Fake, falošná správa, polopravda, lož 2. diel

Problematika falošných správ (fake news), dezinformácií a propagandy sa stala predmetom záujmu viacerých medzinárodných inštitúcií ako sú OSN, OBSE a iných. Finančné noviny prinášajú úvod  ich spoločnej deklarácie.

Vyhlásenie osobitného spravodajcu Organizácie spoejných národov (OSN) pre slobodu prejavu, zástupcu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), zástupcu pre slobodu médií, osobitného spravodajcu pre slobodu prejavu amerických štátov (OAS) a osobitného spravodajcu Africkej komisie pre ľudské práva,  slobodu prejavu a prístupu k informáciám.

Po prerokovaní týchto otázok spolu s pomocou organizáciami Článok 19 (Article 19) a Centra pre právne veci a demokracie (CLD); Pripomínajúc a opätovne potvrdzujúc naše spoločné vyhlásenia z 26. novembra 1999, 30. novembra 2000, 20. novembra 2001, 10. decembra 2002, 18. decembra 2003, 6. decembra 2004, 21. decembra 2005, 19. decembra 2006, 12. decembra 2007, 10. decembra 2008, 15. mája 2009, 3. februára 2010, 1. Júna 2011, 25. júna 2012, 4. mája 2013, 6. mája 2014, 4. mája 2015 a 4. mája 2016;

berúc na vedomie rastúcu prevahu dezinformácií (niekedy označovaných ako “falošné” alebo “fake news”) a propagandy v tradičných a sociálnych médiách, podporovaných štátnymi aj neštátnymi subjektmi, a rôzne škody, ku ktorým môžu prispievať faktor alebo primárnu príčinu;

vyjadrujúc obavy, že dezinformácia a propaganda sú často navrhnuté a realizované tak, aby zavádzali obyvateľstvo, ako aj zasahovali do práva verejnosti na poznanie a práva jednotlivcov vyhľadávať a prijímať, ako aj šíriť informácie a myšlienky všetkých bez ohľadu na hranice, chránené podľa medzinárodných právnych záruk práva na slobodu prejavu a slobody mať názory;

zdôrazňujúc, že niektoré formy dezinformácie a propagandy môžu poškodiť individuálnu povesť a súkromie alebo podnecovať k násiliu, diskriminácii, alebo nepriateľstvu voči identifikovateľným skupinám v spoločnosti;

znepokojení prípadmi, keď verejné orgány znevažujú, zastrašujú a ohrozujú médiá, a to aj tým, že tvrdia, že médiá sú “opozíciou” alebo “luhajú” a majú skrytú politickú agendu, ktorá zvyšuje riziko hrozieb a násilia voči novinárom, podkopáva dôveru verejnosti v žurnalistiku ako verejný dozorný orgán a môže uviesť verejnosť do omylu rozostrením línií medzi dezinformáciami a mediálnymi produktmi obsahujúcimi nezávisle overiteľné skutočnosti;

zdôrazňujúc, že právo ľudí na šírenie informácií a myšlienok sa neobmedzuje len na “správne” vyhlásenia, že právo chráni aj informácie a myšlienky, ktoré môžu šokovať, urážať a rušiť, a že zákazy dezinformácie môžu porušovať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv. v rovnakom čase to neospravedlňuje šírenie vedomých alebo nedbanlivých vyhlásení oficiálnych alebo štátnych aktérov;

podčiarkujúc dôležitosť neobmedzeného prístupu k širokej škále oboch zdrojov informácií a myšlienok, ako aj k možnostiam ich šírenia a rôznorodých médií v demokratickej spoločnosti, a to aj pokiaľ ide o uľahčenie verejných diskusií a otvorenú konfrontáciu myšlienok v spoločnosti, a konajúc ako pozorovateľ vlády a mocných;

zdôrazňujúc opätovne, že štáty majú pozitívnu povinnosť podporovať prostredie umožňujúce slobodu prejavu, ktoré zahŕňa propagáciu, ochranu a podporu rôznych médií, čo je čoraz väčší tlak v dôsledku čoraz ťažšieho ekonomického prostredia pre tradičné médiá;

uznávajúc transformačnú úlohu, ktorú zohráva internet a iné digitálne technológie pri podpore schopnosti jednotlivcov k prístupu a šíreniu informácií a myšlienok, ktoré umožňujú reagovať na dezinformáciu a propagandu a súčasne uľahčovať ich obeh;

potvrdzujúc opätovne povinnosti sprostredkovateľov, ktoré uľahčujú využívanie práva na slobodu prejavu prostredníctvom digitálnych technológií, rešpektovať ľudské práva;

vyjadruje poľutovanie nad pokusmi niektorých vlád o potláčanie nesúhlasu a o kontrolu verejnej komunikácie prostredníctvom takých opatrení, ako sú: represívne pravidlá týkajúce sa zriaďovania a prevádzky médií a / alebo webových stránok; zasahovanie do operácií verejných a súkromných médií vrátane odmietnutia akreditácie ich novinárom a politicky motivované stíhanie novinárov; neprimerane obmedzujúce zákony o tom, aký obsah nesmie byť šírený; svojvoľné nariadenie stanného práva; technické kontroly nad digitálnymi technológiami, ako je blokovanie, filtrovanie, rušenie a zatváranie digitálnych priestorov; a úsilie o “privatizáciu” kontrolných opatrení tlačením sprostredkovateľov, aby prijali opatrenia na obmedzenie obsahu;

znepokojení niektorými opatreniami, ktoré prijali sprostredkovatelia s cieľom obmedziť prístup k digitálnemu obsahu alebo jeho šírenie vrátane automatizovaných procesov, ako sú algoritmy alebo systémy na odstraňovanie obsahu založené na digitálnom rozpoznávaní, ktoré nie sú transparentné a ktoré nedodržiavajú minimálne štandardy a / alebo ktoré neprimerane obmedzujú prístup k obsahu alebo jeho šírenie;

Text celej deklaŕácie je tu.