Viedeň: migračná politika presadzuje humanizmus
BRATISLAVA / VIEDEŇ – Andrej Přívara z Ekoomickej univerzty v jednej zo svojich štúdií analyzoval rakúsku migračnú politiku.
Štúdia nesie titul “Determinanty migračných rozhodnutí žiadateľov o azyl vo Viedni.”
Táto štúdia analyzuje problémy, ktorým utečenci a žiadatelia o azyl čelia v Rakúsku, a účinky ich koncentrácie vo Viedni. “Uvádzame hodnotenie hlavných ťažkostí a hlavných príčin, ktoré sa týkajú žiadateľov o azyl vo Viedni. Údaje boli zozbierané prostredníctvom osobných rozhovorov a podložené aj regionálnymi a európskymi štatistikami, ” napísal autor.
Celkovo sa uskutočnilo 12 rozhovorov so zástupcami samosprávy, mimovládnych organizácií a migrantmi. Po prvé, naša štúdia ukázala, že žiadatelia o azyl čelia ťažkostiam pri integrácii na rakúskom trhu práce. Väčšina detí utečencov nemá prístup k povinnému vzdelávaniu. Tvrdíme, že inkluzívnejšia politika by zlepšila efektívnosť pracovného trhu v Rakúsku. Protiimigračné nálady vo Viedni zohrali kľúčovú úlohu pri vytváraní ťažkostí, ktorým migranti čelia v procese integrácie. Tí, ktorým bol vo Viedni udelený azyl, nemajú záujem presťahovať sa do inej krajiny. Táto tendencia je spôsobená nasledujúcimi faktormi: Považujú Rakúsko za bezpečnú krajinu; naučili sa už jazyk; sú celkovo spokojní
Vedec a pedagóg prišiel k nasledovným záverom.
Všeobecný trend rakúskej azylovej politiky je taký, že sa postupne obmedzuje, zakazuje a často povyšuje humanitárne záujmy nad národné záujmy. Rôzne zmeny a doplnenia predstavujú prísny trend zameraný na národnú bezpečnosť a boj proti údajnému zneužívaniu azylového režimu. z hľadiska prístupu na rakúsky trh práce sú najvýraznejšími znakmi účasti migrantov diskriminácia založená na obmedzenej dostupnosti sektorov s vysokými mzdami a rozdielmi v odmeňovaní a diskriminácia pri nábore.
Na druhej strane reštriktívna politika z hľadiska prístupu na trh práce vytvára podmienky pre zvyšovanie nelegálneho zamestnávania, teda neformálnej ekonomiky ako opatrenia, ktoré žiadatelia o azyl prijímajú na prežitie. náš výskum ukázal, že väčšina detí žiadateľov o azyl de facto neabsolvuje minimálne povinné vzdelávanie a stáva sa stratenou generáciou. v rakúskej spoločnosti existuje silná diskriminácia utečencov. Korene tejto diskriminácie môžu pochádzať z politiky a nepravdivého mediálneho spravodajstva.
Aj kvôli negatívnemu postoju k utečencom vzniká potreba zvýšeného počtu policajtov v azylových oblastiach. hlavným problémom, s ktorým sa utečenci po získaní azylu stretávajú, sú pre nich ťažké pracovné podmienky, keďže ženy, ktoré nosia burku, sú diskriminované, a na druhej strane úrad práce často ponúka vysokoškolsky vzdelanému prisťahovalcovi nízkokvalifikovanú prácu. čo sa týka procesu podávania žiadostí o azyl, čakacia doba na pohovory sa v posledných rokoch výrazne predĺžila a dosiahla niekoľko mesiacov až 2 – 3 roky. Takéto predĺženie spôsobilo utečencom ďalšie problémy na trhu práce. odhalili sme niekoľko faktorov, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na výsledok žiadosti: ak je žiadateľ o azyl homosexuál, ak je žiadateľ o azyl zo Sýrie a ak bol zranený počas vojny, ak má žiadateľ o azyl deti, ktoré chodia do školy v Rakúsku
Determinanty migračného rozhodnutia žiadateľov o azyl vo Viedni Migračné listya majú dobré známky, ako aj prítomnosť silného politického motívu odchodu z krajiny pôvodu. z analýzy determinantov výberu Rakúska ako cieľovej destinácie vyplýva, že tí, ktorí získali azyl vo Viedni a nemajú záujem ísť do inej krajiny, tvrdia, že:- považujú Rakúsko za bezpečnú krajinu;- sa už naučili jazyk;- sú spokojní so všetkým okrem výrokov (postojov) niektorých politikov o imigrantoch.
