Vnútorná politika a vojenské konflikty v Afganistane
KÁBUL – Vojenské konflikty sú v Afganistane od roku 1973. Sú spojené s vnútropolitickými súbojmi, do ktorých zasahovali v minulosti ZSSR, ale aj USA a iné krajiny.
PREDHISTÓRIA
Dňa 19. augusta 1919 vyhlásil Amanullah Khan nezávislosť Afganistanu, Po tretej anglo-afganskej vojne bola Veľká Británia prinútená uznať najskôr čiastočnú a v roku 1926 úplnú nezávislosť emirátu Afganistan.
Emirát bol zrušený v roku 1929; posledným emirom bol Khabibullah Gazi. Afganské kráľovstvo vyhlásil Muhammad Nadir Shah. Po smrti Nadira Shaha v novembri 1933 sa kráľom stal jeho syn Muhammad Zahir Shah, ktorého v roku 1973 zvrhol jeho vlastný bratranec Muhammad Daoud.
Dňa 17. júla 1973 bol v Afganistane uskutočnil štátny prevrat. Monarchiu zrušili a v krajine vyhlásili republika. Toto obdobie histórie sa vyznačuje extrémnou politickou nestabilitou. Prezident Mohammed Daoud sa pokúsil zreformovať a zmodernizovať krajinu, čo sa mu nakoniec nepodarilo.
V apríli 1978 sa v krajine začala revolúcia. Prezident Mohammed Daoud bol spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi počas útoku na rezidenciu zastrelený a k moci sa dostala komunistická Ľudovo-demokratická strana Afganistan (PDPA).
V apríli 1978, po Saurovej (aprílovej) revolúcii, bola vyhlásená Afganská demokratická republika (DRA). Hlavou štátu sa stal Nur Mohammad Taraki a predsedom Revolučnej rady Hafizullah Amin. Vláda začala uskutočňovať radikálne reformy, najmä sekularizáciu, ktorá vyvolala masívne protesty v tradičnej afganskej spoločnosti. V krajine vypukla občianska vojna. Od roku 1967 sa vládnuca strana PDPA rozdelila na dve frakcie – Khalq a Parcham. Nur Mohammad Taraki, vodca frakcie Khalq, bol tajne zavraždený Aminom, členom jeho vlastnej frakcie, ktorý sa stal hlavou štátu. V ZSSR bol Amin považovaný za nespoľahlivú osobu, schopnú kedykoľvek sa preorientovať na Západ.
Preto sa sovietske vedenie rozhodlo eliminovať Amina a vyslať do krajiny vojakov, aby pomohli komunistickej vláde vyrovnať sa s povstalcami. Výsledkom bolo, že ZSSR zasiahol do občianskej vojny, ktorá trvá dodnes. Oficiálne postavenie USA: ZSSR napadol a obsadil Afganistan. Po atentáte na Amina počas útokov sovietskych špeciálnych jednotiek na prezidentský palác sa funkcie predsedu Revolučnej rady ujal vodca parchamskej frakcie Babrak Karmal.
Vnútropolitické konflikty sú spojené s náboženskými otázkami. Centrom náboženského života v krajine je Belasá mešita v Kábule – na titulnej fotografii.
ZSSR
Afganská vojna (1979-1989), v paštúnčine په افغانستان کې شوروی جګړه, perzštine جنگ شوروی در افغانستان, bola sovietska vojna v Afganistane. aj v modernej historiografii existuje definícia afganského konfliktu 1979 – 1989 [39], – vojenský konflikt na území Afganskej demokratickej republiky (Afganská republika od roku 1987) medzi vládnymi silami Afganistanu s podporou Obmedzeného kontingent sovietskych vojsk na jednej strane a ozbrojených formácií afganských mudžahedínov („dushmanov“) požívajúcich politickú, finančnú, materiálnu a vojenskú podporu popredných štátov NATO, Číny a konzervatívneho islamského sveta na strane druhej. V každodennom živote sa afganská vojna zvyčajne nazývala v ZSSR a dnes v Ruskej federácii stručne – Afgan.
