Patrik Gábor: čo bolo na Erasmus+ v Helsinkách

BRATISLAVA – Vždy som mal záujem o štúdium v zahraničí.

Keď sa vyskytla možnosť v 2. ročníku štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v rámci programu Erasmus +, vybral som si Fínsko – konkrétne univerzitu v Helsinkách (University of Helsinki).

Vzhľadom na skutočnosť, že som nastúpil na fakultu počas covidového obdobia, všetko bolo online, nepoznal som osobne nikoho a svet sa zúžil na obrazovku počítača, občas na kúpu základných publikácií a overené „súkromné zdroje“. Po tomto únavnom online období mi príchod do Fínska všetko zmenil: vyučovanie normálne, osobne som spoznával kolegov z rôznych krajín, bezprostredných a ústretových pedagógov, ale aj organizačných pracovníkov a študentov, ktorí sa o nás (študentov programu Erasmus +) starali. Rozdelili nás do skupín po asi 15-tich.

Každá mala dvoch „vedúcich” z domácich poslucháčov z hosťovskej univerzity. Vďaka nim sme získali všetky podstatné informácie o Fínsku, meste, prírode, systéme štúdia, ako aj praktické rady o doprave, možnostiach relaxu, stravovania, univerzitnom komplexe a, samozrejme, o tom najnevyhnutnejšom pre poctivých študentov – o knižniciach. V Helsinkách je totiž veľa knižníc a preto každá informácia bola mimoriadne vítaná.

Tak sa mi zrazu pred očami otvoril úplne nový neznámy svet a navyše s tým, že aj to „zložité a nepoznané“ v cudzej krajine sa dá zvládnuť. V súvislosti so štúdiom som okrem iného objavil neopakovateľný a užitočný svet knižníc. Taký, ako som ho nepoznal, hoci som s knihami vyrastal od mala – najskôr mi čítali, potom vodili do knižnice, neskôr  som zažil aj Noc s Andersenom v Knižnici Ružinov.

Čím však som bol starší a potreboval do školy nejakú literatúru, už to také jednoduché nebolo: knihy boli vypožičané, stratené alebo jednoducho neboli. Tak som sa od knižníc pomaly a iste vzďaľoval, hľadal „súkromné zdroje“. S ich využívaním som vydržal doteraz, hoci exkurzia pred maturitou do Univerzitnej knižnice v v Bratislave ukázala perspektívu.

V Helsinkách v rámci inštrukcií upriamili našu pozornosť na knižnice, ktoré sa nás týkali – mestské knižnice a univerzitné, ktoré sú všade, kde sú kampusy Helsinskej univerzity. Najviac som využíval Knižnicu Helsinskej univerzity v centre mesta. Vstup bol zdarma na knižničný preukaz a ten oprávňoval požičať si akúkoľvek knihu: bolo treba naskenovať samoobslužne jej čiarový kód a následne svoj preukaz. Vzápätí sa knižka odblokovala a už pri odchode z knižnice som „nepípal“.

Ak som nevedel nájsť nejakú knihu, alebo nebola vo voľnom výbere, musel som ju hľadať v online databáze. Tam som si ju rezervoval a knihovníci ju rýchlo nachystali (nie až o dve hodiny, nie zajtra, alebo až o niekoľko dní), ale o chvíľku. Niektoré knihy, najmä tie vzácnejšie, boli prístupné rovnako, ale mohli sa študovať len v knižnici, prípadne odfotiť, naskenovať to, čo kto potreboval. Väčšina titulov bola dostupná aj online. Ešte väčšia časť prameňov, predovšetkým odborných a vedeckých článkov však bola iba online.

Knižnica Helsinskej univerzity má viacero pobočiek. Osobne som navštevoval iba jej hlavnú budovu – také kráľovstvo kníh na siedmich poschodiach určených pre používateľov s minimalistickou fínskou modernou architektúrou. V knižnici sú študovne, kde si možno rezervovať online zdarma obľúbené miesto (napr. moje bolo s výhľadom na biely chrám s majestátnymi meďeno – zlatými kupolami). Samozrejme, je tam veľa voľných miest na sedenie, pohovky, stoly a stolíky. Tu je zvykom sedieť medzi ostatnými a byť v  prostredí, kde každý pracoval na niečom svojom.

Človek mal pokoj, ale zároveň nebol sám. V knižnici sú tiež prístupné kopírky a tlačiarne pre študentov. Tie sú spoplatnené, ale ide len o malú sumu za spotrebovaný materiál. Rovnako sú voľne dostupné počítače, ktoré si možno požičať aj domov. Tak ako knihu, viete si požičať notebook. Priznám sa, túto službu som osobne nevyužil, lebo som to nepotreboval, ale viem od kolegov, že si ju pochvaľovali. Podľa údajov z  r. 2021 knižnica sprístupňovala 22 740 elektronických akademických periodík, 997 770 e-books  a 42 600 metrov políc s tlačenými dokumentmi.

