Lýdia Čelková: Spoznávanie Petra Bornemiszu

BRATISLAVA –  Tvrdenie v titulku článku najvýstižnejšie charakterizuje zborník Sila tlačeného slova.

Vydalo ho Občianske združenie Galanta literárna (Banská Bystrica : Signis 2023. 152 s. ISBN 978- 80-99936-53-0), ktorý tvorí súbor textov o živote a diele Petra Bornemiszu, kazateľovi, evanjelickom biskupovi, spisovateľovi, tlačiarovi, renesančnom umelcovi.

Vyšiel pri príležitosti 450. výročia jeho príchodu do Šintavy, kde založil tlačiareň a vydal aj svoju prvú knihu kázní.

Publikáciu o Petrovi Bornemiszovi, ktorý „citlivo reagoval na nepokoj v sebe aj svojej doby, ako aj na podnety znovu objavovaného antického umeleckého odkazu“ zostavila, redigovala Anna Jónásová a zároveň do nej prispela aj autorsky. Možno niektorých prekvapí,
prečo vlastne toľká pozornosť práve Šintave. Odpoveď je jednoduchá: v čase Bornemiszovho príchodu a pôsobenia sa o Šintave hovorilo ako o „znamenitom kultúrnom centre a hornouhorskej Florencii“.

Jubilejný zborník predstavil zložité životné etapy a najmä rozsiahlu tvorbu Petra Bornemiszu (1535 Pešť – 1584 Rohožník), predovšetkým jeho pôsobenie na území dnešného Slovenska nielen v Šintave Seredi, ale aj Hlohovci, Rohožníku či Plaveckom hrade. Vzhľadom na
skutočnosť, že v Maďarsku už celé desaťročia skúmajú vedci z rôznych oblastí Bornemiszovo dielo, sú v zborníku preklady viacerých textov z maďarčiny (licenčná dostupnosť originálov na preklady obmedzila výber materiálov, štúdií – neprekladali sa preto napr. texty Istvána Nemeskürtyho, popredného analytika a znalca Bornemiszovej tvorby).

 

Čo všetko zborník Sila tlačeného slova priniesol čitateľom? Uvádza ho Bornemiszova báseň Cantio optima v maďarčine a jej preklad v dobovej slovakizovanej češtine (prebásnil Zoran Ardamica), charakteristiku obdobia, v ktorom Bornemisza žil z pohľadu historičky Evy
Kowalskej a predslov editorky A. Jónásovej, ktorý priblížil koncepciu zborníka.

Časť odborných príspevkov v zborníku otvorila štúdia regionálnej historičky, bibliografky A. Jónásovej Z histórie tlačiarní v okolí Galanty so zameraním na postavu humanistu Petra Bornemiszu, ktorého „hovorené slovo živých kázní i písané slovo v jeho tlačených knihách
malo silu, ktorá oslovila masy, no zároveň podnietilo mohutnú reakciu protivníkov“. Hoci svoje stanoviská rázne obhajoval, neprajníci jeho myšlienky považovali za „nežiaduce a ohrozujúce ich politické, ekonomické a mocenské záujmy.“

Na vlastnej koži zažil nepriazeň osudu, prenasledovanie, zradu, smrť blízkych, väzenie… Bornemisza si uvedomoval, v akom
nežičlivom prostredí žije, preto citlivo reagoval na vtedajšie pomery v Uhorsku. Napríklad v úvode katechizmu, ktorý venoval Melchiorovi Balašovi napísal: „usmerňuj najmä poddaných a čeľaď, aby v každom dome znelo slovo Maďarom po maďarsky, Slovákom po slovensky.“

Maďarský evanjelický kňaz a literárny historik Tibor Schulek prispel do zborníka chronológiou života diela P. Bornemiszu výňatkami z monografie (Bornemisza Péter 1535 – 1584) a vybranými kapitolami o jeho živote v Šintave. Ako zdôraznila editorka Schulekova
monografia je „dosiaľ neprekonaný pohľad na život a dielo Petra Bornemiszu“.

Za sumárom uvedených faktografických údajov nájde čitateľ preklady originálov vybraných Bornemiszových textov z knihy Diabolské pokušenia pod názvom O čertovských telesných, svetských a smrteľných pokušeniach a Moje skúsenosti s diabolskými pokušeniami.
V textoch sa nachádzajú moralizujúce rozjímania o povahe diabla a jeho rafinovaných pokušeniach. Bornemisza bol presvedčený, že diabol pokúša stále a všade, jeho vplyv sa prejavuje „v každom nemravnom čine, v každej hriešnej myšlienke“.

Na tieto zaujímavé ukážky nadviazal maďarský historik Gábor Klaniczay v stati Diabolské prízraky – Péter Bornemisza a podoby diabla v období reformácie. Väčšina príkladov diabolského pokúšania „pochádza z každodenného života: smilstvo, bohorúhačstvo, kratochvíľa, opilstvo, tanec, pýcha“. K tomu tiež zaradil Bornemisza zneužívanie moci a bohatstva.

Maďarská historička umenia, knihovníčka Judit V. Ecsedy spracovala tému Dejiny tlačiarne Bornemisza – Manskovit. Oboznámila s výsledkami svojho bádania o osudoch tejto dielne i jej tlačí, sledovala aj typografické vybavenie z rozličných prameňov, ktoré pomohli
dokumentovať históriu tlačiarne.

