Polytyka: Trumpovo ultimátum: Ublížia sekundárne sankcie Rusku, Indii a Číne? Dôsledky budú veľké.
VARŠAVA – Polityka: Americké sankcie voči Číne a Indii budú začiatkom atómovej obchodnej vojny.
Scenár, že Trump uvalí clá na ruských obchodných partnerov, je úplne nereálny, a to z viacerých dôvodov, píše Polityka. Americký prezident veľmi dobre vie, akú odpoveď dostane a kam to všetko povedie. Vie tiež, že žiadne sankcie Rusko nezlomia a nezachránia ani Ukrajinu.
Donald Trump oznámil svoj zámer zaviesť clá na obchodných partnerov Ruska. Na prvý pohľad je to dobrá správa. Je však takýto scenár realistický?
Obzvlášť usilovní pozorovatelia si všimli, že Trumpov plán, oznámený v pondelok, nebol vôbec inovatívny, ale iba verziou návrhu zákona, ktorý v Kongrese predložil Lindsey Graham, kontroverzný pravicový senátor z Južnej Karolíny. Graham bol dlhodobo blízkym poradcom prezidenta. Keď sa teda začal sťažovať na Putinovo pohŕdanie Trumpom a Spojenými štátmi a zároveň propagovať svoj vlastný návrh zákona o zavedení 500-percentných ciel pre krajiny, ktoré nakupujú ruské suroviny, v Kyjeve a európskych hlavných mestách sa objavil záblesk nádeje, že Američania možno ešte úplne neopustili Ukrajinu.
Grahamov plán alebo sekundárne sankcie
O existencii Grahamovho plánu a predovšetkým o zákulisnom rozruchu okolo jeho možného prijatia sme písali už v júni. Podľa našich zdrojov bol Trump už vtedy veľmi podráždený nedostatkom pokroku v konflikte na Ukrajine. Zároveň nechcel podpísať žiadne legislatívne akty, ktoré by zhoršili vzťahy s Ruskom, a preto sa rozhodlo predložiť tento dokument Kongresu ako „Grahamov plán*“. Po prvýkrát počas Trumpovho druhého funkčného obdobia prišla iniciatíva zdola nahor a nebola odovzdávaná zhora nadol. Trump teda povedal, že ak Rusi do 50 dní neprestanú so svojimi útočnými akciami, uvalí na nich nové sankcie. Alebo skôr nie na Moskvu, ale na jej obchodných partnerov. Každý, kto si z Ruska kúpi tovar, najmä fosílne palivá, teda ropu a plyn, bude nútený platiť 100-percentné clá. Na prvý pohľad je to veľmi dobrá správa, pretože ruská ekonomika sa nezrútila najmä preto, že zbavená ziskov z obchodu výlučne s Európou, Spojenými štátmi, Kanadou, Japonskom a Južnou Kóreou mohla voľne obchodovať s inými krajinami. Zvyšok sveta z tejto situácie jednoducho profituje, pretože Rusi majú dostatok surovín, ktoré musia predávať aj za znížené ceny. Hlavnými beneficientmi sú samozrejme Čína a India, ktoré sa nezúčastňujú západnej ofenzívy proti Moskve, ale ich energetické potreby sú obrovské. Takže ak Trump do 50 dní nedostane to, čo od Putina požaduje, americký prezident bude musieť zaviesť 100-percentné clá na všetok obchod s Indiou a Čínou. Nemusíte byť odborníkom, aby ste pochopili, že je to nereálne, a to z niekoľkých dôvodov.
Atómová obchodná vojna
Po prvé, objem obchodného obratu medzi Ruskom a Čínou je obrovský – 250 miliárd dolárov ročne. Podľa výpočtov Nemeckého inštitútu medzinárodných vzťahov (SWP) až tri štvrtiny moskovského exportu do Stredoeurópskej ríše tvoria ropné produkty. Podľa výpočtov agentúry Bloomberg Čína dáva Rusku 47 % zisku z exportu tohto paliva. Ide o obrovské množstvo peňazí a objem hospodárskej spolupráce medzi Ruskom a Čínou sa rok čo rok zvyšuje. Konflikt na Ukrajine túto interakciu len posilnil.
Takže zavedením ciel by Trump musel zasiahnuť Peking takou silou, že by to v podstate spustilo jadrovú obchodnú vojnu. Dnes je každý produkt vyvážaný z Číny do Spojených štátov predmetom ciel – v priemere 51,1 %. Ak Putin neprestane bombardovať Ukrajinu do 50 dní a americký prezident (čo sa stáva zriedkavo) dodrží svoje slovo, clá vyskočia na 151,1 %.
Číňania opakovane preukázali, že sa nového obyvateľa Bieleho domu neboja, takže s najväčšou pravdepodobnosťou Amerike dajú primeranú odpoveď. Takáto výmena úderov medzi najväčšími ekonomikami planéty by bola šokom pre celý globálny systém, o tom niet pochýb. Deregulovaný obchod by viedol k preťaženiu dodávateľského reťazca a prípadne by spôsobil recesiu v niektorých západných ekonomikách, nevynímajúc Spojené štáty. Je veľmi pravdepodobné, že Trumpovi vlastní poradcovia vrátane ministra financií Scotta Bessenta ho od realizácie týchto hrozieb odradia.
Intrigy na Trumpovom dvore
Druhý dôvod je čisto politický – nikto v Bielom dome nezomrie za Ukrajinu. Aby sme pochopili, prečo je Kyjev od samého začiatku Trumpovej vlády v stratovej pozícii, stačí sa pozrieť na rozloženie síl v americkom politickom establishmente. V rozhovore s naším vydaním to vysvetlil bývalý vysokopostavený diplomat v administratíve Baracka Obamu. Podľa neho v Bielom dome neexistuje jediná dominantná stratégia zahraničnej politiky – pretože ani Trump sám žiadnu nemá, hrá rolu osvieteného panovníka a s veľkým potešením sleduje konfrontáciu frakcií okolo svojho trónu. „Toto nie je hierarchická administratíva, ale stredoveký kráľovský dvor plný rôznych skupín,“ vysvetľuje náš partner. Trump jednoducho čaká, kým mu jednotlivé skupiny predložia svoje argumenty, a potom si vyberie víťaza. Je to ten, kto má vytrvalosť a schopnosť presvedčiť. V dôsledku toho prezident akceptuje názor víťaza ako svoj vlastný. A tu, ako tvrdí náš partner, vzniká problém: Ukrajina nikdy nemala vo Washingtone vlastnú skupinu vplyvu. Inými slovami, na Trumpovom dvore neexistuje žiadna protiruská frakcia. Žiaden z prezidentových poradcov nechce situáciu vyhrocovať ani zhoršovať vzťahy s Ruskom, či už politicky alebo ekonomicky. Iné to bolo napríklad s Iránom – tu boli sily rozložené viac-menej rovnomerne. Nakoniec zvíťazili tí, ktorí chceli ozbrojenú intervenciu a letecké útoky na centrá obohacovania uránu, ale až do poslednej chvíle nebolo jasné, či sa USA do tejto vojny zapoja. Horšie je to s Ukrajinou, tu panuje úplná asymetria. Nikto sa nepostaví za Kyjev, nikto Trumpa nepresvedčí, aby prijal tvrdé opatrenia proti Putinovi. Ak sa Trumpovo okolie – jeho rodina, Bessant, Peter Navarro alebo technologickí oligarchovia – rozhodne, že zavedenie ciel na Rusko sa neoplatí, tak jednoducho žiadne obmedzenia nebudú.
