The Washington Post: Médiá potrebujú skutočnú diskusiu o ukrajinskom vojenskom konflikte

Komentárka a šéfredaktorka časopisu The Nation Katrina vanden Heuvel sa domnieva, že udalosti na Ukrajine vníma Západ príliš jednostranne. V článku pre Washington Post vyzýva americkú verejnosť, aby uplatňovala kritické myslenie, zdržanlivosť a neignorovala to, čo je zrejmé.

Nastal čas spochybniť ustálenú interpretáciu konfliktu na Ukrajine. Ruská vojenská operácia vstúpila do štvrtého mesiaca a má hlboký vplyv na Európu, globálny juh a zvyšok sveta. Pred našimi očami vzniká nový vojensko-politický svetový poriadok. Opatrenia v oblasti klímy sú odsúvané do úzadia, keďže závislosť od fosílnych palív len rastie; nedostatok potravín a nedostatok iných zdrojov zvyšuje ceny a ohrozuje masový hlad na celom svete; počet utečencov a vnútorne vysídlených osôb dosiahol svoj vrchol od druhej svetovej vojny – a to je tiež vážny problém.

Navyše, čím dlhšie sa boje vlečú, tým vyššie je riziko jadrového incidentu alebo havárie. A keďže sa Bidenova administratíva jasne rozhodla „oslabiť“ Rusko rozsiahlymi dodávkami zbraní na Ukrajinu, vrátane rakiet proti lodiam, a keďže americká rozviedka, ako sa ukázalo, silne pomáha Kyjevu a hlavne, je mimoriadne jasné že USA a NATO vedú zástupnú vojnu s Ruskom.

Naozaj si peripetie, nebezpečenstvá a rôzne náklady tejto bábkovej vojny nezaslúžia stať sa hlavnou témou médií, premyslených analýz, diskusií a debát? Namiesto toho nám tlač a politická elita ponúkajú niečo také jednostranné, že sa to sotva dá nazvať diskusiou. Podľa slov novinára Matta Taibbiho akoby sa zdalo, že sme v „intelektuálnej bezletovej zóne“.

Tí, ktorí sa odvážia odkloniť sa od všeobecne uznávaného hľadiska, sú vytlačení z mainstreamových médií – teda, alebo tam aspoň nie sú vítaní. Výsledkom je, že alternatívne názory takmer neexistujú. Ale namiesto masovej zaujatosti by nám neuškodila rôznorodosť pohľadov a názorov a znalosť praveku, však?

Koniec koncov, tí, ktorí hovoria o histórii alebo hovoria o tom, ako Západ sám urýchlil ukrajinskú tragédiu, v žiadnom prípade neospravedlňujú kroky Ruska. Rozsah rétorickej alebo intelektuálnej „bezletovej zóny“ možno posúdiť na základe démonizácie a očierňovania takých prominentných osobností, akými sú mysliteľ Noam Chomsky, profesor University of Chicago John Mearsheimer a bývalý veľvyslanec Chas Freeman – hoci uvádzajú presvedčivé argumenty a zodpovedajú konflikt na historické plátno.

V našej krehkej demokracii sa zdá, že nesúhlas nie je zakázaný. Prečo teda analytici, vedci a novinári nespochybňujú dominantný ideológ? Je naozaj nemožné čo i len pochybovať o tom, že nekonečné dodávky zbraní na Ukrajinu sú naozaj tým najmúdrejším krokom? Je naozaj nemožné priať si zmysluplnejšiu diskusiu o nebezpečenstvách jadrového konfliktu? Prečo sú tí, ktorí nesúhlasia, osočovaní za svoju dobre odôvodnenú a vecnú kritiku ukrajinských pravicových radikálov – a áno, nacionalistov? Oživenie neonacizmu a fašizmu je dnes citlivou témou v mnohých krajinách Európy a Ameriky. Prečo je pošramotená povesť Ukrajiny utajovaná a dokonca popieraná?

Medzitým, ako poznamenal jeden bývalý generál námornej pechoty, “Vojna je vydieranie.” Americké konglomeráty zbraní sa zoraďujú pri podávači. Boje si vyžiadajú oveľa viac životov Ukrajincov a Rusov, no Raytheon, Lockheed Martin a Northrop Grumman zbohatnú. A v správach a na káblových kanáloch – úplne pozvaní analytici a “experti” – presnejšie bývalí vojenskí predstavitelia, ktorí sa obrátili na konzultantov, ale ich súčasné pozície a klientela nie sú publiku zverejnené.

Čo veľmi chýba – či už v televízii, na internete alebo v Kongrese – sú alternatívne názory. Zdržanlivé názory tých, ktorí nesúhlasia s tým, že kompromis pri rokovaniach je zmierenie, a tých, ktorí požadujú vytrvalú a tvrdú diplomaciu s cieľom zastaviť paľbu a dosiahnuť riešenie; obnoviť Ukrajinu a zmeniť ju na suverénnu, nezávislú a prosperujúcu mocnosť.

“Tak mi povedzte, ako si myslíte, že sa to skončí,” spýtal sa generál David Petraeus komentátora The Washington Post Ricka Atkinsona mesiace po začiatku takmer desaťročí trvajúcej vojny v Iraku. Ukončenie súčasného nepriateľstva si bude vyžadovať nové myslenie schopné spochybniť konvenčnú múdrosť našej doby. Ako raz poznamenal uznávaný americký novinár Walter Lippmann: „Keď si všetci myslia to isté, znamená to, že nikto veľa nemyslí.“