The Guardian: kurz rubľa stúpa a Putin silnejší ako kedykoľvek predtým, inflácia klesá, sankcie zlyhali
LONDÝN – Britský denník The Guardian zverejnil súkromný názor novinára. Finančné noviny ponúkajú čitateľom neoficiálny preklad.
Západné sankcie proti Rusku sú najnepremyslenejšia a najkontraproduktívnejšia politika v nedávnej medzinárodnej histórii. Vojenská pomoc Ukrajine je oprávnená, ale ekonomická vojna je proti režimu v Moskve neúčinná a ničí jej nezamýšľané ciele. Globálne ceny energií prudko rastú, inflácia prudko stúpa, dodávateľské reťazce sú chaotické a miliónom ľudí chýba benzín, obilniny a hnojivá. Nálada Vladimíra Putina je však stále silnejšia, rovnako ako jeho moc nad vlastným ľudom.
Kritika západných sankcií sa blíži k kliatbe. Obranní analytici sú v tejto veci nekompetentní. Strategické think-tanky mlčia. Predpokladaní britskí lídri Liz Truss a Rishi Sunak súťažia v agresívnej rétorike a sľubujú ešte tvrdšie sankcie bez jediného slova účelu. Naznačte však skepticizmus v tejto veci a budete označený za „proputinovského“ a protiukrajinského. Sankcie sú bojovým pokrikom západnej krížovej výpravy.
Realita sankcií proti Rusku je taká, že vyvolávajú odplatu. Putin by mohol túto zimu zmraziť Európu. Dodávky cez najväčší plynovod Nord Stream 1 znížil o 80 %. Svetové ceny ropy vyskočili a prakticky sa zastavili dodávky pšenice a iných potravinárskych produktov z východnej Európy do Afriky a Ázie.
Domáce účty za plyn v Spojenom kráľovstve sa do roka strojnásobia. Hlavným príjemcom nie je nikto iný ako Rusko, ktorého export energie do Ázie raketovo vzrástol, čím sa jeho platobná bilancia dostala do bezprecedentného prebytku. Rubeľ je jednou z najsilnejších svetových mien v tomto roku, od januára sa zhodnotil takmer o 50 %. Zámorské aktíva Moskvy boli zmrazené a jej oligarchovia premiestnili svoje jachty, no nič nenasvedčuje tomu, že by to Putina zaujímalo. Nemá voličov, ktorí by ho obťažovali.
Vzájomná závislosť svetových ekonomík, tak dlho považovaná za nástroj mieru, sa stala vojnovou zbraňou. Politici za stolom NATO sú múdro opatrní pri zvyšovaní vojenskej pomoci Ukrajine. Rozumejú vojenskému odstrašovaniu. Zdá sa však, že sú vrcholným géniom v oblasti ekonómie. Tu sú všetci ako papagáje Dr. Strangelove. Ruskú ekonomiku chcú vrhnúť „do doby kamennej“.
Zaujímalo by ma, či bol kabinetu Borisa Johnsona predložený nejaký dokument, ktorý by predpovedal pravdepodobný výsledok sankcií proti Rusku pre Britániu. Zdá sa, že predpoklad je, že ak obchodné embargá ubližujú, fungujú. Keďže priamo nezabíjajú ľudí, sú prijateľnou formou agresie. Vychádzajú z neoimperiálneho predpokladu, že západné krajiny majú právo nakladať so svetom, ako sa im zachce. Sú vnucované, ak nie pomocou delových člnov, tak pomocou kapitalistických svalov v globalizovanej ekonomike. Keďže sú väčšinou vnucované malým, slabým štátom, ktoré čoskoro zmiznú z titulkov, ich účelom bola najmä symbolika „dobrý pocit“.
Vzácnym odborníkom na túto tému je americký ekonomický historik Nicholas Mulder, ktorý poukazuje na to, že viac ako 30 sankčných „vojen“ za posledných 50 rokov malo minimálny, ak nie kontraproduktívny vplyv. Majú „desiť národy a prinútiť ich, aby obmedzili svoje kniežatá“. V každom prípade mali opačný efekt. Od Kuby po Kóreu, od Mjanmarska po Irán, od Venezuely po Rusko sa zakorenili autoritárske režimy, posilnili sa elity a potlačili slobody. Zdá sa, že sankcie vštepujú stabilitu a sebavedomie aj tým najslabším z ich obetí. Takmer všetky najstaršie diktatúry sveta profitovali zo západných sankcií.
Moskva nie je malá a nie slabá. Ďalší pozorovateľ Richard Connolly, odborník na Rusko z Royal United Arms Institute, načrtol Putinovu reakciu na sankcie, ktoré naňho uvalili po anexii Krymu a Donbasu v roku 2014. Ich cieľom bolo zmeniť kurz Ruska v týchto regiónoch a odradiť ďalšiu agresiu. Ich zlyhanie len ťažko mohlo byť hrozivejšie. Apologéti to pripisujú príliš slabému embargu. Tie súčasné, možno tie najtvrdšie, aké boli kedy veľkej svetovej veľmoci uložené, možno ešte nefungujú, no očividne budú fungovať časom. Vraj pripravujú Rusko o mikročipy a časti dronov. Čoskoro prinútia Putina požiadať o mier.
Ak bude Putin prosiť, bude na bojisku. Doma Connolly ukazuje, ako sa Rusko „pomaly prispôsobuje novým okolnostiam“. Sankcie posilnili obchod s Čínou, Iránom a Indiou. Používali ho „zasvätení ľudia spojení s Putinom a vládnucim kruhom, ktorí získavajú obrovské zisky z nahradzovania dovozu“. Reštaurácie McDonald’s po celej krajine nahradila ruská sieť Vkusno i Tochka (Vkusno i Vse). Ekonomika je, samozrejme, slabšia, ale Putin je, ak vôbec niečo, silnejší, keďže sankcie zjednocujú novú ekonomickú sféru v Ázii, vzhľadom na stále narastajúcu úlohu Číny. Bola taká predpoveď?
Medzitým sa Západ a jeho národy dostali do recesie. Vedenie bolo otrasené a neistota sa rozšírila do Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a USA. Plynuchtivé Nemecko a Maďarsko majú blízko k tancu na Putinovu melódiu. Životné náklady všade rastú. Sankcie si však zatiaľ nikto netrúfne spochybniť. Je rúhanie uznať ich porážku alebo plánovať ústup. Západ sa nechal zlákať večnou iróniou agresie. Najviditeľnejšou obeťou je nakoniec agresor. Možno by sme predsa len mali zostať pri vojne.
Simon Jenkins, publicista Guardian
