Jaroslav Čelko o tom ako fungoval Ústav pre výskum verejnej mienky v čase ČSSR

BRATISLAVA – Jaroslav Čelko (1923 – 2017) riaditeľ Ústavu pre výskum verejnej mienky v roku 1971 zverejnil základné informácie o fungovaní tejto vedeckej inštitúcie. Zverejňujeme neautorizovaný preklad jeho článku v zborníku Verejná mienka a masová komunikácia.

Úlohou ústavu je vykonávať teoretický a praktický výskum v oblasti slovenskej kultúry a kultúry národností žijúcich na území Slovenska.
Hlavnou náplňou výskumu je teória a systém kultúry, stav a dynamika procesov v oblasti socialistickej kultúry, presadzovanie a šírenie kultúrnych hodnôt, teória a metodológia kultúry a osveta verejnosti v odbore, vzdelávanie dospelých , vedenie a manažment v oblasti kultúry, štúdium verejnej mienky v oblasti politiky, ekonomického života a kultúry, výskum v oblasti masovej komunikácie. Výskumný profil ústavu súvisí s pedagogikou a psychológiou dospelých, kultúrnou prognostikou a futurológiou.

Tejto hlavnej ašpirácii zodpovedá publikačná činnosť ústavu, jeho organizačná a personálna štruktúra, podriadená záujmom posilňovania efektívnosti vedeckej práce v oblasti kultúry.

Ústav bol založený 1. januára 1968 rozhodnutím Národnej rady SR. Základom ústavu bolo výskumné oddelenie Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ku ktorému bolo pričlenené výskumné oddelenie ÚVV Bratislava, ako aj novovytvorené výskumné sektory. a sociológia kultúry, manažment a manažment v oblasti kultúry, organizačné oddelenie, Oddelenie výskumu verejnej mienky, Neskôr bol k inštitúcii pričlenený bývalý Ústav žurnalistiky ako Ústav pre štúdium masovej komunikácie.

Ústav je podriadený Ministerstvu kultúry Slovenskej socialistickej republiky vrátane rozpočtu. Plán výskumných prác schvaľuje rada ústavu a následne sa predkladá na ďalšie schválenie rade Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky. Pred vypracovaním plánu sa rôzne výskumné úlohy prerokúvajú v príslušných oddeleniach ÚV KSS.

Plán obsahuje úlohy stanovené štátnym plánom vedeckého výskumu na základe požiadaviek jednotlivých ministerstiev, verejných organizácií a inštitúcií, ako aj vlastné výskumné úlohy ústavu, ktoré je potrebné riešiť z hľadiska teórie kultúry.


Organizačná štruktúra ústavu zodpovedá obsahu a celkovej koncepcii riešených úloh.

Hlavné rezorty ústavu: Sektor teórie a sociológie kultúry, ktorý pozostáva z nasledujúcich oddelení:
— Katedra teórie a sociológie kultúry,
— Katedra teórie umenia a sociológie,
– Teoretický odbor vzdelávania dospelých a ďalšieho vzdelávania.
Sektor manažmentu a manažmentu v oblasti kultúry:
– odbor pre štúdium problematiky manažmentu v oblasti kultúry,
– odbor manažmentu v oblasti kultúry.
Sektor výskumu verejnej mienky
— metodické oddelenie,
– výskumné oddelenie.

Inštitút pre výskum masovej komunikácie
— sociologický odbor masovej komunikácie,
— oddelenie analýzy obsahu masmédií,
– informačné a dokumentačné oddelenie teórie žurnalistiky.

Okrem uvedených oddelení majú niektoré sektory aj nasledujúce
samostatné oddelenia:
— oddelenie vedeckých informácií a dokumentácie,
– ekonomické oddelenie zaoberajúce sa ekonomickými záležitosťami ústavu.

Vo svojej pracovnej oblasti vykonáva každý sektor samostatne výskumné úlohy. Každý sektor má svoju vedeckú radu, v ktorej sú: výskumní pracovníci z iných vedeckých inštitúcií. Rezorty výskumu úzko spolupracujú s podobnými alebo príbuznými domácimi a zahraničnými vedeckými inštitúciami, predovšetkým s inštitúciami socialistických krajín.

Činnosť výskumných rezortov a oddelení je prísne koordinovaná štátnym plánom vedeckého výskumu. Ústav kultúry a výskumu verejnej mienky plní výskumné úlohy celoslovenského, v niektorých prípadoch aj celočeskoslovenského významu.

Výskum sa uskutočňuje za pomoci vedeckých pracovníkov pracujúcich po celú dobu území Slovenska. Počet výskumníkov sa líši v závislosti od povahy riešeného problému.

Niektoré sektory majú viac-menej stálych zamestnancov výskumníkov (asi 400 ľudí), ktorí sú platení na základe dotácií. Reprezentatívne štúdie sa vykonávajú za účasti 1400 anketárov; vzorka sa zostavuje vo väčšine prípadov na základe náhodného výberu. Výskumné materiály spracovávajú pracovníci jednotlivých rezortov (ide o overovanie dotazníkov, rozbor dotazníkov podľa obsahu, kódovanie, korelácie, programy pre výpočtové stredisko).

