Uhlíková stopa budov a nehnuteľností vôbec dokáže výrazne ovplyvniť boj s klimatickou krízou
BRATISLAVA – Slovenská rada pre zelené budovy presadzuje čo najnižšiu uhlíkovú stopu.
Uhlíková stopa je suma vypustených skleníkových plynov vyjadrená v CO 2 ekvivalentoch . Uhlíková stopa sa môže týkať jedinca, výrobku alebo akcie. Najčastejšie je ale používaná v spojitosti s výrobkami a definuje sumu všetkých skleníkových plynov, ktoré boli vypustené pri výrobe daného výrobku. Podobná charakteristika výrobkov slúži na výber toho, ktorého výroba má najmenší dopad na životné prostredie.
Pojem uhlíková stopa, prepočítavaná na hmotnosť CO2, sa stáva neoddeliteľnou súčasťou dnešnej doby. Budovy nielen materiálmi, z ktorých sú postavené, no aj svojou prevádzkou zodpovedajú za takmer 40 % svetových emisií skleníkových plynov. Zelené stavby a ekologizácia developmentu sú preto zásadné pri boji s klimatickou zmenou. To, že znižovanie uhlíkovej stopy budov je úlohou, ktorú sa neoplatí odkladať, potvrdili aj hostia Green Business Breakfast. V bratislavskom Einpark Offices ju usporiadala Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC).
„Sme prvou generáciou, ktorá začína výrazne pociťovať dopady klimatickej krízy, no zároveň poslednou, ktorá ešte má šancu s tým niečo spraviť. V boji proti nežiadúcim zmenám klímy je zásadné znižovanie emisií uhlíka. Dnes sa ako hlavný motivačný nástroj pri dosahovaní tohto cieľa uvádza budúcnosť planéty. Z môjho pohľadu je to však budúcnosť ľudstva, ktorá je v ohrození. A je len na nás, v akom stave odovzdáme Zem ďalším generáciám,“ uviedol Martin Stohl, poradca predstavenstva SKGBC.
V tomto kontexte je žiaduce, aby sa jednotliví hráči na trhu skutočne snažili svoju uhlíkovú stopu znižovať a smerovali ku karbónovej neutralite. „Einpark Offices, najzelenšia kancelárska budova na Slovensku, dokáže počas jedného roka v porovnaní s konvenčnou stavbou rovnakej veľkosti ušetriť vyše milión kilogramov CO2. Úspora energie dosahuje približne 80 %. Aj vďaka tomu pracujeme na získaní certifikátu LEED Zero Carbon pre Einpark, čím sa stane deviatou takouto budovou na svete a prvou na Slovensku,“ priblížil Igor Bubeník, head of ESG spoločnosti CORWIN. Ako táto stavba certifikovaná na LEED Platinum funguje v praxi, si účastníci Green Business Breakfast mohli pozrieť počas individuálnej prehliadky. Unikátna je nielen svojimi zelenými strechami, schopnosťou premeniť na kompost až 50 ton organického odpadu ročne, ale aj využívaním čisto obnoviteľných zdrojov energií, vetraním na základe monitoringu CO2, či včelími úľmi na vegetačnej streche. Znižovaniu uhlíkovej stopy napomáha aj fakt, že 78 % jej užívateľov volí alternatívne formy dopravy.
Kroky k redukcii uhlíkovej stopy projektov realizuje aj ďalší developer so slovenskými koreňmi – spoločnosť HB Reavis. „Podľa analýzy, ktorú sme realizovali na britskom trhu, ročne naše aktivity v Spojenom kráľovstve vyprodukujú 23-tisíc ton CO2. Ak by sme nič neurobili, do roku 2030 by to bolo 254-tisíc ton,“ prezradil Tomáš Messinger, head of ESG & sustainability HB Reavis. Aj preto sa tento developer rozhodol v rámci pilotného projektu znížiť uhlíkovú stopu všetkých budúcich akvizícií o 48 %. Už len tým dokáže ušetriť toľko CO2, čo inak zvládne pohltiť vyše 5 miliónov stromov rastúcich v Londýne.
Boj s klimatickou krízou berú vážne aj vo firme Saint-Gobain. „Snažíme sa minimalizovať dopady našej výroby na životné prostredie, rovnako v tom chceme pomáhať aj našim klientom. Na vlastných budovách inštalujeme fotovoltické panely a vytvárame vegetačné strechy. Zákazníkom dodávame stavebné materiály so zodpovedne stanovenými EPD, či vytvárame postupy ako znižovať nadspotrebu materiálov na stavbe a tým predchádzať nielen neekonomickému plytvaniu, ale aj vytváraniu zbytočného odpadu a environmentálnej záťaže,“ vyhlásil Tomáš Guniš, projektovo architektonický špecialista, Saint-Gobain Slovensko.
Ako upozornil, až 69 % produkcie CO2 tvorí užívanie budovy, 28 % pripadá na spracovanie surových materiálov, z ktorých je vyrobená. Preto je dôležité na prevádzkové vlastnosti budovy klásť zvýšené nároky. Len tepelná izolácia stien dokáže počas svojej životnosti ušetriť 300-násobok objemu CO2, ktorý sa využije pri jej výrobe. Ignorovať tieto fakty sa preto nevypláca.
„Príklady z praxe, ktoré na Green Business Breakfast zazneli, potvrdzujú, že boj s klimatickou krízou a jej výsledok máme do značnej miery vo vlastných rukách. Preto by bolo vrcholne nezodpovedné nevyužiť všetky možnosti, ktoré nám aktuálne technológie ponúkajú a na výsledok tohto boja rezignovať,“ dodal Martin Stohl.
