Maniodepresívna psychóza, alebo aj bipolárna afektívna porucha môže byť aj medzi politikmi

Maniodepresívna psychóza, alebo inak bipolárna porucha, je závažným psychickým ochorením, ktoré netreba určite podceňovať. Mnohých ľudí dohnala k samovražde a život s ňou bez pomoci je veľmi náročný. Vyskytuje sa aj medzi politikmi.

Príkladom sú i známe osobnosti. Prudkými zmenami nálad, kedy počas manického stavu sa cítite ako kráľ a vzápätí z výšin spadnete do hlbokej depresie, trpeli i známe osobnosti ako napríklad Peter Muk, Miloš Kopecký, Vincent van Gogh či Winston Churchil.

Závažné ochorenie

Bipolárna afektívna porucha (BAP) je závažným duševným ochorením, ktoré v kontextuálnom rámci svojich príznakov užšie alebo širšie narúša názor pacienta na svoju osobu a na svoje reálne možnosti, a to v zásade v dôsledku patologických, často chronických výkyvov nálady (afektívna labilita) smerom do depresívneho syndrómu a vzápätí o istý čas do syndrómu mánie. Preto sa v minulosti táto duševná porucha označovala ako mániodepresívna psychóza alebo dokonca manicko-melancholická psychóza. Základom klinického obrazu bipolárnej poruchy je teda prítomnosť u jedného a toho istého pacienta v určitom časovom slede tak manických (hypomanických) epizód, ako aj depresívnych epizód. Tieto výkyvy sú sprevádzané nadmernými zmenami nálad, vitality, psychických funkcií, a niekedy dochádza u chorého až k zlyhaniu svojho prirodzeného vykonávania sebe vlastnej sociálnej úlohy.

Súčasný názov „bipolárna afektívna porucha“ má z časovej perspektívy nedávny pôvod a má vyjadrovať bipolaritu pacientovej nálady resp. zafarbenia afektu. Ide tak o prezentáciu dvoch navzájom protichodných pólov – veľkolepej a grandióznej mánie na jednej strane a nešťastnej, úzkostlivej depresie na druhej strane (bipolarita = dvojpolárnosť). Pojem „afektívny“ zase vyjadruje skutočnosť, že táto psychiatrická choroba postihuje afekt, čiže náladu, emócie, subjektívny pocit šťastia a zaiste aj súdnosť. A práve postihnutie súdnosti vytvára priestor pre klasifikovanie celej poruchy ako určitého druhu psychózy; obzvlášť ak sa vezme do úvahy bludné ladenie a halucinácie pri vyhrotených manických syndrómoch.

Klasifikácia a pomenovanie

Ochorenie klasifikoval a pomenoval mániodepresívnou psychózou už v druhej polovici 19. storočia nemecký psychiater Emil Kraepelin. Vzťah medzi mániou a melanchóliou bol dokonca už dávnejšie skúmaný, ale fundament pre súčasnú konceptualizáciu nachádzame až v päťdesiatych rokoch 19. storočia u francúzskych psychiatrov. Klasifikačné oddelenie unipolárnej depresie a bipolárnej psychózy nastalo však až oveľa neskôr – oddelenie zrealizoval a presadil nemecký psychiater Karl Leonhard v roku 1957. V súčasnosti však vzrastá tendencia vnímať unipolárnu depresiu, bipolárnu poruchu, úzkosť a psychózu ako navzájom súvisiace spektrum toho istého psychiatrického komplexu porúch.

Mánia a depresia

Bipolárna afektívna porucha je charakteristická symptómami, ktoré sa objavujú v jasne odlíšených epizódach s medziperiódami nevyhranenej, priemernej nálady. V mnohých prípadoch neexistuje jasný vzorec, kedy alebo ako často sa manické epizódy objavujú alebo kedy alebo ako často sa striedajú s depresívnymi epizódami. Závažné kolísanie nálady sa môže objaviť v priebehu hodín, dní, mesiacov alebo niekedy dokonca aj v priebehu niekoľkých rokov.

Bipolárna porucha sa tak prejavuje ako stav, v ktorom ľudia zažívajú abnormálne povznesenú a abnormálne depresívnu náladu, pričom takáto patologická situácia často výrazne narúša spoločenskú funkciu chorého v prostredí svojho zamestnania, vzdelávania, či jednoducho v rodinných pomeroch. Nie u každého sa prejavuje tá istá miera závažnosti symptómov. Niektorí prežívajú prevažne depresívne epizódy, ktoré bývajú dlhodobejšie a doslova kritické, pričom mánia je prežívaná s miernym priebehom – často sa stupňujúca len do úrovne hypománie. U iných pacientov zase prevažujú manické epizódy s búrlivým, hyperaktívnym syndrómom. Informácie o maniodepresívnej psychóze, alebo inak bipolárnej poruche priniesli www.webnoviny.sk

Prežívanie eufórie

Aj keď je skvelé, že osoba prežíva šťastie, nezvyčajne intenzívna šťastná nálada môže znamenať maniakálny stav.

Stav depresie

Ak sa človek zrazu zmení a zo stavu radosti prejde do depresívnej nálady či podráždenosti, môže to znamenať opak maniakálneho stavu.

Problémy so spánkom

Keď osoba prejde z jedného stavu do druhého, často trpí problémami so spánkom. Záleží však v akom stave sa momentálne nachádza. Ak je napríklad človek v maniálnom stave, nedarí sa mu zaspať. Ak je v depresii, nemusí mať dostatok energie, aby sa dostal z postele.

Užívanie návykových látok

Holdovanie alkoholu či návykovým látkam počas manických alebo depresívnych stavov nálady, je ďalším znakom bipolárnej poruchy.

Impulzívnosť a výbušnosť

Ďalším znakom je impulzívne konanie. Niekedy sa človek počas maniakálneho stavu bláznivo vrhne do neoverených a riskantných vecí, ktoré potom často ľutuje. Takisto výbušná nálada býva častým prejavom bipolárnej poruchy. 

Nedokončené projekty

Osoba trpiaca bipolárnou poruchou, ak prežíva eufóriu, cíti v sebe množstvo energie a odhodlania pustiť sa do mnohých projektov. Tie však nie je schopná dokončiť, keď sa ocitne v stave depresie.

Neschopnosť koncentrácie

V depresívnom stave nemusí byť osoba schopná vykonať ani tie najjednoduchšie úlohy.

Príliš rýchle a zmätené myšlienky alebo prejavy

Ak má niekto zmätené myšlienky alebo veľmi rýchly prejav, môže to byť príznakom manickej nálad.

(Spracované z verejne dostupných zdrojov)