Najväčší tajný požičiavateľ peňazí vo svete je Čína
Na pozadí dominovania Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) vo svetovom obchode zostáva rastúca úloha krajiny v globálnych finančných tokoch v tieni, hoci čínsky vývoz kapitálu na celom svete dosiahol v posledných desaťročiach rekordnú úroveň. Podľa skupiny ekonómov z Harvardovej univerzity, Mníchovskej univerzity a Inštitútusvetovej ekonomiky v Kieli. Polovica dlhov sa nezapočítava do štatistiky Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktorá predtým odpísala dlhy časti čínskych veriteľov.
Autormi štúdie China Overseas Lending, ktorú zverejnilo National Bureau of Economic Research (NBER) sú Christoph Trebesch Kiel Institute for the World Economy, Carmen M. Reinhart z Kennedy School of Government, Harvard Universitya Sebastian Horn z University of Munich and Kiel Institute fot the World Economy.
Prudký nárast zahraničného dlhu v rukách čínskej vlády zmenil krajinu na najväčšieho oficiálneho veriteľa na svete (USA zostávajú lídrom v celkovom objeme vydaných úverov), ale svet sám o vývoze čínskeho kapitálu a jeho globálnych dôsledkoch nevie takmer nič. ČĽR neoznamuje svoje úverové aktíva medzinárodným organizáciám, ani MMF, ani Svetová banka, ani ratingové agentúry nezohľadňujú tieto dlhy v správach, štandardizované údaje neexistujú. Skupina výskumníkov odhalila približne 2 000 úverov a 3 000 grantov vydaných ČĽR v rokoch 1949 až 2017 v celkovej výške 530 miliárd USD, pričom približne 50% úverov zostáva “v tieni”.
Na rozdiel od iných veľkých ekonomík takmer všetky čínske zahraničné úvery a investície vydáva čínska vláda, štátne spoločnosti alebo národná banka. Vo vyspelých krajinách a krajinách so stredne vysokými príjmami ide o nákup štátnych dlhopisov Čínskej ľudovej banky pre rozvojové krajiny – priame úvery od štátnych bánk v Číne, často za trhové sadzby a kolaterál vo forme ropy.
Podľa oficiálnych bilančných štatistík vzrástli čínske priame úvery a obchodné úvery z takmer nuly v roku 1998 na viac ako 1,6 bilióna USD (2% celosvetového HDP) v roku 2018, pričom krajiny s nízkymi a strednými príjmami prijímajú väčšinu úverov. Podľa výskumníkov tvoria štruktúry Číny štvrtinu bankových úverov rozvojovým krajinám, čo robí Čínu najväčším oficiálnym veriteľom, ktorý zanecháva MMF a Svetovú banku. So štátnymi dlhopismi táto suma rastie na viac ako 5 biliónov USD (6% svetového HDP). Spolu so zahraničnými cennými papiermi a priamymi investíciami, objem vonkajších finančných záväzkov sveta voči ČĽR v roku 2017 presiahol 8% svetového HDP.
Skok vo vládnych úveroch a investíciách je v čase mieru bezprecedentný, je porovnateľný len s rastom zahraničných úverov v USA počas dvoch svetových vojen. Čínske úvery prispeli k financovaniu rozsiahlych infraštruktúrnych, energetických a ťažobných projektov vo viac ako 100 ekonomikách. Súčasne sa v prípade 50 veľkých dlžníkov výška dlhu voči ČĽR zvýšila v priemere z 1% HDP v roku 2005 na viac ako 15% HDP v roku 2017 (viac ako 40% celkového zahraničného dlhu) – a to je najnižší odhad.
„Tieňový“ čínsky dlh je obzvlášť veľký vo Venezuele, Zimbabwe a Iráne. Vzhľadom na „tieňové“ čínske úvery sa úroveň dlhu a dlhová záťaž rozvojových krajín ukázali byť oveľa vyššie, než sa uvažuje. Toto sa nezohľadňuje ani v odporúčaniach medzinárodných finančných organizácií, ani v trhovom oceňovaní štátnych dlhopisov. Niektorí z krajín, ktoré sú dlžníkmi Číny, boli predtým príjemcami MMF a iniciatívy na zníženie dlhu Svetovej banky. V posledných desaťročiach oficiálni veritelia požičiavali rozvojovým krajinám za zvýhodnených podmienok, zatiaľ čo Čína často požičiava za trhové sadzby s rizikovou prémiou, s kratšou dobou splatnosti a čiastočne so zárukou surovinových príjmov dlžníka. Táto prax bola typická pre zahraničné pôžičky z Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie v 19. storočí, autori poznamenávajú, že ďalším historickou analógiou je úverový boom v medzinárodnom financovaní v 70. rokoch, ktorý skončil po roku 1982 s masívnym rozšírením nesplatených úverov a nástupom “stratenej dekády” v ekonomikách Latinskej Ameriky.
