Ekonómia: Protekcionizmus versus voľný obchod

Protekcionizmus, od latinského slova protectio – ‘ochrana’ je forma obchodnej politiky, ktorou sa štát znevýhodňuje zahraničných dodávateľov na domácom trhu.

Pohľadnica proti slobodonému obchodu. 1910. Pohľadnica ukazuje, že protekcionizmus vedie k prosperite a dobrým mzdám, zatiaľ čo voľný obchod vedie k nezamestnanosti a biede. Pohľadnica je datovaná do roku 1910, teda po tom, čo táto otázka rozdelila Konzervatívnu stranu a viedla k porážke liberálov v roku 1906.

Robí to cez obchodné bariéry s cieľom ochrániť domácich dodávateľov pred zahraničnou konkurenciou. Jeho opakom je voľný obchod.

Štát alebo zóna voľného obchodu, napríklad EÚ alebo NAFTA  môže chrániť svoj vlastný vnútorný trh zavedením jedného alebo viacerých z nasledujúcich protekcionistických opatrení. Je možné rozlišovať medzi colnými prekážkami obchodu a necolnými prekážkami obchodu.

Colné prekážky obchodu

Colné prekážky obchodu majú priamy vplyv na ceny tovarov. Ako príklad možno uviesť nasledujúce opatrenia:

• Clá : Clá sú druhom dane a často sa vyberajú na dovážaný tovar. Dovoz predmetného tovaru sa tým predražuje, a preto sa stáva menej atraktívnym z hľadiska ceny. To zaisťuje, že s podobným tovarom vyrobeným na domácom trhu, ktorý by bol za normálnych okolností drahší v dôsledku vyšších nákladov na pracovnú silu, sa obchoduje na rovnakej cenovej úrovni, čím sa zníži množstvo dovážaného tovaru.

• Dotácie (aj pomoc) : Štátne dotácie určitých hospodárskych odvetví im umožňujú prežiť, aj keď skutočné výrobné náklady sú výrazne vyššie ako cena na svetovom trhu. Bez tejto pomoci by sa domáca výroba zastavila, keďže ekvivalentný tovar by sa dal na svetovom trhu kúpiť podstatne lacnejšie. Využíva sa široká škála dotácií, ako sú daňové úľavy, poskytovanie zvýhodnených pôžičiek, priama finančná pomoc a iné. Dotácie z poľnohospodárstva a baníctva sú v Nemecku obzvlášť bežné. V niektorých prípadoch sú dotované aj nové priemyselné odvetvia (napríklad solárna technika), kým sa neetablujú.

• Vývozné dotácie : Vývozné dotácie sú štátnou pomocou umožňujúcou export domáceho tovaru, ktorý by bez tejto podpory nemal na svetovom trhu šancu z dôvodu vysokých výrobných nákladov. Takýmito dotáciami sú v EÚ podporované predovšetkým poľnohospodárske produkty ako mlieko, mäso a cukor.

Necolné prekážky obchodu

Necolné prekážky sú tiež opatrenia, ktoré sa používajú na obmedzenie dovozu zo zahraničia, ale priamo neovplyvňujú ceny. Ako príklad možno uviesť nasledujúce opatrenia:

• Dovozné kvóty : Aby sa obmedzil objem dovozu určitého tovaru, štát môže stanoviť dovoznú kvótu. Ak sa kvóta vyčerpala, počas obdobia stanoveného pre kvótu nemožno doviezť žiadne ďalšie množstvá daného druhu tovaru. Dovozné kvóty sú bežné najmä v poľnohospodárskom sektore.

• Požiadavky na zhodu : Na niektorých domácich trhoch je uvedenie určitého tovaru na trh závislé od splnenia určitých noriem, napríklad označenie CE v EÚ, predpisy o bezpečnosti potravín HACCP , environmentálne normy, pivo podľa „nemeckého zákona o čistote “ atď.). Možno to vnímať aj ako určitý druh protekcionizmu, keďže obmedzuje voľný obchod.

