OECD: scénar vývoja ekonomík do roku 2060

 Dnešné rozhodnutia o politike môžu mať dôležité pozitívne účinky na budúce životné štandardy podľa nových dlhodobých hospodárskych scenárov, ktoré vydala OECD.

Z dlhodobého hĺadiska scenáre svetového hospodárstva do roku 2060 rozširujú obvyklý krátkodobý horizont hospodárskych prognostikov, aby lepšie ilustroval potenciálne prínosy reforiem v oblasti vzdelávania, riadenia, politiky trhu práce a nariadení o trhoch s výrobkami, ktorých účinky sa prejavujú už desaťročia.

V referenčnom scenári “bežného podnikania” bez významných reforiem sa životná úroveň podľa ukazoavteĺa HDP na obyvateľa, v krajinách OECD zlepšuje o približne 1,5 až 2% ročne počas nasledujúcich 40 rokov. Životné štandardy v krajinách BRIICS (Brazília, Rusko, India, Indonézia, Čína a Južná Afrika) rastú rýchlejšie, ale spomaľujú sa zo 6% ročného rastu dosiahnutého v poslednom desaťročí na viac ako 2% do roku 2060 v porovnaní s vyspelými krajinami

India a Čína, napriek tomu, majú rastúci podielna  svetovej produkcii – od 20 do 25% svetového HDP do roku 2060, v porovnaní s  niečo viac ako 40% v krajinách OECD. Ťažisko ekonomiky sa  – sa postupne presúva do Ázie. Medzitým demografické zmeny ovplyvújú životnú úroveň vo vyspelých krajinách a vytvárajú značný rozpočotvý tlak.  Nútia vlády, aby zvýšili daňové príjmy o 6,5 percentuálneho bodu HDP v priemere kvôli uspokojeniu potrieb v oblasti zdravia a dôchodkov a zároveň by mali zabrániť rastu štátneho dlhu.

Viaceré alternatívne scenáre ilustrujú, ako by politické a inštitucionálne reformy mohli podporiť budúcu životnú úroveň, pričom sa využijú predchádzajúce analýzy OECD, ktoré kvantifikujú vplyv štrukturálnych reforiem. Poučenie z alternatívnych scenárov je nasledovné:

BRICS má značný priestor na zlepšenie riadenia a dosiahnutého vzdelania. V scenári, v ktorom obidva faktory dosahujú priemerné úrovne OECD do roku 2060, životná úroveň je o 30 až 50% vyššia ako v referenčnom scenári.

Reformy v roku 2030 pozostávajú v tom, aby sa regulácia trhu s výrobkami v krajinách OECD bola priaznivejšia voči hospodárskej súťaži vo vedúcich krajinách, zvyšovala životnú úroveň o viac ako 8% celkovo, a až 15-20% v krajinách, ktoré sú v súčasnosti najviac vzdialené od osvedčených postupov vrátane Belgicka, Francúzska, Talianska a Španielskoa.

Prispôsobenie politík trhu práce v krajinách OECD až po krajiny vedúcich krajín zvyšuje celkovú mieru zamestnanosti do roku 2040 až o 6,5 percentuálneho bodu, a to najmä prostredníctvom vyššej zamestnanosti mládeže a žien, čím prispeje k podpore inkluzívnosti. V kombinácii s reformami s cieľom obmedziť infláciu nákladov na zdravotnú starostlivosť by tento balík zmiernil budúce fiškálne tlaky, čo by viac ako na polovocu znížilo dodatočné príjmy potrebné na stabilizáciu verejného dlhu. Väzba budúceho zvyšovania veku odchodu do dôchodku s očakávanou dĺžkou života, ako už niektoré krajiny robia, zvyšuje celkovú mieru zamestnanosti starších ľudí v OECD o viac ako 5 percentuálnych bodov do roku 2060.

Napokon, v negatívnom scenári dokument ukazuje, ako sa skĺznutie späť k liberalizácii obchodu – návrat k priemerným dovozným sadzbám v roku 1990 – znižuje dlhodobú životnú úroveň o 14% pre svet ako celok a kdekoľvek od 15-25% v najviac postihnutých krajináh.