Očakávania Šanghajskej organizácie spolupráce

SAMARKAD – V Uzbekistane v meste Samarkand prebieha summit Šanghajskej organizácie spolupráce.

Šanghajská organizácia spolupráce, skrátene ŠOS, rusky Шанхайская организация сотрудничества (ШОС), čínsky. 上海合作组织) je regionálna medzinárodná organizácia, ktorá bola založená v roku 2001 (15. júna).

Založili ju predstaviteľmi Číny, Ruska, Kazachstanu, Tadžikistanu, Kirgizska a Uzbekistanu. S výnimkou Uzbekistanu, všetky ostatné členské štáty boli súčasťou organizácie Šanghajská päťka, ktorá bola založená na základe podpisov zmlúv v rokoch 1996 a 1997 medzi Čínou, Kazachstanom, Kirgizskom, Ruskom a Tadžikistanom o posilnení dôvery vo vojenskej oblasti a o znížení ozbrojených síl vo vzájomných pohraničných oblastiach.

Celková rozloha členských krajín je približne 30 000 000 km², t. j. 60 percent územia Eurázie. Celkový počet obyvateľov členských krajín ŠOS je rovný jednej miliarde a 455 miliónom ľudí (rok 2007; štvrtina svetovej populácie).Čínska ekonomika je vo svetovom meradle druhá po tej americkej (v HDP). ŠOS nie je vojenská aliancia, ako napríklad NATO, ani otvoreným bezpečnostným fórom (ako napríklad ASEAN), ale profiluje sa do neutrálnej polohy. Hlavnými cieľmi organizácie boli vyhlásené: posilnenie stability a bezpečnosti v širšom priestore, boj proti terorizmu, separatizmu a extrémizmu, boj proti obchodu s drogami, hospodárska spolupráca, partnerstvá v oblasti energie, vedeckej a kultúrnej spolupráce.

