Právne listy: keď médiá manipulujú verejnou mienkou, ovplyvňujú aj rozhodovanie súdov

BRATISLAVA – Podľa právnikov médiá manipulovaním verejnou mienkou porušujú zákony. Vyplýva to dvoch štúdií, ktoré zverejnil portál Právne listy.

Autorom prvej štúdie je advokát JUDr. Ján Kucek. Ide o štúdiu s titulom Uznesenie Špecializovaného trestného súdu o prepustení Norberta Bodora zo zadržania, ktorú zverejnil 7. júla 2020.

Druhú štúdiu zverejnila JUDr. Jitka Hasíková. Jej titul znie: Ovplyvňovanie svedeckej výpovede zverejnenými informáciami. Zverejnila ju 10. júla 2020.

Autor prvej štúdie napísal: ” Ma­sív­nou ne­pria­teľ­skou, dis­kre­di­tač­nou a ma­ni­pu­la­tív­nou me­diál­nou kam­pa­ňou, v kto­rej sa po­le­mi­zu­je o roz­hod­nu­tí Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du o pre­pus­te­ní Ing. Nor­ber­ta Bo­do­ra zo za­dr­ža­nia, do­chá­dza k hru­bé­mu po­ru­šo­va­niu ús­tav­né­ho prin­cí­pu pre­zum­pcie ne­vi­ny, prá­va na spra­vod­li­vé súd­ne ko­na­nie v zmys­le čl. 6 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd, osob­nos­tných práv ob­vi­ne­né­ho a k zá­sa­hu do ne­zá­vis­lé­ho roz­ho­do­va­nia sú­dov.

Člá­nok 6 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd ga­ran­tu­je ob­vi­ne­né­mu prá­vo na ne­zá­vis­lý a nes­tran­ný súd, kto­ré­ho pred­pok­la­dom je ne­zá­vis­lý sud­ca, od kto­ré­ho mô­že spo­loč­nosť oča­ká­vať, že svo­je roz­hod­nu­tie ne­bu­de po­dria­ďo­vať oba­ve z mož­ných osob­ných dôs­led­kov z dô­vo­du ne­vô­le ve­rej­nos­ti vy­vo­la­nej ne­ga­tív­ny­mi me­diál­ny­mi vý­stup­mi vo­či ob­vi­ne­né­mu.” Toľko teda JUDr. Ján Kucek.

Autorka druhej štúdie napísala:: Za­tiaľ čo Ján Ku­cek  vo svo­jom prís­pev­ku pou­ka­zu­je na vplyv ve­rej­nej mien­ky na roz­ho­do­va­nie sú­du, ja upria­mu­jem po­zor­nosť  na mož­ný vplyv zve­rej­ňo­va­ných in­for­má­cií  aj na sve­dec­ké vý­po­ve­de eš­te ne­vy­po­ču­tých sved­kov.

Je všeo­bec­ne zná­me, že pi­lie­re do­ka­zo­va­nia sú v tres­tnom ko­na­ní pos­ta­ve­né na sve­dec­kých vý­po­ve­diach. Ich vý­znam je nes­po­chyb­ni­teľ­ný tak v príp­rav­nom ko­na­ní ako aj v ko­na­ní pred sú­dom.

Po­kiaľ je sve­dok pod vply­vom zve­rej­ňo­va­ných in­for­má­cií vzťa­hu­jú­cich sa na vec,  je vy­so­ko prav­de­po­dob­né, že je­ho vý­po­veď bu­de poz­na­če­ná me­dia­li­zo­va­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi. Z poh­ľa­du spra­vod­li­vos­ti  ko­na­nia je bez vý­zna­mu, či pôj­de o pris­pô­so­be­nie  je­ho vý­po­ve­de sme­rom k oča­ká­va­niu ve­rej­nos­ti ale­bo zo­sú­la­de­nie vý­po­ve­de s ob­sa­hom to­ho, čo už od­zne­lo.  Ani v jed­nom ani v dru­hom prí­pa­de sve­dok ne­bu­de vy­po­ve­dať o tom, čo on sám ve­del.