Cieľom je zvyčajne propagovať určité produkty alebo odvetvia v krajine alebo vo všeobecnosti podporovať jej vlastnú ekonomiku. Okrem toho sa pokúšajú umožniť rozvoj nových, zatiaľ nekonkurencieschopných odvetví, pretože tieto odvetvia by v počiatočnej fáze nedokázali odolať tlaku svetového trhu. Bývalé rozvojové krajiny , ako je Čínska ľudová republika, sa dokázali stať rozvíjajúcimi sa krajinami alebo industrializovanými krajinami. Liberalizované krajiny s podobnými podmienkami to takto nedokázali dosiahnuť. Podobne to bolo s Nemeckom (1874 – 1914) a USA (1865 – 1900). V USA bol spor o budúcu hospodársku politiku (voľný obchod alebo protekcionizmus) medzi vidieckymi južnými štátmi a industrializovanými severnými štátmi dôvodom odtrhnutia južných štátov .

Scéna z prístavu Storck. Autor: Abraham Storck.

V hospodárskych odvetviach, ktoré sa považujú za dôležité pre národnú bezpečnosť alebo vojenské záujmy krajiny, dokonca aj v štátoch, ktoré sa považujú za zástancov voľného obchodu, sa zákazy zahraničného obchodu alebo obmedzenia voľného pohybu kapitálu považujú za nevyhnutné. Napríklad v roku 2010 zazneli podobné argumenty proti čínskemu dodávateľovi bezdrôtových sietí Huawei.

Na druhej strane odporcovia protekcionizmu volajú po globálnom voľnom obchode a tvrdia, že protekcionisti neberú do úvahy komparatívne cenové výhody a iné výhody obchodu . Zo skutočnosti, že výmena sa uskutoční iba vtedy, ak je prijatý predmet ocenený viac ako vymieňaný – nikto nevymieňa v očakávaní, že po výmene bude na tom horšie – okamžite vyvodzujú, že akékoľvek obmedzenia znižujú blahobyt.

Friedrich August von Hayek povedal o užitočnosti ochranných ciel:

Von Hayek zo svojich úvah vyvodil tento záver: „Zrušenie suverénnych národných štátov a vytvorenie efektívneho medzinárodného právneho poriadku sú nevyhnutným doplnkom a logickým zavŕšením liberálneho programu.“ 

Britský autor a ekonomický novinár Joe Studwell vo svojej knihe How Asia Works obhajuje protekcionistickú politiku tých rozvíjajúcich sa krajín , ktoré sa neriadili odporúčaniami MMF na liberalizáciu obchodu. Krajiny, ktoré sa riadili odporúčaniami MMF, ako sú Filipíny, Thajsko a Indonézia, majú teraz ekonomické problémy, pretože príliš skoro liberalizovali svoje trhy a zrušili dotácie. Čína, Taiwan a Južná Kórea na druhej strane zaviedli prísne finančné kontroly, praktizovali protekcionizmus, vyplácali dotácie dynamickým exportným spoločnostiam a tak dali domácim podnikateľom priestor na oddych, kým sa oni, a najmä nové odvetvia, nestanú konkurencieschopnými (tzv. „ochrana dojčenského priemyslu“). Tieto dotácie sú však viazané na dosahovanie exportných prebytkov.

Teória hier o voľnom obchode a protekcionizme

Na presnejšie zdôvodnenie obchodnej politiky štátov možno použiť teóriu hier.

Tabuľka na ilustráciu situácie teórie hier „Protekcionizmus verzus voľný obchod“. (Pôvodná prezentácia z: Medzinárodná ekonomika – teória a politika zahraničného obchodu)

Čísla v tabuľke predstavujú, aký úžitok získa každý hráč z každej situácie. Body vľavo sú priradené USA a body vpravo Japonsku. Situáciu v ľavom hornom rohu tabuľky možno chápať tak, že USA a Japonsko sa k sebe správajú spôsobom voľného obchodu. V pravej hornej časti tabuľky vidíte situáciu, v ktorej sa iba Japonsko správa protekcionisticky voči USA a vľavo dole platí opak. Vpravo dole sa k sebe oba národy správajú protekcionisticky.

Ak sa obe krajiny zapoja do voľného obchodu , výsledkom je výhoda 10 pre obe krajiny. V tejto situácii krajiny profitujú z deľby práce a preto obe majú pozitívny prospech, ak každá krajina vyrába to, čo má vo výrobe výhody. V tejto situácii sú spoločnosti v oboch krajinách vydané na milosť a nemilosť konkurenčnému tlaku zo zahraničia, čo má za následok, že spoločnosti musia z dlhodobého hľadiska ukončiť svoju činnosť, ak má konkurencia jasné komparatívne nákladové výhody.