Uzbecká republika predložila niekoľko iniciatív, ktorých realizácia posunie spoluprácu medzi krajinami ŠOS na vyššiu úroveň. To zahŕňa posilnenie dopravných spojení, rozvoj obchodu, zabezpečenie priemyselnej spolupráce, spoločnú prácu na znižovaní chudoby, podporu pozitívneho obrazu organizácie, a to aj prostredníctvom spolupráce v oblasti kultúry, cestovného ruchu, vzdelávania a vedy. Členské štáty venujú osobitnú pozornosť rozvoju bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce v priestore ŠOS, vrátane štúdia a zachovania kultúrneho dedičstva Veľkej hodvábnej cesty. Uzbecká strana počas predsedníctva realizovala takmer všetky aktivity (viac ako 80), z ktorých viac ako 20 – veľkých (zabezpečených Plánom predsedníctva Republiky Uzbekistan v ŠOS) bolo úspešne ukončených. Diskutovali o širokej škále otázok na programe organizácie, najmä o tých, ktoré sa týkajú postavenia ŠOS na medzinárodnej scéne. Miesta podujatí boli plné aktuálnych programov, boli podpísané dôležité dohody, dohodnuté ďalšie spoločné plány, čo je obzvlášť dôležité v kontexte postpandemického vývoja ekonomík členských štátov ŠOS. Predsedníctvo Uzbekistanu venovalo osobitnú pozornosť takým perspektívnym oblastiam činnosti SCO, akými sú priemyselná a technologická spolupráca, IKT, digitálna transformácia, rozvoj vnútroregionálneho obchodu a dopravnej konektivity. Vyvrcholením bude 22. zasadnutie Rady hláv štátov ŠOS. Prípravné práce na ňom sú v záverečnej fáze. Prezident Uzbekistanu Shavkat Mirziyoyev navštívil Samarkand a osobne sa oboznámil s prípravami summitu, vrátane realizovaných veľkých infraštruktúrnych projektov a zariadení. Účasť doteraz osobne potvrdili lídri všetkých členských štátov ŠOS, ako aj šéfovia pozorovateľských krajín Bieloruska, Iránu a Mongolska.
Okrem toho organizácia vyvinula prax pozývania hostí z predsedníckej krajiny na summity. Na základe toho a vzhľadom na rozsah nadchádzajúceho stretnutia sa očakáva, že sa na summite zúčastnia lídri viacerých štátov pozvaní ako hostia z uzbeckej strany. Sú medzi nimi hlavy Turecka a Turkménska. Záujem o účasť prejavujú aj ďalšie krajiny, ktoré sú blízkymi partnermi členských štátov ŠOS. Okrem toho sa summitu zúčastnia aj šéfovia medzinárodných a regionálnych organizácií, s ktorými ŠOS nadviazala oficiálne kontakty (OSN, ESCAP, UNESCO, SNŠ, CSTO, EAEU, CICA, ECO a Liga arabských štátov). Na summite SCO sa plánujú zúčastniť hlavy asi 14 štátov a šéfovia desiatich medzinárodných organizácií.
V súlade s programom stretnutia dohodnutým s partnermi budú lídri krajín G8 diskutovať o nových výzvach a úlohách, ktorým čelí ŠOS vo svetle hlbokej transformácie moderných medzištátnych vzťahov, a vymenia si názory na aktuálne otázky medzinárodnej a regionálnej agendy. Podľa dokumentov summitu prijmú lídri krajín ŠOS množstvo dôležitých rozhodnutí, ktoré budú mať historický význam pre ďalší vývoj organizácie. Dokončila sa koordinácia 28 dokumentov, ktorých prijatie sa predpokladá po výsledkoch samarkandského samitu. Medzi nimi sú koncepcie a programy na stimuláciu vnútroregionálneho obchodu, priemyselnej spolupráce a dopravnej konektivity. Rozvíjajú sa aj spoločné projekty a podujatia v oblastiach zelenej ekonomiky, inovácií, digitálnych technológií, logistiky, poľnohospodárstva, medicíny a ďalších oblastí.
Po tom, čo bolo jasné, že čínsky prezident sa budúci mesiac zúčastní na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Samarkande, sa pozornosť sústredila na to, či premiér Narendra Modi navštívi Uzbekistan na stretnutie uprostred geopolitickej neistoty. Prípravné tímy navštívili stredoázijskú krajinu na možnú návštevu Modiho na summite 15. až 16. septembra. Bolo však známe, že oficiálne oznámenie o návšteve sa uskutoční vo vhodnom čase. Samit poskytne Modimu príležitosť stretnúť sa tvárou v tvár s prezidentom Číny, ako aj s pakistanským premiérom Shahbazom Sharifom. Ak je Modi v Samarkande, je možné aj stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Čínsko-indické vzťahy sú stagnujúce kvôli neústupčivosti Pekingu pri dokončovaní vzájomného sťahovania jednotiek pozdĺž línie LAC v sektore Ladakh, a to aj napriek niekoľkým kolám rokovaní medzi oboma stranami. Zaujímavosťou je, že v predvečer summitu sa kontingent indickej armády zúčastní vojenských cvičení Vostok, ktoré organizuje Rusko za účasti Číny a ďalších krajín. Ak sa návšteva uskutoční, uskutoční sa na pozadí toho, že India v roku 2023 prevezme predsedníctvo ŠOS, a teda tu usporiada samit. Medzi priority Indie na summite bude okrem potravinovej a energetickej bezpečnosti patriť aj boj proti terorizmu a extrémizmu, stabilita v Afganistane a inkluzívne prepojené koridory  ako napríklad severojužné ITC a prístav Chabahar.
Modiho prítomnosť by mohla viesť aj k jeho stretnutiu s uzbeckým prezidentom Šavkatom Mirziyojevom a ďalšími stredoázijskými lídrami. Očakáva sa, že na summite sa zúčastní aj iránsky prezident Ebrahim Raisi. Stredná Ázia v rozšírenom susedstve s Indiou sa od januára tohto roku stala jednou z priorít v oblasti dosahu. Módího vláda usporiadala summit za účasti lídrov všetkých piatich stredoázijských štátov.
Summit je načasovaný tak, aby sa zhodoval s oslavou Dňa republiky, no kvôli situácii s Covidom sa konal virtuálne. Prvý summit Indie a Strednej Ázie rozhodol o zlepšení existujúceho obranného partnerstva a súhlasil so zvážením uskutočnenia spoločných protiteroristických cvičení, pričom šesť lídrov súhlasilo s tým, že proti terorizmu sa musí komplexne bojovať, aby sa dosiahol „svet bez teroru“.
Prelomový samit bol svedkom aj kľúčových výsledkov vrátane rozhodnutia o zriadení spoločnej pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre Afganistan. Obchod medzi Indiou a Strednou Áziou sa zvýšil a Naí Dillí vyzýva štáty Strednej Ázie, aby využili prístav Chabahar, ako aj severojužnú ITC na spojenie s oblasťou Indického oceánu a indickým trhom. India minulý rok hostila všetkých päť ministrov zahraničných vecí a poradcov pre národnú bezpečnosť stredoázijských krajín na samostatných stretnutiach (stretnutie ministrov zahraničných vecí Indie a Strednej Ázie a stretnutie NSC Indie, Ruska, Strednej Ázie a Iránu o Afganistane). V decembri tohto roku bude India hostiť prvý dialóg medzi Indiou a Strednou Áziou na úrovni NSA. India má v pláne spolupracovať s Ruskom v Strednej Ázii, najmä čo sa týka obranného sektora kvôli znalosti zbrojných systémov.