Kto je kto: realpolitik Henry Alfred Kissinger

Pán Henry Alfred Kissinger sa narodil  ako Heinz Alfred Kissinger  27. mája 1923 v nemeckom meste Fürth. 

Je americký politik, diplomat a geopolitický konzultant nemeckého pôvodu. ako minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických a poradca pre národnú bezpečnosť za prezidentskej administratívy Richarda Nixona a Geralda Forda .

 Židovský utečenec , ktorý utiekol z nacistického Nemecka so svojou rodinou v roku 1938 pán Henry Kissinger vynikal akademicky, bakalársky titul summa cum laude získal na Harvard College v roku 1950, keď študoval pod vedením Williama Yandella Elliotta . Titul MA a PhD získal na Harvardskej univerzite v roku 1951 a 1954. Za svoje činy pri vyjednávaní prímeria vo Vietname dostal pán Henry Kissinger za  v roku 1973 Nobelovu cenu za mier. 

Pán Henry Kissinger , ktorý praktizoval realpolitiku  , hral významnú úlohu v zahraničnej politike Spojených štátov v rokoch 1969 až 1977, bol priekopníkom v politike détente so Sovietskym zväzom , organizoval otvorenie vzťahov s Čínskou ľudovou republikou a angažoval sa v tom, čo sa stalo známym. ako kyvadlová diplomacia na Blízkom východe s cieľom ukončiť jomkipurskú vojnu a vyjednávanie parížskych mierových dohôd , ktoré ukončili americkú účasť vo vojne vo Vietname.

Pán Henry Kissinger bol tiež spájaný s takými kontroverznými politikami, ako je účasť USA na čilskom vojenskom prevrate v roku 1973 , „zelené svetlo“ argentínskej vojenskej junte za ich  vojnu a americkú podporu Pakistanu počas bangladéšskej oslobodzovacej vojny napriek genocíde spáchanej Pakistanom. . Po odchode z vlády založil Kissinger Associates , medzinárodnú geopolitickú  poradenskú firmu .

Pán Henry Kissinger napísal viac ako tucet kníh o diplomatickej histórii a medzinárodných vzťahoch .

Vo viacerých svojich článkoch a rozhovoroch, ktoré poskytol počas juhoslovanských vojen , kritizoval politiku Spojených štátov v juhovýchodnej Európe, okrem iného za uznanie Bosny a Hercegoviny za suverénny štát, čo označil za hlúpy čin.  Najdôležitejšie však bolo, že odmietol predstavu, že by Srbi a Chorváti boli agresormi alebo separatistami, a povedal, že „sa nemôžu oddeľovať od niečoho, čo nikdy neexistovalo“. Okrem toho opakovane varoval Západ pred začlenením sa do konfliktu, ktorý má korene minimálne stovky rokov dozadu, a povedal, že Západ by urobil lepšie, keby umožnil Srbom a Chorvátom pripojiť sa k svojim krajinám. Kissinger zdieľal podobne kritické názory na angažovanosť Západu v Kosove. Najmä mal znevažujúci názor na dohodu z Rambouillet.