MPSVR SR: Ako rozpoznať nelegálne zamestnávanie

BRATISLAVA – Slovensko v rámci EÚ vyniká v počte fiktívnych živnostníkov, ich počet dlhodobo rastie.

Ako rozpoznať nelegálne zamestnávanie?

→ Slovensko v rámci EÚ vyniká v počte fiktívnych živnostníkov, ich
počet dlhodobo rastie.
→ Navrhovaným opatrením na zníženie počtu fiktívnych živnostníkov a
nápravu pracovného trhu je častejšia a cielená kontrola firiem, ktoré
zamestnávajú fiktívnych živnostníkov.
→ Pokuta pre takto zamestnávajúcu firmu môže dosiahnuť 200 000 EUR
a pre samotného pracovníka 331 EUR.

Navrhovaným opatrením na zníženie počtu fiktívnych živnostníkov a nápravu pracovného trhu je častejšia a cielená kontrola firiem, ktoré zamestnávajú fiktívnych živnostníkov.

Pokuta pre takto zamestnávajúcu firmu môže dosiahnuť 200 000 EUR a pre samotného pracovníka 331 EUR.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR avizuje posilnenie právomocí inšpektorátov práce a sprísnenie sankcií pre firmy, ktoré porušujú právne predpisy. Národný inšpektorát práce zaradil kontrolu nelegálneho zamestnávania, tvz. švarcsystému medzi úlohy, ktorým chce v tomto roku venovať zvýšenú pozornosť. Sankcie pre firmy, okrem finančných pokút, môžu zahŕňať odmietnutie verejných dotácií zo slovenského alebo európskeho rozpočtu, vylúčenie z verejného obstarávania, alebo uverejnenie v zozname fyzických a právnických osôb, ktorým bola právoplatne uložená pokuta. V tomto zozname aktuálne figuruje 3304 spoločností. Útvar hodnoty za peniaze tento rok uviedol, že keby na Slovensku klesol počet fiktívnych živnostníkov aspoň na priemer EÚ, štát by mohol získať na daniach a odvodoch 177 až 251 miliónov EUR ročne.

Švarcsystém je nelegálna pracovná prax, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ sa vyhýba zákonným povinnostiam spojeným so zamestnávaním pracovníkov na hlavný pracovný pomer. Pracovníci sú namiesto toho formálne registrovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby, alebo externí dodávatelia služieb. Práca na živnosť, maskujúca pracovný pomer, sa na Slovensku udomácňuje už od 90-tych rokov a v rôznych obmenách sa s ňou stretneme všade, od stavebníctva, IT sektor až po administratívu. Podľa analýzy Najvyššieho kontrolného úradu SR sa počet fiktívnych živnostníkov za ostatných desať rokov zvýšil z 84 000 na takmer 110 000. Ide však len o odhad. Kedy ide o zastretý pracovný pomer a kedy o oprávnenú živnosť, totiž nie je ľahké posúdiť.

Ako uvádza JUDr. Marián Mészáros, odborník na pracovné právo z advokátskej kancelárie FAIRSQUARE: „Rozhodujúce je to, či činnosť, ktorú živnostník vykonáva má znaky závislej práce.“ Zákonník práce už od roku 2007 stanovuje, že závislá práca sa môže vykonávať výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, napríklad v štátnozamestnaneckom pomere, dohode o brigádnickej práci študenta, či na základe iných obdobných dohôd. „Závislá práca nemôže byť vykonávaná v obchodnoprávnom vzťahu, teda na základe rôznych rámcových zmlúv, zmlúv o spolupráci a podobne,“ prízvukuje JUDr. Marián Mészáros.

Kontrolné orgány skúmajú to, či práca živnostníka nespĺňa parametre závislej práce. Pre ňu je charakteristický podradený vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. „Práca musí byť vykonávaná osobne zamestnancom, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Pokiaľ sú všetky tieto znaky splnené, musí osoba vykonávať svoju činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, inak môže byť takáto činnosť posúdená ako nelegálna práca a zamestnávateľ sa môže dopúšťať nelegálneho zamestnávania,“ upozorňuje Marián Mészáros.

