Hnutie Republika chce zdravotníctvo oslobodiť od finančných skupín, vôbec nevysvetľuje ako na to

BRATISLAVA – Politická strana Republika chce zdravotníctvo bez finančných skupín, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Program politickej strany chce zdravotníctvo bez finančných skupín. Ako na to, o tom nehovorí.

Nehovorí o tom, či štát kúpi od finančných skupín polikliniky, alebo ich znárodní, či konfiškuje. Nehovorí o tom  koľko by stálo vyvlastnenie, alebo kúpa zdravotníckych zariadení. Nehovorí ani o tom ako by sa návrat zdravotníckych zariadení do rúk štátu financoval.

Zacitujme si z programu politickej strany Republika: “Oslobodením zdravotníctva od finančných skupín sprístupníme kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov.”

Pripomeňme si, že Ústava Slovenskej republiky zakotvuje ochranu súkromného vlastníctva. Znárodnenie by bolo možné len vtedy, ak by sa zmenil základný zákon.

Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky hovorí v článku 4: “Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.”

Okrem iného, podľa článku 20, článku 1 Ústavy Slovenskej republiky je súkromné vlastníctvo chránené: “Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.”

Tak teda toľko Ústava Slovenskej republiky.

To znamená, že v Slovenskej republike z hľadiska práva nie možné konfiškovať majetok.

Znárodnenie, či znárodňovanie, alebo iné názvy ako nacionalizácia, poštátnenie, poštátňovanie, zoštátnenie, zoštátňovanie, etatizácia, čiastočné synonymum pre socialistické štáty: zospoločenštenie, socializácia,  je prevod súkromného vlastníctva podniku, výrobných prostriedkov či iných hospodársky významných častí súkromného vlastníctva, prípadne vlastníctva nižších úrovní verejnej správy,  do štátneho vlastníctva alebo spoločného vlastníctva. Môže ísť o vyvlastnenie, teda za náhradu,  alebo o konfiškáciu teda bez náhrady.

Niekedy sa pojem zoštátnenie, alebo poštátnenie, etatizácia, od pojmu znárodnenie odlišuje tak, že po znárodnení – na rozdiel od zoštátnenie – si znárodnený podnik ponechá určitú samostatnosť a jeho vedenie nie je len odnožou verejnej moci, napríklad v rámci tripartity sú spojení zástupcovia štátu, zamestnancov a spotrebiteľov.

Znárodnenie bola štandardná politika socialistických strán – v Česko-Slovensku (1945 – 1948), Spojenom kráľovstve alebo Francúzsku. V Česko-Slovensku sa oslavovalo vydanie rozsiahlych znárodňovacích zákonov 28. októbra ako Deň znárodnenia.

Republika, v rokoch 2018 – 2021 Hlas ľudu a v období rokov 2002 – 2018 ako Hnutie za demokraciu,  je politické hnutie pôsobiace na Slovensku. V aktuálnej podobe existuje od 9. marca 2021, kedy skupina poslancov  Národnej rady SR a bývalých členov krajne pravicovej politickej strany ĽSNS po opustila poslanecký klub ĽSNS a pretransformovali existujúcu politickú stranu HLAS ĽUDU. Stranu pôvodne založil ešte v roku 2002 bývalý politik HZDS a neskorší slovenský prezident Ivan Gašparovič ako Hnutie za demokraciu (skratka HZD), pričom v rokoch 2006 – 2018 strana vykazovala pasivitu, až kým ju v roku 2018 prevzal a premenoval poslanec NR SR Peter Marček.

Uvažovanie politickej strany Republika je v rozpore s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky.