Srí Lanka v stave zlyhania štátneho dlhu, defaultu

COLOMBO – Srílanskí poslanci zvolili za nového prezidenta krajiny premiéra Ranila Wickremesingheho, a to aj napriek jeho neobľúbenosti u verejnosti.

Príčinou zlyhania Sri Lanky je zlá rozpočtová disciplína. V danom prípade sa používa anglosasský pojem default. Vo financiách je zlyhanie nesplnením zákonných povinností (alebo podmienok) pôžičky, napríklad keď kupujúci nesplatí hypotéku alebo keď spoločnosť alebo vláda nezaplatí dlhopis, ktorý dosiahol splatnosť. Národný alebo suverénny default je zlyhanie alebo odmietnutie vlády splatiť svoj štátny dlh.

V apríli tohto roku Ministerstvo financií Demokratickej socialistickej republiky Srí Lanka oznámilo pozastavenie platieb zahraničného dlhu. Ide o prvé zlyhanie v histórii krajiny od jej nezávislosti v roku 1948.

Príčin defaultu je viacero – postupne sa navzájom prekrývali, čím sa oslabila ekonomika Srí Lanky. Za kľúčové sa považujú neudržateľnú makroekonomickú politiku úradov, pandémiu koronavírusu COVID-19, zvýšenie kľúčovej sadzby v Spojených štátoch a rastúce ceny energií a potravín. V dôsledku toho sa rozpočtové a vonkajšie pozície Srí Lanky výrazne zhoršili.

 

Dlh	Dlh	Platby úrokov dlhu	Sumárny zahraničný dlh	Rezervy	Obsluha zahraničného
			долг		dlhu (2020)
% HDP	% príjmov	% príjmov	% HDP	% HDP	% exportu
	rozpočtu	rozpočtu
107,2	1204,5	71,5	60,2	4	39,3

Prameň: Medzinárodný menový fond, Svetová banka.

V roku 2009 sa na Srí Lanke skončila občianska vojna, ktorá trvala 26 rokov, po ktorej sa ekonomika 20 miliónov ľudí začala rýchlo zotavovať. Desať rokov pred začiatkom pandémie koronavírusu sa HDP krajiny v amerických dolároch zdvojnásobil na 80 miliárd USD s priemernou ročnou mierou rastu 5,2 % a HDP na obyvateľa v amerických dolároch v roku 2019 dosiahol 3,8 tisíc USD .USA.

Hlavným vývozným artiklom Srí Lanky sú tradične textil, odevy, čaj a korenie. Potreby energie a potravín sú zas pokryté dovozom. Dôležitými zdrojmi devízových príjmov sú cestovný ruch a doprava (prístav v meste Colombo je najväčší v Indickom oceáne). Okrem toho remitencie od občanov pracujúcich v zahraničí poskytujú krajine menu.

Zahraničné investície zaznamenali boom začiatkom roku 2010 a nedostatok úspor na podporu agregovaných investícií bol pokrytý externými pôžičkami. V dôsledku toho sa celkový zahraničný dlh Srí Lanky zvýšil z 37,1 miliardy USD v roku 2012 na 50,7 miliardy USD alebo 60,2 % HDP v roku 2021.

V roku 2019 vláda Srí Lanky zaviedla sériu daňových znížení na ďalšiu stimuláciu hospodárskeho rastu, v dôsledku čoho príjmy verejnej správy klesli v roku 2021 na 8,9 % HDP. Ku koncu roka 2020 bolo 40,6 % verejného dlhu financovaných nerezidentmi. Podiel súkromných veriteľov, ktorí sú držiteľmi eurobondov, dosiahol 16,5 %, multilaterálnych – 11,0 %, jednostranných – 13,1 %, vrátane Číny – 6,2 %. V roku 2021 rozpočtový deficit už druhý rok po sebe prekročil 10 % HDP. Na jej financovanie boli použité prostriedky centrálnej banky Srí Lanky na 6,7 ​​% HDP. V roku 2021 dosiahol verejný dlh rekordnú výšku 107,2 % HDP alebo 1 204,5 % rozpočtových príjmov (pozri graf 4), pričom náklady na jeho obsluhu predstavovali 6,4 % HDP alebo 71,5 % príjmov.

V máji 2021 prezident Srí Lanky oznámil zákaz používania chemických hnojív na zlepšenie kvality agropriemyselných produktov, čo viedlo k výraznému zníženiu úrody a ešte viac zvýšilo závislosť krajiny od dovozu potravín. V novembri 2021 bol tento zákaz zrušený, ale rastúce náklady na hnojivá a ruiny fariem zhoršujú potravinovú krízu v krajine.

 

MMF klasifikuje menový režim na Srí Lanke ako „iný riadený“, to znamená, že výmenný kurz na jednej strane nie je fixný a na druhej strane nie je úplne trhový. Centrálna banka intervenciami udržiavala relatívne nadhodnotenie národnej meny, čím zabránila jej výraznému oslabeniu a tým vytvorila dodatočné výhody pre dovozcov. V dôsledku tejto politiky zostali rezervy niekoľko rokov na úrovni cca 10 % HDP a v roku 2021 klesli na 4 % HDP.

Dôsledky pandémie COVID-19 výrazne znížili prílev devízových príjmov do krajiny z cestovného ruchu a dopravných služieb, v dôsledku čoho bilancia služieb stratila približne 1,5 % HDP. Okrem toho pokles remitencií zo zahraničia viedol k strate ďalších 0,8 % HDP. Zvýšenie kľúčovej sadzby Fedu, ktoré nasledovalo po pandémii, viedlo k zvýšeniu nákladov na externé pôžičky. Rast cien potravín zase výrazne zvýšil množstvo peňazí potrebných na financovanie potrieb krajiny.

Praktická absencia rezerv, v máji 2022 srílanský minister financií oznámil, že likvidné rezervy sú nižšie ako 50 miliónov USD, pokles devízových príjmov zo zahraničnej ekonomickej aktivity, zvýšené náklady na financovanie dovozu a potreba podporovať rozpočtové výdavky viedli k poklesu národnej meny od začiatku roka 2022 o 77,5 % a inflácia v júni tohto roka dosiahla 54,6 %. Za takýchto podmienok krajina nebola schopná pokračovať v splácaní svojho zahraničného dlhu av súčasnosti rokuje s MMF o svojej reštrukturalizácii.

Príklad Srí Lanky je potvrdením skutočnosti, že akumulácia dostatočných rezerv na udržanie ekonomickej stability, trhové oceňovanie národnej meny a fiškálna disciplína patria medzi kľúčové faktory potrebné pre dlhodobú ekonomickú udržateľnosť.

Negatívny vplyv vonkajších faktorov – rastúce náklady na pôžičky, ceny energií a potravín – by mohol vyvinúť tlak na ďalšie krajiny, najmä na tie, ktoré sa pri svojich potrebách vo veľkej miere spoliehajú na externé trhy a nemajú dostatočné rezervy. Pakistan, Egypt a Tunisko teda už rokujú s MMF o možnej reštrukturalizácii.