Termín (koncept) „afganská vojna“ vo vnímaní sovietskej a post-sovietskej spoločnosti predstavuje obdobie prítomnosti sovietskych vojsk v Afganskej demokratickej republike a účasti na nepriateľských akciách proti formáciám ozbrojenej opozície v rokoch 1979 až 1989. Vnútropolitická kríza v Afganistane sa skutočne začala v roku 1973 a od roku 1978 prešla do akútnej fázy.
ZSSR vstúpil do Afganistanu 25. decembra 1979. ZSSR rezolúciu Bazpečnostnej rady Organizácie spojených národov vetoval. Celkový výsledok hlasovania je 104 – 18 v prospech Spojených štátov a ich spojencov. ZSSR svoje kroky motivoval skutočnosťou, že sovietsky vojenský kontingent bol predstavený na žiadosť afganskej vlády a v súlade so Zmluvou o priateľstve, dobrom susedstve a spolupráci z 5. decembra 1978. Dňa 14. januára 1980 prijalo Valné zhromaždenie OSN na svojom mimoriadnom zasadnutí rezolúciu vyjadrujúcu „hlbokú ľútosť“, vyjadrila tiež znepokojenie nad situáciou utečencov a vyzvala na stiahnutie „všetkých zahraničných vojsk“, rezolúcia však nebola záväzná. Bola prijatá 104 hlasmi za, 18 proti.
Od januára 1987 do februára 1989 sa sovietska armáda podieľala na organoizácii politiky národného zmierenia. Dňa 15. februára – sa stiahla z Afganistanu. Stiahnutie vojsk 40. armády viedol posledný veliteľ obmedzeného vojenského kontingentu generálporučík B. V. Gromov.
USA
Od roku 1996 kontroluje hlavné mesto a väčšinu územia Afganistanu Taliban. Už vtedy dostal terorista Usáma bin Ládin, hľadaný americkými orgánmi, azyl v Afganistane. Po bombových útokoch na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii z roku 1998 Taliban odmietol vydať bin Ládina. Po teroristických útokoch 11. septembra 2001 vyhlásil americký prezident George W. Bush ultimátum pre Taliban: čo najskôr vydať bin Ládina americkému súdnictvu, ako aj celému vedeniu Al-Káidy. V rámci útokov Taliban zničil útokom lietadlami dve budovy Svetivého obchodného centra. Dňa 21. septembra Taliban odmietol s tým, že USA neposkytli dostatočné dôkazy o účasti organizácie na útokoch v New Yorku a Washingtone.
Lida Noory z kancelárie sekretariátu pre globálne záležitosti žien pózuje pre fotografiu s členmi tímu Robotického tímu afganských dievčat (Zľava doprava: Roya Mahboob, Kowsar, Roshan Fatemah Qaderyan) a ich mentorom počas návštevy oddelenia 11. októbra 2018. Forografia: US State of Department.
Dňa 22. septembra 2001 dva z troch štátov, ktoré uznali Islamský emirát Afganistan (SAE a Saudská Arábia), prerušili diplomatické styky s Afganistanom. Zo samotného Afganistanu sa obrovský prúd utečencov valil do Iránu a Pakistanu.
Vojna v Afganistane (2001 až 2014) je asymetrický vojenský konflikt medzi Medzinárodnými silami bezpečnostnej pomoci (ISAF), podporovanými najskôr Severnou alianciou a potom novou afganskou vládou, a islamistickým Talibanom, ktorý predtým ovládal väčšinu Afganistanu. Jedna z etáp občianskej vojny v Afganistane, ktorá trvá od roku 1978.
USA uskutočňujú operáciu v Afganistane v rámci operácie Trvalá sloboda, ktorá sa začala v reakcii na teroristický útok z 11. septembra 2001. Medzinárodné sily bezpečnostnej pomoci v Afganistane (ISAF) pôsobia v súlade s rezolúciou Rady bezpečnosti OSN 1386 [32]. z 20. decembra 2001 … Toto je najdlhšia vojna v histórii USA.
