USA a EÚ majú problémy s pomocou Ukrajine

BRUSEL / WASHINGTON – Kongres schválil dočasný rozpočet, ktorý nezahŕňal podpornu. program pre Ukrajinu. Európska únia sa tiež stretla s ťažkosťami pri poskytovaní pomoci Kyjevu.

Kongres schválil návrh zákona, ktorý predložil nový predseda Snemovne reprezentantov, republikán Mike Johnson, na dočasné financovanie vlády. Podľa dokumentu, ktorý prešiel oboma domami do rána 16. novembra, budú rozpočtové prostriedky pridelené do 19. januára 2024 na vládne programy vrátane vojenskej výstavby, záležitostí veteránov, dopravy, energetiky a bytovej výstavby; Pre všetky ostatné prostriedky budú prostriedky prijaté do 2. februára. Programy pomoci pre Ukrajinu a Izrael, ktoré Biely dom požadoval, neboli zahrnuté v tomto návrhu zákona.

Kongres schválil dočasný rozpočet, aby sa predišlo odstávke, situácii, v ktorej časti americkej vlády prestávajú fungovať z dôvodu nedostatku financií schválených na nasledujúci fiškálny rok. V roku 2023 vznikla hrozba odstávky v dôsledku skutočnosti, že niektorí republikáni verili, že nový rozpočet zahŕňa zbytočné výdavky vrátane pomoci Ukrajine. Súčasné financovanie vlády vyprší dnes 17. novembra 2023.

Čo chce americký prezident

Americký prezident Joe Biden požiadal Kongres o dodatočné financie vo výške 106,7 miliardy dolárov 20. októbra. Z týchto peňazí išlo 61,4 miliardy na podporu Ukrajiny, 14,3 miliardy na posilnenie izraelskej obrany, 10 miliárd na humanitárne programy, najmä pomoc palestínskemu obyvateľstvu. V novembri Snemovňa reprezentantov kontrolovaná republikánmi schválila finančné prostriedky pre Izrael, ale nie pre Ukrajinu; v dôsledku toho demokrati zablokovali návrh zákona v Senáte.

CNN uviedla s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu, že Biden podpíše návrh zákona o dočasnom rozpočte. Programy pomoci pre Ukrajinu a Izrael a ďalšie dve finančné iniciatívy prezidenta súvisiace s podporou Taiwanu a ochranou južnej hranice Spojených štátov budú uvedené v samostatnom návrhu zákona, ktorý Kongres posúdi po Dni vďakyvzdania (tento rok sa oslavuje v Spojené štáty americké 23. novembra). Celková suma návrhu zákona je 106 miliárd dolárov.Vodca demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer vyjadril nádej, že návrh zákona bude schválený. “Potrebujeme podporu oboch strán pre všetky štyri [žiadosti] a budem tvrdo a veľmi tvrdo pracovať, aby som sa uistil, že podporu dostanú všetci,” povedal podľa CNN.

Spojené štáty vedú v objeme pomoci poskytovanej Ukrajine. Podľa výpočtov Kiel Institute of World Economy (Nemecko), od 24. januára 2022 do 7. septembra 2023 Washington pridelil Kyjevu približne 75,4 miliardy USD (0,33 % HDP), z čoho 45,7 miliardy USD tvorila vojenská podpora, 25 USD, 8 miliardy – finančná, 3,8 miliardy dolárov – humanitárna.

Celkové množstvo peňazí

Celkovo od 24. februára 2022 Kongres schválil štyri balíky vojenskej pomoci na Ukrajine v celkovej výške 113 miliárd USD. Viac ako polovica z tejto sumy, 61,8 miliardy USD, putovala do Pentagonu, 36,5 miliardy USD do Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj ( USAID) a 9,9 miliardy dolárov ide ministerstvu zahraničia. Podľa The New York Times časť prostriedkov išla na posilnenie iných európskych krajín, aby mohli odolať „ďalšej ruskej vojenskej agresii, politickému zasahovaniu a dezinformačným kampaniam“ a časť išla na rozmiestnenie amerických jednotiek v Európe.

Za posledný mesiac a pol americká administratíva čoraz častejšie hovorila, že pomoc Ukrajine je ohrozená. Koordinátor pre strategickú komunikáciu Národnej bezpečnostnej rady John Kirby 15. novembra novinárom povedal, že v súvislosti s novými balíkmi pomoci je Biely dom už nútený robiť „ťažké rozhodnutia“, keďže dohodnuté rozpočtové prostriedky sa míňajú. Týždeň predtým oznámil, že Washington minul 96 % prostriedkov vyčlenených na podporu Kyjeva od začiatku nepriateľských akcií v plnom rozsahu, čo je viac ako 60 miliárd dolárov.„Hovoríme o peniazoch nielen na vojenskú pomoc, ale aj na finančná a ekonomická podpora, humanitárna pomoc,“ povedal Kirby.

Asistent amerického prezidenta pre záležitosti národnej bezpečnosti Jake Sullivan 14. novembra v odpovedi na tlačovú otázku o tom, kedy sa skončí už pridelený balík pomoci Ukrajine, povedal, že nemôže uviesť konkrétny dátum, ale priznal: čím ďalej, tým viac. pre americkú administratívu je ťažké poskytnúť Ukrajine finančné prostriedky potrebné na postup na bojisku. “Okno [príležitosti] sa pre nás zatvára,” povedal Sullivan. “<…> A musíme sa rozhodnúť o rezaní [pomocných] balíkov, o tom, aké veľké budú a čo môžeme poslať, na základe toho, kedy bude približne návrh zákona.”

