Malá úvaha o zákonoch o zdravotnej starostlivosti
BRTAISLAVA – V Slovenskej republike existujú dva zákony, ktoré regulujú filozofiu a prax zdravotnej starostlivosti o občanov. Pozrime sa ako.
Zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza v §2 ods. 1 nasledovné: „Ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
Dispenzarizácia je termín, používaný na označenie pravidelného sledovania pacienta s určitou chorobou. Pacient je pod pravidelnou lekárskou kontrolou, väčšinou ambulantne u príslušného špecialistu, pričom cieľom je sledovať v čase vývoj jeho choroby a včas reagovať na jej prípadný vývoj. Dispenzarizácia sa týka predovšetkým chronických ochorení, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu, ako napríklad cukrovka, bronchiálna astma, vredová choroba žalúdka, rakovina a podobne.
Podľa §4 ods. 3 tohto zákona je „Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
Postupujú na miestach výkonu zdravotníckych úkonov zdravotnícki pracovníci v súlade s týmto zákonom ak nezabezpečujú včasnú a účinnú liečbu pozitívne diagnostikovaných osôb na smrteľnú chorobu COVID-19 a pošlú ich domov do karantény? Súčasťou zdravotnej starostlivosti je aj poskytnutie liekov, tieto lieky diagnostikované osoby nedostávajú na miestach výkonu zdravotníckych úkonov, ale nedostanú ani lekársky predpis na ich vyzdvihnutie v lekárni.
Zároveň podľa §4 ods. 5 je „Neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie a vytváranie elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. Pri štandardnom zákonnom postupe podľa uvedeného zákona by zdravotnícky pracovník mal poskytovať zdravotnú starostlivosť v zariadeniach na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a to aj poskytnutím účinnej liečby, ale zároveň by aj zaevidoval zdravotnícky úkon do elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby, ale aj do elektronického systému rezortu zdravotníctva lekársky predpis na lieky, aby si ich osoba mohla vyzdvihnúť v ktorejkoľvek lekárni.
Podľa §27 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov zdravotníckym pracovníkom je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie.
Tento zákon bol kvôli diagnostikovaniu COVID-19 doplnený tak, že za zdravotníckych pracovníkov sa okrem iných kategórií považujú aj študenti stredných a vysokých škôl, ktorí podľa ods. 4 až 10 tohto paragrafu zákona s tým, že môžu poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu zdravotného výkonu odberu biologického materiálu a v rozsahu činností súvisiacich s vykonaním diagnostického testu na COVID-19. Ak je podľa týchto ustanovení dohliadajúcim zdravotníckym pracovníkom nie lekár alebo zubný lekár, ale zdravotnícky záchranár, sestra alebo zdravotnícky asistent, kto poskytne na mieste správne zdravotnú starostlivosť pri diagnostikovaní smrteľnej choroby, zabezpečí včasnú a účinnú liečbu ako prikazuje zákon a dá alebo predpíše lieky, ak ani študenti stredných a vysokých škôl a ani dohliadajúci zdravotnícky záchranár, sestra alebo zdravotnícky asistent takúto kompetenciu nemajú?
Vedia zdravotnícke tímy v takomto zložení posúdiť závažnosť stavu diagnostikovanej osoby? Pozitívne diagnostikovaná osoba je poslaná domov do domácej liečby bez poskytnutia účinnej liečby, ktorú prikazuje zákon a nebol zverejnený ani jeden prípad, že by bol prostredníctvom záchrannej služby odvezený niekto so závažnejším diagnostikovaným stavom z miesta diagnostikovania do zdravotníckeho zariadenia. Ak je účinnou liečbou aj poskytnutie vitamínu C a zinku distribuované bez lekárskeho receptu, prečo neboli po diagnostikovaní smrteľnej choroby okamžite pozitívne testovaným osobám poskytnuté, ak ešte rok po vypuknutí ochorenia COVID-19 je dodnes chronický nedostatok desaťročia známych liekov.
Občan nevie sám posúdiť, v akom stupni rozvinutia smrteľnej choroby sa nachádza, pri odovzdávaní dokladu o pozitívnom testovaní už ani neasistuje zdravotnícky pracovník, ale väčšinou dobrovoľník, ktorý mu odborne neporadí. Subjektívne pocity občana s miernym prejavom ochorenia môžu byť diametrálne odlišné od skutočného rozvinutia choroby v jeho tele. A keď sa nevie poriadne nadýchnuť, žiaľ, aj keď si zavolá domov rýchlu zdravotnícku pomoc, býva napriek obetavej odbornej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach mnohokrát neskoro, čo potvrdzujú smutné štatistiky.
