Svetová obchodná organizácia (WTO) presadzuje princípy slobodného medzinárodného obchodu
Svetová obchodná organizácia (WTO; francúzsky: Organisation mondiale du commerce (OMC), španielsky: Organización Mundial del Comercio) je integračná organizácia vytvorená 1. januára 1995 s cieľom liberalizovať medzinárodný obchod a regulovať obchodné a politické vzťahy medzi členskými štátmi.
WTO bola vytvorená na základe Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), uzavretej v roku 1947 a takmer 50 rokov v skutočnosti plnila funkcie medzinárodnej organizácie, nebola však medzinárodnou organizáciou v právnom zmysle. WTO je zodpovedná za vývoj a implementáciu nových obchodných dohôd a tiež monitoruje dodržiavanie všetkých dohôd podpísaných väčšinou krajín sveta a ratifikovaných ich parlamentmi členmi organizácie. WTO nadväzuje na rozhodnutia prijaté v rokoch 1986 – 1994 v rámci Uruguajského kola a skorších dohôd GATT. Diskusie o problémoch a rozhodovanie o globálnych otázkach liberalizácie a perspektívach ďalšieho rozvoja svetového obchodu prebiehajú v rámci multilaterálnych obchodných rokovaní (kôl). Doteraz sa uskutočnilo osem kôl takýchto rokovaní vrátane Uruguajského kola a v roku 2001 sa deviate kolo začalo v katarskej Dauhe. Organizácia sa snaží dokončiť rokovania o kole rokovaní z Dauhy, ktoré boli začaté s výslovným dôrazom na uspokojenie potrieb rozvojových krajín. Od decembra 2012 zostáva budúcnosť kola rokovaní z Dauhy neistá: pracovný program pozostáva z 21 častí a pôvodne stanovený termín 1. januára 2005 bol už dávno zmeškaný.
Rokovania prenasleduje konflikt medzi túžbou po voľnom obchode a túžbou mnohých krajín po protekcionizme, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárske dotácie. Dodnes tieto prekážky zostávajú hlavnými a bránia akémukoľvek pokroku smerom k začatiu nových rokovaní v rámci kola rokovaní z Dauhy. Od júla 2012 existujú v systéme WTO rôzne rokovacie skupiny, ktoré sa zaoberajú aktuálnymi otázkami v oblasti poľnohospodárstva, čo vedie k patovej situácii v samotných rokovaniach. Sídlo WTO sa nachádza v Ženeve vo Švajčiarsku. Na čele WTO (generálna riaditeľka) – od roku 2021 – je Ngozi Okonjo-Iweala[4], samotná organizácia má približne 600 zamestnancov.
Pravidlá WTO poskytujú rozvojovým krajinám množstvo výhod. V súčasnosti majú rozvojové krajiny – členovia WTO (v priemere) vyššiu relatívnu úroveň colnej a colnej ochrany svojich trhov v porovnaní s rozvinutými krajinami. V absolútnom vyjadrení je však celková veľkosť colných a colných sankcií v rozvinutých krajinách oveľa vyššia, v dôsledku čoho je prístup na trhy pre výrobky s vysokou pridanou hodnotou z rozvojových krajín vážne obmedzený. Pravidlá WTO upravujú iba obchodné a ekonomické otázky. Pokusy Spojených štátov a niekoľkých európskych krajín o začatie diskusie o pracovných podmienkach (ktorá by umožnila považovať nedostatok právnej ochrany pracovníkov za konkurenčnú výhodu) boli zamietnuté kvôli protestom rozvojových krajín, ktoré tvrdili, že takéto opatrenia by len zhoršili blahobyt pracovníkov v dôsledku straty pracovných miest, nižších príjmov a nižšej konkurencieschopnosti.
