JUDr. Peter Šamko z Krajského súdu v Bratislave zverejnil článok “K nedôveryhodnosti výpovedí kajúcnikov v konkrétnej veci a k podozreniu z manipulovania s výpoveďami kajúcnikov”

BRATISLAVA – JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave zverejnil na portáli www.pravnelisty.sk článok venovaný problematike kajúcnikov.

Kajúcnik je  človek konajúci pokánie, ľutujúci svoje chyby al. previnenia, kajúci človek. Článok zverejnil pod titulkom ” K nedôveryhodnosti výpovedí kajúcnikov v konkrétnej veci a k podozreniu z manipulovania s výpovedmi kajúcnikov.”

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve na pod­kla­de od­vo­la­nia pro­ku­rá­to­ra pres­kú­ma­val os­lo­bo­dzo­va­cí roz­su­dok ok­res­né­ho sú­du v tzv. dro­go­vej tres­tnej ve­ci, v kto­rej bo­la ob­ža­lo­ba v roz­ho­du­jú­cej mie­re za­lo­že­ná na vý­po­ve­dí tzv. ka­júc­ni­kov. Pod­sta­ta od­vo­la­cie­ho ko­na­nia sa te­da tý­ka­la po­su­dzo­va­nia dô­ve­ry­hod­nos­ti vý­po­ve­dí troch ka­júc­ni­kov, kto­rí ma­li pod­ľa ob­ža­lo­by us­ved­čo­vať ob­ža­lo­va­né­ho, pri­čom kraj­ský súd sa sto­tož­nil s roz­sud­kom ok­res­né­ho sú­du a od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra za­mie­tol. Autor článku podrobne cituje uznesenie Krajského súdu v Bratislave.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v tom­to sme­re vo svo­jom uz­ne­se­ní (pod­stat­né dô­vo­dy sú uve­de­né v ce­lis­tvos­ti niž­šie) naj­skôr zdô­raz­nil, že

„vý­po­veď tzv. ka­júc­ni­ka nie je mož­né v tres­tnom ko­na­ní od­miet­nuť iba pre­to, že ide o vý­po­veď spolu­pra­cu­jú­ce­ho sved­ka (pá­cha­te­ľa), resp., že by bo­la ta­ká­to vý­po­veď ne­dô­ve­ry­hod­ná iba z dô­vo­du, že ide o vý­po­veď ka­júc­ni­ka; na stra­ne dru­hej však pla­tí aj to, že vý­po­veď ka­júc­ni­ka ne­mož­no me­cha­nic­ky po­va­žo­vať za prav­di­vú len pre­to, že ide o vý­po­veď pá­cha­te­ľa, kto­rý spolu­pra­cu­je s po­lí­ciou, ale vý­po­veď ka­júc­ni­ka je nut­né dôs­led­ne (oboz­ret­ne) po­su­dzo­vať (pre­ve­ro­vať a hod­no­tiť) a to nie­len sa­mos­tat­ne, ale aj v spo­je­ní s iný­mi dô­kaz­mi vy­ko­na­ný­mi v da­nom tres­tnom ko­na­ní“.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, v zho­de s ná­zo­rom ok­res­né­ho sú­du, však ne­po­va­žo­val vý­po­ve­de tzv. ka­júc­ni­kov v da­nej tres­tnej ve­ci za dô­ve­ry­hod­né, t. j. ta­ké, kto­ré by sa­mé oso­be pos­ta­čo­va­li na uz­na­nie vi­ny ob­ža­lo­va­né­ho zo spá­chania ža­lo­va­né­ho tres­tné­ho či­nu. Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve ich ne­dô­ve­ry­hod­nosť vi­del, ok­rem iné­ho, v tom, že

1. a) iš­lo o vy­stup­ňo­va­nú sna­hu ka­júc­ni­kov us­ved­čiť ob­ža­lo­va­né­ho uvá­dza­ním stá­le no­vých a no­vých sku­toč­nos­tí; kraj­ský súd v tom­to sme­re uvie­dol, že

– aty­pic­kosť sve­dec­kých vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov Ch M a B D spo­čí­va­la aj  v tom, že me­no­va­ní sved­ko­via v kaž­dej no­vej (nes­kor­šej) vý­po­ve­di uvá­dza­li vždy no­vé a iné sku­toč­nos­ti a fak­ty, kto­ré pred­tým neu­vá­dza­li, čo ne­mož­no ozna­čiť za cel­kom bež­nú (ob­vyk­lú) si­tuáciu, zvlášť, ak opi­so­va­li uda­los­ti zo sep­tem­bra 2017, keď­že zvy­čaj­ne sved­ko­via v ob­dob­ných tres­tných ve­ciach po ur­či­tom ča­se uvá­dza­jú, že si mno­hé okol­nos­ti ne­pa­mä­ta­jú, čo prá­ve v da­nej ve­ci  (spo­lu  s ďal­ší­mi sku­toč­nos­ťa­mi uve­de­ný­mi niž­šie) skôr in­di­ku­je dô­vod­nú oba­vu o vy­stup­ňo­va­nej  sna­he tých­to spolu­pra­cu­jú­cich sved­kov us­ved­čo­vať ob­ža­lo­va­né­ho D Š z tres­tnej čin­nos­ti i   nad  rá­mec ich mož­ných (reál­nych) pa­mä­ťo­vých stôp,

