SOPK: podnikatelia očakávajú rast priemernej mzdy
BRATISLAVA – Aké sú očakávania podnikateľskej sféry na základe rozboru ekonomického prieskumu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v rokoch 2023 – 2004?
Na túto otázku našli odpoveď Ladislav Vaškovič a Daniela Širáňová.
1. Očakávania účastníkov prieskumu ohľadne vlastných ukazovateľov hospodárenia v roku 2023 sa u väčšiny ukazovateľov zásadne neodlišujú od hodnotenia v roku 2022. Najväčšia časť respondentov predpokladala pre rok 2024 rast len jedného ekonomického ukazovateľa – „priemernej mzdy“. U všetkých ostatných najväčšia časť očakáva stagnáciu, avšak ani u jedného ukazovateľa vlastného hospodárenia nepredpokladá pokles.
Pri očakávaniach vlastných výsledkov pre rok 2024 je zrejmé, že nedošlo k zásadnej zmene očakávaní voči predchádzajúcemu
prieskumu.
2. Pri hodnotení podmienok na podnikanie je v roku 2023 vidi- teľný mierny nárast pozitívnych hodnotení oproti roku 2022 o 3 % na 9 %, súčasne výrazne poklesol podiel negatívnych hodnotení.
Ešte pozitívnejšie očakávania podmienok na podnikanie prejavili respondenti pre rok 2024. Podiel účastníkov prieskumu predpokladajúcich priaznivejšie podmienky na podnikanie v roku 2024 stúpol zo 6 % na 16 %, výrazne poklesol podiel negatívnych očakávaní z 59 % na 28 %.
3. Hospodárska politika vlády SR bola v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 posudzovaná pozitívnejšie. No aj keď došlo k zvýšeniu podielu respondentov kladne hodnotiacich činnosť vlády na 5 %, tento percentuálny podiel neprekročil dlhodobý priemer.
Obdobne zníženie podielu negatívnych hodnotení o 20 % viedlo len k hodnotám, ktoré sú na úrovni priemeru posledných 10 rokov.
Komunikáciu vlády SR s inštitúciami podnikateľského sektora hodnotili v roku 2023 pozitívne len 4 % respondentov a negatívne 51 % respondentov. Z hľadiska posledných 10 rokov sú to hodnoty pod priemerom, aj keď oproti roku 2022 došlo u nich
k pozitívnemu posunu.
4. Podľa účastníkov prieskumu absentovali medzi opatreniami vlády v roku 2023 hlavne opatrenia na zníženie daňových a odvodových sadzieb, zmiernenie dôsledkov extrémne vysokej inflácie a nárastu cien energií a chýbala im taktiež snaha o zásadné zrýchlenie budovania infraštruktúry.
Za najväčšie riziko pre podnikanie bol v roku 2023 považovaný „rast cien vstupov, najmä cien energií“, nasledovaný „vysokým daňovým a odvodovým zaťažením“ a „nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily“.
Dlhodobo počas posledných 10 rokov je hodnotené ako najväčšie riziko pre podnikateľskú činnosť „vysoké daňové a odvodové zaťaženie“, nasledované „nízkou vymáhateľnosťou práva “a„poklesom zahraničného dopytu v dôsledku krízy“.
5. Členstvo v Európskej únii považuje za pozitívne pre Slovenskú republiku 91 % respondentov.
Záujem o využívanie eurofondov bol v roku 2023 u respondentov najvyšší od roku 2015. Postup pri prideľovaní zdrojov Európskej únie považuje za transparentný výrazne najvyšší podiel účastníkov v prieskume od roku 2012. S ďalším presunom kompetencií do Európskej únie nesúhlasilo v roku 2023 až 55 % účastníkov prieskumu, čo je v súlade s dlhodobým trendom.
Súčasný mechanizmus rozhodovania vyžadujúci jednomyseľnosť pri schvaľovaní najdôležitejších otázok v Európskej únii z hľadiska presadzovania záujmov Slovenska akceptuje 48 % účastníkov prieskumu, tento podiel dlhodobo rastie.
V prieskume 66 % respondentov vyjadrilo názor, podľa ktorého Európska únia a aj Slovensko nedostatočne zohľadňujú pri prijímaní ekologických opatrení ekonomické záujmy Slovenskej republiky.
6. Približne jedna tretina respondentov využívala v roku 2023 zahraničnú pracovnú silu. Viac ako dve tretiny z nich mali pozitívnu a jedna tretina negatívnu skúsenosť s jej zamestnávaním.
7. Účastníci prieskumu považujú vysokú mieru inflácie, s ktorou sa stretli v roku 2023, za ohrozujúcu ich podnikateľské aktivity, ale už vo výrazne miernejšej podobe ako v roku 2022.
Respondenti by v konaní vlády preferovali hlavne iniciatívne a samostatné presadzovanie riešení aspoň v rámci Slovenska s cieľom eliminovať negatívne vplyvy vysokých cien energií a inflácie.
8. Podľa najväčšieho podielu respondentov by mala vláda pri formulovaní svojej ekonomickej politiky využívať mix rozvojových a úsporných opatrení.