Záver odbornej časti príspevkov v zborníku tvorí štúdia evanjelického kňaza, literárnohistorického a knihovedného pracovníka, bibliografa Jána Čaploviča Bornemiszova tlačiareň a Slováci (Knižnica 1951-1952), ktorý zhodnotil miesto P. Bornemiszu v dejinách
kníhtlače na Slovensku. Pozornosť si zaslúži jeho podnetná myšlienka spred desaťročí: „Dúfajme, že ďalší slovenský knihovedný výskum vynesie na svetlo ďalšie správy o činnosti Bornemiszovej tlačiarne, o činnosti, venovanej priamo Slovákom, prípadne i ďalšie tlače
tohto druhu“.

Zborník Sila tlačeného slova priniesol bohatý materiál z maďarských prameňov, ktorý v prekladoch sprístupnil slovenským čitateľom viaceré málo známe či neznáme údaje o živote a diela Petra Bornemiszu. Okrem pestrého obsahu si zaslúži pozornosť aj svojím netradičným formátom a nápaditou grafickou úpravou. Prednú stranu obálky zdobí Bornemiszov portrét s jeho podpisom a názov zborníka je zložený z typov písmen, ktoré kedysi používal Bornemisza vo svojich tlačiach. Aj odborné kapitoly začínajú jeho ozdobnými iniciálami. Prednú i zadnú predsádku publikácie vypĺňa ukážka Bornemiszovho rukopisu.

Väčšinu príspevkov spestrujú kópie rôznych dokumentov, titulných strán niektorých vydaní, ukážky štúdií, tlačiarov rukopis či pohľad do tlačiarenskej dielne v 16. storočí. Ďalšie kópie obsahuje samostatná obrazová príloha. Na zadnej strane obálky vidieť rytinu Šintavského hradu s časťou Serede z roku 1666. Zverejnenie fotografií, kópií dokumentov v publikácii sa podarilo zrealizovať vďaka intenzívnej spolupráci A. Jónásovej s viacerými inštitúciami a odborníkmi v Maďarsku i na Slovensku.

Zároveň treba oceniť aj prácu s historickými textami, prekladmi odborných materiálov, ktorá nebola jednoduchá a zostavovateľka mala čo robiť s úskaliami v terminologickej oblasti, štylistike, citovaní Bornemiszových originálnych textov, pri používaní uvádzaní historických
mien, miestopisných názvov alebo riešení poznámkového aparátu. Prínosom je aj charakteristika autorov pôvodných príspevkov, ktoré sú krátkymi biografickými črtami jednotlivých prispievateľov zborníka.

Nechýba ani prehľad spolupracujúcich inštitúcií (slovenských aj maďarských), autorov prekladov slovenských textov do maďarčiny, nemčiny, angličtiny a maďarských textov do slovenčiny, mená výtvarníkov, prehľad skratiek a vysvetliviek, ako aj zemepisné názvy v slovenčine a ich historickú podobu v originálnych citáciách.

 

 

 

Zborník Sila tlačeného slova je portrétom vynikajúceho renesančného intelektuála Petra Bornemiszu, ktorý napriek tomu, že zomrel v mladom veku (49 r.), sa svojou tvorbou zapísal do kultúrnych dejín 16. storočia. Napríklad Dejiny maďarskej literatúry ho označili za
„ najčítanejšieho renesančného vzdelanca v Uhorsku“ a István Nemeskürty vyhodnotil jeho Foliopostily ako „ jednu z  najkrajších tlačí 16. storočia“.

Netreba zvlášť pripomínať, že ťažiskom Bornemiszovej tvorby bola náboženská literatúra, ktorú ale charakterizujú historiografické, geografické údaje, psychologické analýzy, náčrty charakterov rozličných osôb. Ako uviedla Spoločnosť Petra Bornemiszu vo Viedni „jeho
kázne sú štylistické majstrovské diela, plné podobenstiev, ktoré by mohli byť aj veľkolepými
poviedkami“.

Okrem vydaní, ktoré vyplývali z jeho cirkevnej funkcie, spevníkov,príležitostných tlačí, katechizmov, kázní či kalendárov zanechal pre ďalšie generácie 5 zväzkov Postíl (do 4 zv. zaradil aj už vyššie spomínané Diabolské pokušenia, ktoré vyšli neskôr aj samostatne) a Foliopostilu – kázne na každú nedeľu v roku.

Plán na preklad kompletnej Biblie do maďarčiny prerušila jeho smrť. Okrem toho pozornosť si zaslúži aj Bornemiszova básnická tvorba a najmä maďarská dráma Elektra (spracovaná podľa Sofoklovej Elektry).

Materiály v zborníku Sila tlačeného slova zdokumentovali, že Peter Bornemisza bol výnimočnou osobnosťou, polyglotom, polyhistorom, znalcom ľudskej duše a jeho slovo, ktoré prežilo stáročia, je zaujímavé aj pre súčasníkov. Výstižne to sformuloval autor jeho životopisu
T. Schulek : „jeho život bol boj, jeho zbraňou slovo“.

Zborník OZ Galanta literárna Sila tlačeného slova je nielen holdom Petrovi Bornemiszovi, výraznej postave uhorskej renesancie, ale zároveň inšpiráciou pre ďalší výskum v oblasti dejín knižnej kultúry na Slovensku, zostavení bibliografií či rozličných súpisov. Zaslúži si
svoje miesto vo fondoch knižníc a všetkým záujemcom o históriu, kultúrne, regionálne dejiny a dejiny Slovenska poskytne tiež poučné čítanie.

PhDr. Ľudmila Čelková