Novým ministrom hospodárstva bude Karel Hirman
BRATISLAVA – Novým ministrom hospodárstva Slovenskej republiky bude Karel Hirman (1970). Jeho kandidatúru musí ešte schváliť prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čapustová.
Na portáli www.databazeknih.cz je ňom informácia, že je “Báňský inženýr, redaktor ekonomických periodik se specializací na problematiku ropy a zemního plynu.”
V minulosti bol členom predstavenstva košickej firmy MH Teplárenský Holding, a. s. (od: 03.01.2006 do: 31.10.2006). Od 07.05.2018 je konateľom firmy ENERGY-METAL, s.r.o. Spolumajiteľko je Oxana Hirmanová.
Kedysi pôsobil v ekonomickom týždenníku Trend. S novinárom Branislavom Sobinkovičom majú firmu Výchoslovenská produkčná, s. r. o. Firma so sídlom v Košciach vznikla 10. februára 2022. Karel Hirman (25% spolu Branislavom Sobinkovičom (50%) a Kamil Weiczenom (25%) je spolumajiteľom firmy Sober Consulting.
Od 02.11.2010 do 24.05.2012 bol členom dozornej rady firmy Transpetrol, a.s. ktorá prepravuje ropu ropovodom Družba. Transpetrol prevádzkuje jeho slovenskú časť. Tvrdí o sebe, že študoval ťažbu ropy a plynu. Tá sa študovala pred rokom 1989 v Košiciach a na univerzitách na území bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík.
Karel Hirman presadzuje zdanenie mimoriadnych ziskov energetických firiem. V anglosaskom pojmosloví je to excess profit. Verejne hovoril najmä firme Slovnaft, ktorá je súčasťou medzinárodnej firmy MOL. Túto myšlienku po ňom opakuje Igor Matovič. Karel Hirman o zdanení firiem prevádzkujúcich plynovod a ropovod nehovoril.
daň z nadmerného zisku, daň vyberaná zo zisku presahujúceho stanovený štandard „normálneho“ príjmu. Existujú dva princípy, ktorými sa riadi určovanie nadmerného zisku. Jeden, známy ako princíp vojnových ziskov, je navrhnutý tak, aby znovu získal nárast príjmov počas vojny nad bežnými mierovými ziskami daňových poplatníkov. Druhý, identifikovaný ako princíp vysokého zisku, je založený na príjme presahujúcom určitú zákonnú mieru návratnosti investovaného kapitálu.
Moderná daň z nadmerných ziskov bola prvýkrát zavedená počas 1. svetovej vojny ako príjmové opatrenie a nástroj na obmedzenie nadmerných ziskov, ktoré možno pripísať vojne. Dane z nadmerných ziskov boli vyberané počas 2. svetovej vojny a kórejskej vojny (1950 – 1953) vo väčšine krajín, ktorých obchodné príjmy boli vojnou ovplyvnené. Dane z nadmerných ziskov založené na princípe vysokých ziskov sa stali súčasťou mierovej daňovej štruktúry niekoľkých krajín, ako je Dánsko a niekoľko juhoamerických krajín.
Ekonomické účinky dane z nadmerných ziskov sa zvyčajne počítajú podľa dvoch základných kritérií: (1) ich účinnosť pri odčerpávaní „neočakávaných“ vojnových udalostí, aby sa dosiahol stabilizačný účinok na ekonomiku; (2) ich vplyv na ekonomické stimuly, úroveň výroby a obchodné výdavky. Začlenenie dane z nadmerného zisku do celkovej daňovej štruktúry krajiny, najmä vo vzťahu k existujúcim daniam z príjmov právnických osôb a daniam z príjmu fyzických osôb, a určenie toho, čo je „nadmerné“, tiež predstavuje vážne problémy.
