Levada: Sovietske Rusko bolo lepšie ako súčasné

Ako zistil súkromný ústav pre výskum verejnej mienky Levada centrum, respondenti v Rusku považujú sovietsku moc za blízku ľuďom, pevnú a spravodlivú. Respondenti vnímajú súčasné ruské orgány ako kriminálne a byrokratické.

Levada centrum nesie meno po Jurijovi Levadovi. Ako prvý sovietsky vedec čítal systematický kurz sociológie na fakulte žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova. Na o tázku študentov o tom čo si myslí o vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Československa povedal, že ideológia sa neexportuje na tankoch. Odvtedy mal zakázané prednášať a zbavili ho profesúry. Vtedajší dekan sa kajal na jeho pohrebe.

Vzťah obyvateľov Ruska k štátnej moci koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov je lepší, ako k súčasnej ruskej. Dôkazom toho sú výsledky reprezentatívneho výskumu verejnej mienky Levada centrum.

Väčšina opýtaných (29%) charakterizovali sovietsku moc ako blízku k ľudu, ešte 25 % ako silnú a pevnú. Za spravodlivú považuje sovietsku moc 22 % respondentov, za legitímnu 20%. Za krátkozrakú ju považuje 18 % opýtaných a za byrokratickú 15 %.

Podľa výsledkov výskumu, súčasnú ruskú moc veľká časť opýtaných (41%) považuje za kriminálnu a skorumpovanú.  Takmer tretina respondentov (31%) ju považuje za odcudzenú a ďalekú od ľudu. Okrem toho 15 % opýtaných ju považuje za nedôslednú.

Levada centrum výskum robil od 27. júna 2019 do 4. júla 2019 na vzorke 1  608 respondentov.

Podľa sociológov tieto postoje pretrvávali aj v rokoch, keď boli občania s činnosťami orgánov najviac spokojní: v predkrízovom období v roku 2008 a 2015 po pripojení Krymu k Ruskej federácii.

Riaditeľ Levada centra, Lev Gudkov, poznamenal, že štúdia sa uskutočnila spôsobom, pri ktorom si účastník prieskumu vyberie z väčšieho počtu definícií, ktoré zodpovedajú jeho predstavám o objekte. Podľa jeho názoru to umožňuje vyhnúť sa nastaveniu „k správnym postojom“ a umožňuje odhaliť skryté postoje.

Politický analytik Gleb Pavlovsky zase povedal, že medzi občanmi, ktorí vyrastali po páde Sovietskeho zväzu, porastie pozitívny postoj voči ZSSR, pretože „ľudia sa zaoberajú obrazom“. Takéto myšlienky sú stabilné v rôznych obdobiach histórie kvôli nedostatku relevantných politík a situácií, keď sa „nič nezmení“, verí.

Na konci júla prieskum verejnej mienky z Levada ukázal, že 54% Rusov chce vidieť súčasného prezidenta Vladimíra Putina v tomto funkčnom období a aj  po skončení jeho funkčného obdobia v roku 2024. Proti jeho znovuzvoleniu sa zároveň vyjadrila viac ako tretina respondentov (38%).

Levada centrum na svojej stránke poskytuje charakteristiku metodiky zberu údajov. “V tomto prípade sa používa technika opisu masových postojov, ktorá má charakter postupu sémantického diferenciálu, keď si respondent vyberie z veľkého počtu sémantických definícií tie, ktoré zodpovedajú jeho predstavám o popisovanom objekte. Na rozdiel od obvyklých metodických postupov pri prieskumoch verejnej mienky, keď sa respondentom kladú krátke diagnostické otázky, ktoré znamenajú prijatie rozsudku alebo kvalifikácie, je tu použitý postup zložitejší a zahŕňa následné kroky v oblasti typológie a zoskupovanie podobných alebo vzájomne súvisiacich hodnotení. Napriek zjavnej „ťažkopádnej“ a veľkému množstvu premenných (počet ambivalentných charakteristík môže dosiahnuť 30), táto technika umožňuje identifikovať latentné postoje, zvyčajne skryté v bežných recepciách v prieskumoch verejnej mienky, a vyhnúť sa tomu, aby respondent prispôsobil jeho predstavám o tom, ako musí spĺňať „väčšinu“, to znamená do veľkej miery odstrániť mechanizmy oportunistického dodržiavania „správneho názoru“ konformistov, ktorí sa snažia preukázať svoju lojalitu k represívnym oh moc („špirála ticha“).”

Sémantický diferenciál bol zavedený v práci troch amerických psychológov: Osgood C. E, Suci G., Tannenbaum P .: The Measurement of Meaning. Urbana, Illinois, University of Illinois Press, 1957 [1], kde je uvedená aj jedna z metód jeho meraní. Títo autori sémantický diferenciál prezentujú predovšetkým ako metódu merania intenzity psychologických a sociologických postojov toho ktorého človeka k danej situácii, najčastejšie v 7-stupňová škále. Ide o získanie dát kvantifikujúcich sémantický diferenciál.

Sémantický diferenciál je často využívaná, sociálno psychologická a sociologická metóda zistenia detailov v postojoch respondentov prostredníctvom dotazníka.