Príp­rav­né ko­na­nie je ne­ve­rej­né. Z uve­de­né­ho dô­vo­du by ani teo­re­tic­ky ne­ma­la exis­to­vať mož­nosť ov­plyv­ňo­va­nia ne­vy­po­ču­tých sved­kov in­for­má­cia­mi zve­rej­ne­ný­mi mé­dia­mi. Na­priek to­mu sa  nap­rík­lad v Den­ní­ku N dňa 07.jú­la 2020 ob­ja­vil člá­nok od Ve­ro­ni­ky Pru­šo­vej: „Sklen­ka pre­ho­vo­ril aj o pod­pred­sed­níč­ke Naj­vyš­šie­ho sú­du: V obál­ke mi no­si­la päť­ti­síc ako ďa­kov­né.“ V uve­de­nom člán­ku sú opi­so­va­né čas­ti je­ho vý­po­ve­de s kon­krét­ny­mi de­tail­mi, uvá­dza sa  ob­sah je­ho vý­po­ve­de nap­rík­lad v zmys­le: “Do­po­siaľ  ho­vo­ril Sklen­ka len o tom, že mu po­nú­ka­la v kau­ze Tech­no­pol Servic­e úp­la­tok 30-ti­síc eur. Pri pos­led­nej vý­po­ve­di si však pos­po­mí­nal aj na ďal­šie pe­nia­ze, kto­ré dos­tá­val od sud­ky­ne …“.

Pod­ľa § 69 ods.1 Tr.por. do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su smie na­ze­rať len ob­vi­ne­ný, ob­haj­ca, poš­ko­de­ný, ozna­mo­va­teľ, ak nie je zá­ro­veň poš­ko­de­ným a zú­čas­tne­ná oso­ba, spl­no­moc­ne­nec a us­ta­no­ve­ný opat­rov­ník. Tie­to oso­by si mô­žu zo spi­su ro­biť vý­pis­ky a poz­nám­ky a na svo­je nák­la­dy si za­bez­pe­čiť kó­piu spi­su. Pre os­tat­né oso­by je spis nep­rís­tup­ný.”  Toľko teda JUDr. Jitka Hasíková.

Autorka dodáva, že v tej­to sú­vis­los­ti sa po­nú­ka otáz­ka od­kiaľ ma­jú mé­dia in­for­má­cie, kto­ré sú ne­ve­rej­né, ak nie sú stra­nou ko­na­nia?

“Ako je mož­né, že pro­ku­rá­tor, kto­rý do­zo­ru­je pred­met­né vy­šet­ro­va­nie nep­rij­me pot­reb­né opat­re­nia, aby ne­do­chá­dza­lo k úni­ku tých­to in­for­má­cií, kto­rý­mi sa nás­led­ne „for­mu­jú“ sve­dec­ké vý­po­ve­de ďal­ších osôb a pod­pra­ho­vo sa cez ve­rej­nú mien­ku vy­tvá­ra spo­lo­čen­ská ob­jed­náv­ka na po­ža­do­va­ný ale­bo oča­ká­va­ný vý­sle­dok?”, napísala advokátka.

Ov­plyv­ňo­va­nie sved­kov je vo vzťa­hu k ob­vi­ne­né­mu po­va­žo­va­né za tak nep­rí­pus­tné sprá­va­nie, že už pri náz­na­ku ta­ké­ho­to ko­na­nia mô­že súd roz­hod­núť o ko­lúz­nej väz­be.  Na dru­hej stra­ne sme sved­ka­mi to­ho, ako sa zve­rej­ňu­jú ob­sa­hy vý­po­ve­dí, ko­men­tu­je sa ich vý­znam, vy­jad­ru­jú sa k ním rôz­ne ne­zain­te­re­so­va­né oso­by a to všet­ko bez akých­koľ­vek pos­ti­hov, uzatvára advokátka.