Spojené štáty môžu Ukrajine stále poskytnúť podporu, pokračoval Sullivan, no tú čoraz viac ovplyvňujú problémy so schvaľovaním rozpočtu – pri plnom financovaní by Washington poskytoval pomoc spoľahlivejšie a dôslednejšie. Biely dom medzitým „aktívne spolupracuje“ s oboma komorami na zabezpečení hlasov na podporu financovania. Medzitým Pentagonu podľa ministerstva zostáva 1 miliarda dolárov na vojenskú podporu pre Kyjev a tieto prostriedky sa musia rozdeliť.

Ak Kongres neschváli dodatočnú pomoc Ukrajine, bude to mať podľa The Washington Post vážne geopolitické dôsledky. „Podkopalo by to jeden z Bidenových kľúčových cieľov zahraničnej politiky a potvrdilo by to optimizmus Ruska, že odhodlanie Západu bude prvé, ktoré sa rozpadne, keď sa bude snažiť získať späť časti bývalého sovietskeho impéria,“ píše sa v článku pred schválením dočasného rozpočtu USA.

Akú podporu môže poskytnúť Európska únia?

Problémy s poskytovaním pomoci Kyjevu má aj Európska únia. Jeho plánom bolo poskytnúť Kyjevu 1 milión 155 mm delostreleckých granátov do marca 2024, ako však 14. novembra povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell, dnes môže Brusel previesť na Ukrajinu 300 tisíc takýchto nábojov. Nemecký minister obrany Boris Pistorius zároveň bez okolkov povedal: stanovený cieľ sa nepodarí dosiahnuť včas. Podľa denníka The Guardian sa stal prvým vysokým predstaviteľom v Európe, ktorý verejne potvrdil to, o čom sa v zákulisí diskutovalo už mesiace.

Ukrajinská armáda používa denne 10-20 tisíc nábojov. Kyjev tvrdí, že krajina a jej západní partneri zvýšili vojenskú produkciu, no stále to nestačí. „Aj keď zrátame všetky európske výrobné kapacity, všetky americké a všetky naše a mnohonásobne ich znásobíme, na pokrytie našich potrieb vpredu nám to nebude stačiť. Preto budeme aj naďalej závislí od zahraničných dodávok,“ povedal 11. novembra ukrajinský minister pre strategický priemysel Alexander Kamyšin.

Podľa údajov Európskej únie EÚ a jej členské krajiny poskytli Ukrajine od 24. februára 2022 pomoc v celkovej výške približne 89 miliárd USD, ktorá zahŕňa finančnú, vojenskú, humanitárnu podporu a pomoc utečencom. Ak Spojené štáty dávajú vojenské prídely na prvé miesto, potom sú prioritou Európskej únie finančné otázky: najmä v roku 2023 Brusel pridelil Kyjevu 19,3 miliardy dolárov, z čoho už bolo poskytnutých 16 miliárd dolárov.

Borrell uistil, že napriek „veľmi dramatickej situácii v Gaze“ Brusel nestráca zo zreteľa, čo sa deje na Ukrajine – táto téma je stále prioritou. „Musíme pokračovať v podpore Ukrajiny. [Ruský prezident Vladimir] Putin je presvedčený, že demokracie sú slabé, že systémy verejnej mienky, o ktorých v Rusku nemôže byť reč, budú prvé, ktoré sa vzdajú. Musíme mu ukázať, že sa to nestane,“ povedal Borrell.

V júli navrhol, aby EÚ investovala 20 miliárd eur (21,4 miliardy dolárov) do dlhodobej vojenskej podpory pre Ukrajinu počas štyroch rokov, čo predstavuje 5 miliárd eur ročne. Ako však 10. novembra informovala agentúra Reuters, v predvečer stretnutia európskych ministrov obrany boli krajiny únie, najmä Nemecko, voči tejto myšlienke opatrné. Okrem toho sa európske vlády domnievajú, že takáto podpora by mala byť spojená s bezpečnostnými zárukami, o ktorých jednotlivé krajiny EÚ rokujú s Kyjevom. Traja partneri agentúry sa zhodli na tom, že Európska únia bude s najväčšou pravdepodobnosťou zvažovať otázku výšky podpory pre Kyjev každý rok, a nie dávať si záväzky na niekoľko rokov.

Paralelne sa v Bruseli diskutuje o tom, či sa oplatí poskytnúť Ukrajine ekonomickú pomoc vo výške 50 miliárd eur (53,4 miliardy dolárov) – tieto peniaze by mali ísť na platy a iné sociálne výdavky. Hlasovanie o tomto balíku sa má uskutočniť na decembrovom summite EÚ v Bruseli. Panujú obavy, že ju zablokuje Maďarsko. Najmä Budapešť v posledných mesiacoch blokuje pridelenie 500 miliónov eur krajinám EÚ z Európskeho mierového nástroja (EPF), ktorý by im mal kompenzovať náklady na podporu Kyjeva. Dôvodom je, že Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) zaradil najväčšiu maďarskú banku OTP do zoznamu „vojnových sponzorov“. A hoci banku odtiaľ napokon vylúčili, Maďarsko požaduje záruky, že jej firmy už v zozname nebudú. Budapešť tiež uvádza, že akákoľvek finančná pomoc Ukrajine by mala prísť oddelene od všeobecného rozpočtu EÚ a že únia ako celok potrebuje vypracovať novú stratégiu voči Kyjevu.

Ak Maďarsko balík zablokuje, Brusel by sa mohol obrátiť na orgány každej krajiny EÚ osobitne, aby sa s Kyjevom dohodli na samostatných balíkoch podpory na bilaterálnej báze, uviedli pre Reuters dva diplomatické zdroje.