S touto knižnicou úzko súvisí aj neďaleká Fínska národná knižnica. Nachádza sa v historickej budove s nádhernou architektúrou. Do roku 2010, kým dokončili novostavbu vyššie spomínanej knižnice, to bola hlavná budova Knižnice Helsinskej univerzity. Návštevníka v tejto „starej budove“  všade obklopuje história. S úctou som vždy vyťahoval z regálov zaujímavé tituly, ktoré som dovtedy nevidel.

Posledne som si napríklad listoval v lodnom denníku slávneho portugalského moreplavca Magalhaesa. Nebol to síce originál, iba kópia v holandčine, ale aj tak to bol neobyčajný zážitok. Väčšina kníh a iných dokumentov je však uložená v podzemí v Kirjaluola teda, „knižnej jaskyni“. Všade v knižnici možno študovať a, samozrejme, všade sú ochotní knihovníci za informačnými pultmi. Nestalo sa mi, že za pultom nik nebol.

Musím spomenúť ešte Helsinské mestské knižnice, ktoré sú vo viacerých budovách. Jednoznačne najdominantnejšia je budova pri hlavnej železničnej stanici v Helsinkách – Oodi . To je priam architektonické dielo (cena bola 98 mil. eur), ktoré neplní iba funkciu knižnice, ale je multikultúrnym centrom.

Na treťom poschodí ozaj obrovskej modernej budovy sú regály s voľným výberom kníh (webová stránka uvádza 100 tisíc kn. j.), ďalej je tu kaviareň, detský kútik, informačný pult, stoly a stoličky na štúdium aj čítanie, kreslá s výhľadom na námestie a koncertnú sieň. To všetko v jednom obrovskom otvorenom priestore. Na druhom poschodí sa okrem študovní, malých i veľkých zasadačiek, nachádza aj priestor s pohodlnými kreslami na štúdium, 3D tlačiarne, veľkoformátová tlač, normálne tlačiarne, šijacie stroje, kompletne zariadená kuchyňa, mikroskopy a rôzne chemické zariadenia, 3D tablety, počítače, herné miestnosti s Xboxom, Play station VR a pod., ako aj informačný pult, kde možno požiadať o pomoc, radu, či požičať si hudobné nástroje, ktoré môžete použiť v plne zariadených profesionálnych štúdiách na tvorbu hudby. Mám osobnú skúsenosť – požičal som si tu husle (neverili mi kolegovia, že viem hrať). Samozrejme, nechýba tu ani fotografické štúdio. Na prízemí je veľké informačné centrum, kaviareň a malé kino.

Všetko je prístupné s knižničným preukazom, ktorý je zdarma. Stačilo, keď som preukázal svoje bydlisko v Helsinkách. S knižničným preukazom si možno požičať knihy, rezervovať študovne a využívať všetky dostupné služby. Všetko je síce zdarma, ale za spotrebovaný materiál treba zaplatiť.

Keď som s odstupom času rozmýšľal o helsinských knižniciach prekvapila ma skutočnosť, že pri vstupoch do knižníc od vás nič nepýtajú (čiže ak si nič nepožičiavam, môžem sa túlať po knižnici bez preukazu). Pre každého je v knižnici miesto, treba si ho len nájsť podľa toho, či chce čítať, študovať alebo relaxovať.

Preto, keď ma prišli navštíviť kamaráti, mohli sa voľne pohybovať po priestoroch knižnice a nájsť si voľné miesto a posedieť si či listovať v zaujímavých tituloch. Musím priznať, že som sa v mrazoch počas zimy veľmi rád počas akejkoľvek prestávky cez vyučovanie uchýlil do knižnice. Fascinovalo ma napríklad, že zo stanice metra som „suchou nohou“ a výťahom mohol priamo vojsť do budovy Knižnice Helsinskej univerzity.

Samozrejme, doteraz som očarený krásnymi a účelovými budovami, priestormi a tým, ako môžu byť knižnice zároveň priestorom na vzdelávanie, stretávanie sa, oddychové čítanie, relax. Kvalitné fondy, prehľadné orientačné systémy, výborné služby, databázy, v ktorých som sa vedel bez akejkoľvek „predprípravy“ z domu zorientovať a bez problémov nájsť hocijaký prameň a ešte k tomu vľúdni, všade prítomní knihovníci – to je môj najväčší zážitok. Iste, okázalá budova s kaviarňami a inými doplnkovými službami je super, ale tu je to všetko ku knižnici a jej službám čosi navyše. Na helsinské knižnice spomínam  a, priznávam, trochu mi aj chýbajú.

Patrik Gábor, poslucháč 4. ročníka Právnickej fakulty UK