohovárania, morálky v záležitostiach rodiny a manželstva, tvrdá práca … V posledných rokoch došlo k nárastu cirkví tohto typu po celom svete.

(Spracované podľa verejne dostupných zdrojov)