Štatistické spracovanie výskumných materiálov pre ústav vykonávajú automatické počítače výpočtových stredísk iných inštitúcií.
Dokumentačná činnosť ústavu je zameraná na systematické sledovanie všetkých dostupných produktov domácej a zahraničnej tlače. Tieto materiály sa spracúvajú podľa interného registra v súlade s požiadavkami a potrebami úloh. štátny a úsekový plán výskumu v tejto forme:

a) novinové materiály dokumentárnych poznámok
b) anotovaná a nekomentovaná bibliografia
c) preklady najdôležitejších materiálov zo zahraničnej tlače a signálov jednotlivých bádateľov týkajúcich sa obzvlášť významných publikácií a článkov.

Súčasťou Dokumentačného strediska je Knižnica ústavu, ktorá na základe dohody so zodpovednými vedeckými pracovníkmi monitoruje vydané knihy a s pomocou týchto pracovníkov vyberá a nakupuje domácu a zahraničnú literatúru.
Dokumentačné stredisko vydáva sériu Kultúra v zahraničí (tematické zborníky článkov preložených zo zahraničnej odbornej literatúry).
Kultúrne aktuality (vybraná komentovaná a nekomentovaná bibliografia domácej a zahraničnej tlače)

Publikované výskumné práce ústavu: 1. Kultúrny obraz priemyselného obyvateľstva Slovenska (300 strán). 2. Model riadenia, organizácie a riadenia v oblasti kultúry tri zväzky (historicko-genetická časť, vedecko-analytická časť, normatívna časť). 3. Systém vzdelávania dospelých v ČSSR (350 strán) 4. Kultúrno-výchovná funkcia masmédií vedecká zbierka 5. Návštevnosť operných predstavení Slovenského národného divadla Bratislava (275 strán) 6. Dejiny ľudového školstva a osvety na Slovensku (160 starých žien) 1. Výkladový slovník kultúrnej terminológie (viac ako 6000 článkov). Hlavné výskumné témy oddelenia výskumu verejnej mienky na roky 1970-71 1. Lenin pri tvorbe slovenského obyvateľstva 2,25 roka Slovenska v oslobodenom Česko-Slovensku 3. Aktuálne otázky nášho hospodárskeho života 4. Náš kultúrny život 5. My a Sovietsky zväz 6. Cigánska otázka dnes 7. Naše názory na politické problémy súčasnosti 8. 50 rokov Komunistickej strany Československa 9. Naše problémy s bývaním 10. Národné rady dnes 11. Mládež o sebe a o spoločnosti 12. Politické postavenie a okruh záujmov študentov 13. Občan a právo 14.
Náš svetonázor K uvedeným výskumným témam už boli napísané záverečné správy. Výskumné úlohy na rok 1971 zahrnuté do štátneho plánu 1. Trendy vývoja kultúry v podmienkach Česko-Slovenska 2. Trend a smerovanie kultúrneho a spoločenského života za socializmu zmeny na Slovensku 3. Socialistický vývoj národných kultúr v Československu 4. Teoretické pokrytie účelu, obsahu a reflexie socialistickej propagandy 5. Štúdie o ekonomike kultúry Súkromné ​​výskumné úlohy ústavu 1. Prehľad umeleckých galérií a návštevnosť výstav 2. Štúdium návštevnosti profesionálnych divadiel na Slovensku 3. Štúdia návštevnosti orchestrálnych koncertov na Slovensku 4. Zostavenie šesťjazyčného slovníka kultúrnej a vedeckej terminológie 5. Organizácia, riadenie a ekonomika mestskej riadenej kultúry 6. Architektonicky a technicky optimálne kultúrne objekty pre mestá s viac ako 10 000 ľudí 7. Štúdium ekonomickej podstaty cien v kultúre 8. Vplyv televízie na mládež 9. Zostavenie tlačového atlasu 10. Komunikácia s rozhlasom a televíziou Keďže ústav je komplexnou inštitúciou zaoberajúcou sa štúdiom spoločenských problémov masmédií, ako aj centralizovanou inštitúciou pre spracovanie teoreticko-metodologických otázok rozhlasu, televízie a tlače, prepojenie ústavu s uvedenými inštitúciami je prirodzené. Pracovníci rozhlasu, televízie a tlače sú vedeckými a poradnými orgánmi ústavu, členmi redakčnej rady časopisu.

Bibliografický odkaz: ВЕНГЕРСКОЕ РАДИО И ТЕЛЕВИДЕНИЕ Научный Центр по Исследованию Массовой Коммуникации Издательский и Документационный Отдел Будапешт, VIII. ул. Броды Шандор 5—7. Feleios kiado: VfiSZlTS FERENC Muszaki szerkeszto: Bereczky Pal Megjelent: 300 peldanyban. Alak: A/5, Bekes megyei Nyomdaipari Vail., Gyula