Príklad na ilustráciu

Ak zvárač Jozef Mak vykonáva činnosť pre firmu ako živnostník na základe Rámcovej zmluvy o dielo v zmysle Obchodného zákonníka, pričom podľa tejto zmluvy nemôže dodať zváračské služby prostredníctvom iného subdodávateľa, teda ich musí vykonať osobne; nemôže dodávať tieto zváračské služby inej firme; zváračské výroky, ktoré vyrobí, môže označiť iba obchodným menom firmy, nie svojim vlastným; prípadne musí nosiť aj ochranný odev s logom danej firmy; musí sa dostaviť do firmy každý pracovný deň v stanovenom čase a hlásiť sa vedúcemu výrobnej haly, aby mu bola zadaná práca na daný deň a práca je vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa, ide pravdepodobne o švarcsystém.

Ak však ten istý Jozef Mak bude ako živnostník dodávať zváračské služby viacerým firmám, pričom ich bude môcť dodať aj subdodávateľsky prostredníctvom iných osôb; bude postupovať samostatne a bez príkazov iba podľa uzatvorenej Zmluvy o dielo; v čase, ktorý si bude určovať sám, nepôjde pravdepodobne o švarcsystém. Pri posudzovaní hrajú úlohu viaceré faktory, ktoré sa musia vyhodnocovať v príslušných súvislostiach.

Problém majú aj naši susedia

Problém s maskovaním závislej práce formou živnosti majú aj v Českej republike. Štátny úrad inšpekcie práce ČR uložil v roku 2023 za túto pokutu v 296 prípadoch. Oproti predchádzajúcemu roku je to nárast o 25 %. Pokuty v Českej republike sú v porovnaní so Slovenskom oveľa vyššie. Pokuta pre právnickú osobu môže dosiahnuť až 400 000 EUR a od 1.1.2024 je možné tak fyzickej, ako aj právnickej osobe uložiť zákaz činnosti najdlhšie na 2 roky. Pokuta pre zamestnanca môže byť uložená až do výšky 4 000 EUR.

Ako uvádza JUDr. Klára Rücklová, advokátka z českej pobočky advokátskej kancelárie FAIRSQUARE: „Zákonník práce, ani zákon o zamestnanosti nevylučujú spoluprácu na základe iných zmlúv, ale podmienkou je, že na základe nich nie je vykonávaná práca naplňujúca znaky a podmienky závislej práce. Je možné plniť napríklad jednorazové (ale aj opakujúce sa) zákazky, pri ktorých dodávateľ vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť dodáva výsledok, pričom dodávateľ takto spravidla poskytuje služby viacerým firmám; typicky ide napríklad o daňových poradcov, externých účtovníkov, advokátov, alebo iné obory poradenstva. Firmy si tieto služby takzvane outsourcujú.“

Ako outsourcing sa v ekonómii označuje odovzdanie vnútropodnikových aktivít zvyčajne nesúvisiacich s hlavnou činnosťou podniku na externý subjekt (ako napríklad subdodávateľa). Outsourcing je teda špeciálna forma externého obstarávania predtým interne vykonávaných výkonov, pričom je zmluvne stanovená dĺžka a predmet výkonu. Týmto sa outsourcing líši od ostatných „partnerstiev“.

Outsourcing sa niekedy označuje slovným spojením “švarc systtém.” Švarc systém alebo Švarcsystém je systém ekonomickej činnosti, v ktorom osoby vykonávajúce bežné činnosti pre podnikateľa v závislom vzťahu nie sú jeho zamestnancami, ale formálne vystupujú ako samostatní podnikatelia (samostatne zárobkovo činné osoby, zvyčajne živnostníci). Systém je pomenovaný podľa podnikateľa Miroslava Švarca, ktorý začal tento typ podnikania v roku 1990.