1. b) iní sved­ko­via vy­po­ve­da­li, že ka­júc­ni­ci sa svo­je vý­po­ve­de uči­li a vy­slo­vi­li po­doz­re­nie z mož­né­ho na­vá­dzania na vý­po­veď ka­júc­ni­kov zo stra­ny po­lí­cie; kraj­ský súd v tom­to sme­re uvie­dol, že

– po­kiaľ ide o vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov Ch M a D B tak sve­dok P P na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že sve­dok M sa v ce­le učil zo zo­ši­ta o veľ­kos­ti A5  tex­ty, čo má vy­po­ve­dať. Sve­dok P ne­ve­del uviesť, čo bo­lo pres­ne v zo­ši­te na­pí­sa­né, ve­del len to, že sa s ním M ra­dil, ako má pos­tu­po­vať. M mu ho­vo­ril, že je stí­ha­ný za ne­ja­ký ko­kaín a rov­na­ko mu po­ve­dal, že dl­ží Š ne­ja­ké pe­nia­ze a vy­šet­ro­va­te­lia ho „na­mo­ta­li“, aby vy­po­ve­dal pro­ti Š. Sve­dok A G na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ve­dal, že bol vo väz­be s D B, kto­rý mu po­ve­dal, že ho NA­KA pri­nú­ti­la, aby vy­po­ve­dal pro­ti Š a za to ne­zo­be­rú je­ho mat­ku do väz­by. Na vy­chádz­kach mu B po­ve­dal, že ho po­li­caj­ti nú­tia, aby vy­po­ve­dal pro­ti Š, le­bo inak zo­be­rú je­ho mat­ku do väz­by a ona by tam ne­vydr­ža­la. Po­ve­dal mu tiež, že je­ho mat­ka asi dva ro­ky za­bez­pe­čo­va­la ko­kaín a pros­tred­níc­tvom ne­ho ho pre­dá­va­la. B sa vo väz­be vy­chva­ľo­val aj tým, koľ­ko pe­ňa­zí ut­ra­til na auto­ma­toch, pri­čom to bo­li pe­nia­ze z pre­da­ja drog. B sa mu poch­vá­lil, že vy­po­ve­dal na NA­KA a za svo­ju vý­po­veď po­ža­do­val, aby mu za­sta­vi­li tres­tné stí­ha­nie,

1. c) se­lek­tív­ne vý­po­ve­de jed­né­ho z ka­júc­ni­kov; kraj­ský súd v tom­to sme­re uvie­dol, že

– sve­dok – ka­júc­nik  M J  evi­den­tne se­lek­tív­ne po­pi­so­val roz­hod­né sku­toč­nos­ti oh­ľa­dom prie­be­hu skut­ko­vé­ho de­ja (t. j. vý­luč­ne v nep­ros­pech ob­ža­lo­va­né­ho, nie však aj v nep­ros­pech se­ba ale­bo ďal­ších za­in­te­re­so­va­ných osôb na po­su­dzo­va­nom ob­cho­de s ko­kaí­nom), na otáz­ky ob­haj­cu ob­ža­lo­va­né­ho od­po­ve­dal vy­hý­ba­vo, za­ml­čo­val iden­ti­tu dvoch cu­dzin­cov, kto­rí ho ma­li v ča­se skut­ku pri stret­nu­tí s ob­ža­lo­va­ným spre­vá­dzať (kto­rí moh­li potvr­diť ale­bo vy­vrá­tiť je­ho vý­po­veď), do­kon­ca tvr­dil, že ne­mal ani te­le­fo­nic­ký kon­takt na tých­to cu­dzin­cov, neob­jas­nil, akým spô­so­bom zís­kal ko­kaín a  od kto­rej kon­krét­nej oso­by ten­to ko­kaín kú­pil, kto­rý nás­led­ne mal pre­dať ob­ža­lo­va­né­mu, atď. Vzhľa­dom na uve­de­né, ne­bo­lo mož­né vy­slo­viť, že vý­po­veď toh­to spolu­pra­cu­jú­ce­ho sved­ka bo­la jas­ná, lo­gic­ká, pres­ved­či­vá a vie­ro­hod­ná, a pre­to ani ne­moh­la byť jed­ným z roz­ho­du­jú­cich pod­kla­dov pre od­su­dzu­jú­ci vý­rok sú­du vo vzťa­hu k to­mu­to čias­tko­vé­mu úto­ku.