Od júla 2011 sa začal postupný odchod koaličných jednotiek z Afganistanu [34]. V júli 2013 bola bezpečnosť v krajine prevedená na miestne mocenské štruktúry, od tohto momentu zohráva koaličný kontingent podpornú úlohu [35] [36]. Vojna sa v skutočnosti skončila iba formálne, ale v skutočnosti pokračovala ďalej.
„Je čas odložiť na poolicu históriu 20-ročnej vojny,“ uviedol v 14. apríla 2021 hovorca Bieleho domu s oznámením rozhodnutia vlády USA stiahnuť poslednú americkú armádu z Afganistanu do 11. septembra.
„Je čas ukončiť najdlhšiu vojnu v našej histórii a je čas, aby sa americké jednotky vrátili domov,“ uviedol v s v televíznom prejave k národu americký prezident Joe Biden, ktorý potvrdil, že stiahnutie sa začne 1. mája a skončí pred 11. septembrom.
Zástava Talibanu / www.wikipedia.org
Stiahnutie vojakov však môže krajinu odhodiť Afganistan akýmkoľvek smerom. Buď sa bude rútiť rýchlym tempom k mieru, alebo sa opäť ponorí do násilia, a prvé príznaky otvorenej spoločnosti, ktoré sa síce pomaly a nerovnomerne začali prejavovať v posledných dvoch desaťročiach, sa síce skončia.
TALIBAN
Po tom ako vojenskú základňu Bagram opustili všetci americkí vojaci z krajiny začali utekať pred Talibanom zástancovia súčasnej vlády do do susedného Tadžikistanu.
Takmer všetci afganskí utečenci, ktorí prešli do Tadžikistanu po útokoch militantov Talibanu *, sa vrátili do svojej vlasti, uviedol pre médiá zdroj z vedenia Tadžikistanského štátneho výboru bezpečnosti (GKNB). „S výnimkou afganskych Kirgizov, ktorý utiekol deň predtým do regiónu Tadžikistanu Murghab, sa všetci ostatní utečenci vrátili do svojej vlasti,“ uviedol zdroj.
Taliban navštívil Moskvu. Za zavretými dverami rokoval s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom. Sľúbil, źe urobí všetko pre to, aby sa v krajine prestali vyrábať drogy.
Zaručujeme, že prijmeme opatrenia na boj proti výrobe drog, a chceme to zaručiť svetovému spoločenstvu, najmä proti pašovaniu,” uviedol Delaware.
Podľa neho majú Taliban príklad, keď hnutie „ zabezpečilo nulu na trh výroby drog na území Afganistanu“. “A veríme, že v Afganistane neexistuje [iná] sila, ktorá by mohla zastaviť výrobu drog a ich pašovanie z územia našej krajiny,” uzavrel Delaware.
Delegácia z katarského úradu Talibanu pricestovala do Moskvy 8. júla a rokovala na ruskom ministerstve zahraničia. Cesta sa uskutočnila na pozadí masívnej ofenzívy Talibanu v Afganistane, ktorá sa začala po tom, čo USA a ich spojenci dokončili stiahnutie vojsk z republiky. Teroristická skupina ovládla väčšinu územia krajiny vrátane oblastí na hraniciach s Uzbekistanom a Tadžikistanom. Ustupujúce jednotky afganskej armády niekoľkokrát prekročili hranice s Tadžikistanom a utiekli pred postupujúcimi silami Talibanu.
V tejto súvislosti ohlásil Dušanbe mobilizáciu, na posilnenie hranice bude nasadených ďalších 20-tisíc záložníkov. V Tadžikistane tiež uviedli, že pri ochrane hraníc počítajú s pomocou partnerov z Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) vrátane Ruska. Potom ruský prezident Vladimir Putin potvrdil svoju pripravenosť poskytnúť republike potrebnú podporu „bilaterálne aj v rámci CSTO“.
Samotný Taliban na stretnutí v Moskve vyhlásil, že nemá v úmysle porušiť hranice štátov Strednej Ázie. Zaviazali sa tiež bojovať proti hrozbe, ktorú predstavuje ďalšia zakázaná teroristická skupina Islamský štát.