Ak sa jedna krajina správa protekcionisticky, zatiaľ čo druhá sa zapája do voľného obchodu, krajina, ktorá sa správa protekcionisticky, získa obrovské výhody. Tieto sú vyjadrené v 20 jednotkách dávok. Protekcionistická krajina môže chrániť svoje firmy pred konkurenciou zo zahraničia, zatiaľ čo druhá krajina je úplne vydaná na milosť a nemilosť konkurencii zo zahraničia, ktorá sa vyjadruje v −10 úžitkových jednotkách.

Ak obe krajiny použijú protekcionizmus, spôsobí to škodu obom krajinám, pretože namiesto spolupráce každý hľadá len vlastný prospech pre svoje firmy a snaží sa škodiť zahraničnej ekonomike. Prínosy blahobytu z deľby práce sú v tejto hernej situácii úplne eliminované, a preto táto situácia vedie k negatívnemu prínosu pre oboch hráčov −5.

Politické konflikty sú často zodpovedné za to, že národy opúšťajú situáciu v oblasti voľného obchodu/voľného obchodu, aby ublížili inému národu a vynútili si tak zmenu kurzu. Jednostranné uloženie protekcionistických opatrení však zvyčajne vedie k prijatiu protiopatrení.

Tento základ teórie hier možno prirovnať k často citovanej väzňovej dileme . Ak neexistuje zastrešujúca inštitúcia alebo súbor pravidiel, ktoré by od oboch hráčov vyžadovali kooperatívne správanie, každý hráč si vyberie stratégiu, ktorá je pre neho najlepšia, za predpokladu, že sa rovnako správa aj druhý hráč. Bez dohôd o voľnom obchode alebo orgánov na vyššej úrovni, akými sú Svetová obchodná organizácia alebo Európska únia, sa často nachádzame v situácii, keď sa krajiny voči sebe správajú protekcionisticky.

Nová politická ekonómia o protekcionizme

Z pohľadu novej politickej ekonómie možno nájsť ďalšie dôvody, prečo sa krajiny namiesto  orientácie na voľný obchod uchýlia k protekcionistickým krokom. Nová politická ekonómia (nazývaná aj verejná voľba alebo ekonomické teórie politiky ) je v podstate o vysvetľovaní politického správania, rozhodovacích procesov a štruktúr pomocou metód a teórií ekonómie . Analyzujú sa individuálne a kolektívne rozhodnutia voličov, politikov, strán, záujmových skupín atď.

Podľa teórie medzinárodného obchodu vedie prechod k voľnému obchodu k celkovej ekonomickej pareto-optimálnej situácii . Tento predpoklad však neplatí pre jednotlivé spoločnosti, ktoré sú v dôsledku liberalizácie obchodu vystavené väčšej konkurencii zo zahraničia. Preto existuje silný stimul pre jednotlivé ekonomické sektory alebo spoločnosti, aby sa organizovali a požadovali ochranu pred zahraničnými konkurentmi alebo ochranu pred dovážaným tovarom na politickom trhu. Z tohto pohľadu sú politici a strany poskytovateľmi protekcionistických politík a ponúkajú ich, ak očakávajú, že to zvýši ich šance na znovuzvolenie, alebo ak musia predpokladať, že pozícia v prospech voľného obchodu bude stáť hlasy. Zástancovia protekcionizmu sú vo všeobecnosti silne organizovaní, pretože zmena ciel má priamy dopad na dotknutých aktérov, zatiaľ čo záujmy voľného obchodu sú zastúpené slabšie, pretože zisky z toho majú zvyčajne dopad na ekonomiku ako celok a jednotliví aktéri, ktorí sa môžu sami presadiť proti konkurencii zo zahraničia, majú záujem predávať svoj vlastný tovar do zahraničia.

Titulná ilustrácia: Plagát Liberálnej strany zobrazujúci ich názory na rozdiely medzi voľným obchodom (vľavo) a protekcionizmom (vpravo).