Čísla nás dobehnú a asi vôbec ich nedobehneme

Vláda prerokovala materiál , ktorý pripravilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky s titulom Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Kvalitné a dostupné vzdelanie pre Slovensko. Nedá sa povedať, že je zlý, alebo dobrý.  Nebudeme sa venovať  základnému, strednému školstvu a iným vzdelávacím inštitúciám, ale len vysokým školám.

Pochopiť  prečo sú dnes vysoké školy v takom stave, v akom sú sa dá pochopiť pri pohľade na údaje, ktoré sú dostupné verejnosti. Čísla čitateľov unavujú preto uvedieme len niekoľko. Pred zmenou spoločenského zriadenia bolo na Slovensku 13 vysokých škôl. V minulom roku ich bolo 34. Prečo ich počet stúpol? Túto otázku treba rozdeliť na dve časti. Jedna sa týka verejných škôl. Druhá tých súkromných. Odpoveď na prvú časť otázky je jednoduchá. Politici presadili vznik nasledovných verejných vysokých škôl : Trnavská univerzita, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Katolícka Univerzita v Ružomberku, Univerzita Jána Selyeho Komárno. Univerzita P. J. Šafárika sa rozdelila na Prešovskú univerzitu a Univerzitu P. J. Šafárika. O nové fakulty a katedry sa nafúkli aj niekdajšie špecializované vysoké školy. Odpoveď na druhú časť otázky je jednoduchá. Vysokoškolské vzdelanie je produkt. Výrobok vysokej školy je absolvent vysokej školy. Jedna politická strana presadila zákon, podľa ktorého je pre jednu profesiu potrebná vysoká škola a ich kamarát si ju aj založil. Najzábavnejšie je to, že vysoký funkcionár tejto politickej strana na oplátku na škole obhájil titul za prácu, ktorú nenapísal.  Na tejto premise je možné zarábať.  Ináč povedané v každej priekope po vysokej škole. Vo verejnej škole zarábajú pedagógovia. Na službách v súkromnej vysokej škole najviac zarábali a zarábajú súkromní zakladatelia. Treba poznamenať, že najviac sa vo verejnom a súkromnom sektore vzdelávania  rozširovali špecializácie, do ktorých je potrebné investovať len zjednodušene povedané kriedu a tabuľu.

Kto povoľoval verejné a súkromné vysoké školy v minulosti nebral žiaden ohľad na vývoj pôrodnosti na Slovensku. Tá dáva odpoveď na jednoduchú otázky. Koľko klientov, záujemcov o vysokoškolské vzdelanie bude na trhu?.

Nie nezaujímavé sú aj čísla o počte študentov a počte vysokých škôl vo vzťahu k počtu obyvateľov. Pred rokom mi profesor Juraj Stern, povedal, že v Nemecku je jedna vysoká škola približne na milión obyvateľov, vo Veľkej Británii 900-tisíc, v Holandsku je to približne 750-tisíc, v Rakúsku je to odhadom 500-tisíc.“ Slovenská republika má jednu vysokú školu na 158 800 obyvateľov. Pozrime na ďalšie čísla. Vysoké školy mali v roku 1989 celkom 64 442 študentov druhého a tretieho stupňa štúdia. Na jednu školu to bolo takmer 5000 študentov. V roku 2009 bol vrchol „trhu“. Celkom bolo na vysokých školách viac ako 230 tisíc študentov. Na jednu pripadalo 7 1991 študentov. V minulom roku bolo podľa CVTI o niečo málo viac ako 140  tisíc študentov, podľa vládneho materiálu ich bolo viac ako 147 tisíc. Na jednu vysokú školu pripadalo niečo viac ako .4100, alebo 4 300 študentov. Počet profesorov pripadajúcich na jednu vysokú sa za 30 rokov nezmenil.. Čo nám hovoria tieto čísla? To, že na Slovensku stúpol počet vysokých škôl neznamenalo to, že stúpla kvalita vzdelávania. Stúpajú transakčné náklady, teda výdavky, potrebné na dodanie vzdelávacej služby na jednu osobu.

Čím menej je študentov, tým sú vyššie. Nehovoriac o tom, že štát ako financujúci subjekt nemá na školách svojich zástupcov a ani nemôže do financovania hovoriť. Neviem si predstaviť to, že  akcionár súkromnej firmy by nemohol kontrolovať manažérov.

Na trh poskytovania vzdelávacích služieb verejných, či súkromných vysokých treba pozerať z hľadiska veľkosti trhu. Verejné vysoké školy na Slovensku treba spájať. Spájať treba aj fakulty a katedry. Nemôže byť predsa fakulta hrušiek a fakulta jabĺk,  keď by mohla byť fakulta ovocia. Nemôže predsa veľa subjektov poskytovať rovnaké poznatky. Na úspory môžeme pozerať z hľadiska toho, že na trhu sa bude poskytovať jedna špecializácia len jednou inštitúciou, alebo  jeden typ vzdelávania sa bude poskytovať vo veľkom množstve, alebo že rôzne druhy produktov jedného typu bude poskytovať len jedna vzdelávacia inštitúcia.

To ešte nehovoríme o medzinárodnej konkurencii. Na Slovenských vysokých školách študuje 4,75 % zahraničných študentov. V zahraničí študuje 14 – 15 % slovenských vysokoškolských študentov. Bilancia nie je vyrovnaná. Na Slovensku je najmenej zahraničných študentov, v zahraničí ja najviac slovenských študentov.

Ak sa nebudeme týmito problémami zaoberať, budeme mať choré a hlúpe obyvateľstvo, ktoré nebude schopné odpovedať na výzvy novej priemyselnej revolúcie. Ak sa pi riešení problematiky školstva nebudú používať prepočty súvisiace s efektívnosťou vynaložených prostriedkov a modelovaním počtu vysokých v budúcnosti, budeme mať veľa vysokých škôl, ktorých absolventi si nenájdu prácu. Postupne stratia záujemcov o štúdium a udržia sa na trhu len tak ako vznikli.  Len vďaka politickým kamarátom.

A na záver jedna anekdota z čias minulého spoloćenského zriadenia. Heslo z tých čias znelo: Dobeneme a predbeneme kapitalistické krajiny. Ľudová tvorivoš na to reagovala nasledovne. Kapitalistické krajiny sú na hrane priepasti. My sme o krok vpred.

(Písané pre denník Pravda)