Budúcnosť európskej energetiky bez ruského plynu

Zníženie dopytu je nevyhnutnosťou. Dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) pomôže Európe prekonať zimu. Výstavba obnoviteľných zdrojov energie sa musí urýchliť, aby splnila ambície.

Informuje o tom agentúra Bloomberg.

Nedávne poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a 2 je ďalším zvratom v ságe európskej energetickej krízy. Obvinenia zo sabotáže, ktoré voľne kolujú medzi Ruskom a Západom, sú v ostrom kontraste s obmedzenými dodávkami zemného plynu.

Zatiaľ čo žiadny z plynovodov aktívne neprepravuje plyn na kontinent, poškodenie potrubných reťazcov zhoršuje čoraz napätejšiu patovú situáciu – dokonca aj v Európe, keď politici uvažujú, ako zasiahnuť, aby zmiernili tlak z vysokých cien a pripravili sa na zimu bez ruského plynu.

1. Žiadne Rusko, žiadny problém?

Rusko v posledných mesiacoch obmedzilo dodávky plynu do Európy a toky cez kľúčový plynovod Nord Stream 1 sú od konca augusta zastavené. S vyhliadkou, že Kremeľ úplne vypne kohútiky, sa Európa potýka s otázkou, či bude mať dostatok plynu na to, aby prežila nadchádzajúcu zimu.

Na rozdiel od rozšírených obáv z hroziaceho nedostatku sa zdá, že región bude schopný prečkať obmedzenie dodávok plynu z Ruska, ak – a to je veľké „keby“ – vyššie ceny povedú k výraznému zníženiu dopytu a zároveň pritiahnu vysoký podiel. sporadických tokov LNG.

Podľa základného scenára BloombergNEF (BNEF) by celkový dopyt po plyne v „európskom obvode“ („región“) – severozápadná Európa, Taliansko a Rakúsko – mohol byť približne o 17 % nižší ako priemer v rokoch 2016 – 2020, ak bude počasie konzistentné s 10-ročnou normou. S touto úrovňou poklesu dopytu a predpokladom, že ruský plyn sa od 1. októbra nedostane do západnej Európy, ukončí perimetrické skladovanie zimu s viac než dostatočným priestorom na oddych: 37 miliárd kubických metrov. To je približne 49 % zásob na sklade.

BNEF odhaduje, že aj v prípade najhoršieho scenára, v ktorom neexistuje plynovod a dopyt po plyne sa zníži, Európa bude mať stále dostatok plynu na to, aby prežila najchladnejšiu zimu za 30 rokov bez vyčerpania svojich zásob.

Výhľadovo môžeme povedať, že región môže byť dobre pripravený aj na zimu 2023-2024. Podľa základného prípadu BNEF budúci rok v lete región do 1. novembra takmer úplne naplní svoje zásoby plynu na 94 %, čo je nad cieľom Európskej únie na úrovni 90 %.

Okrem klesajúceho dopytu je táto prognóza založená na skutočnosti, že Európa bude aj naďalej prekonávať Áziu v poskytovaní adekvátneho spotového LNG. Zatiaľ čo Európa ťaží z toho, že kupujúcich v Ázii odrádzajú vysoké ceny, boj o náklad by sa mohol zintenzívniť, ak Ázia zažije chladnejšiu zimu alebo horúcejšie leto ako zvyčajne. Európa sa stane závislejšou od spotového trhu LNG, keďže v roku 2023 vyprší platnosť viac ako 8 miliónov metrických ton zmlúv.

Nárast dovozu LNG predpokladaný v rámci základného scenára BNEF vykompenzuje 42 % ročných strát prílevu ruského plynu do „regiónu“ túto zimu a 35 % budúce leto.

2. Kľúčom k úspechu je zníženie dopytu

Pokles dopytu je nevyhnutný na to, aby Európa prežila zimu bez ruského plynu. Existuje však značná neistota, o koľko poklesne dopyt – ceny plynu, ktoré nikdy predtým neboli také vysoké a stabilné – a zároveň tvorcovia politík hľadajú spôsoby, ako znížiť dopyt a ochrániť spotrebiteľov od vysokých cien.

Predpokladané 17-percentné zníženie spotreby plynu túto zimu podľa základného scenára BNEF je o niečo vyššie ako 15-percentné zníženie, o ktoré sa usiluje EÚ v rámci plánu Úspory plynu pre bezpečnú zimu. Pokles dopytu je spôsobený najmä domácimi a komerčnými používateľmi.

Bytoví odberatelia predstavujú približne 40 % dopytu po zimnom plyne v Európe a malé zmeny v ich správaní môžu mať významný vplyv na bilanciu plynu v regióne.

„Zníženie teploty vykurovania o 1 stupeň Celzia by mohlo ušetriť približne 6 % tohto dopytu,“ hovorí Stefan Ulrich, európsky analytik plynu v BNEF. „Domácnosti by v skutočnosti mohli svoje vykurovanie pravdepodobne ešte viac znížiť, ak vezmeme do úvahy, že priemerné termostaty v EÚ sú nastavené na viac ako 22 stupňov Celzia, čo je asi o 3 stupne Celzia nad súčasnou odporúčanou úrovňou pre verejné budovy.

Okrem nosenia jednej alebo dvoch vrstiev navyše môže skrátenie doby zapnutého vykurovania počas dňa a optimalizácia účinnosti ušetriť aj značné množstvo energie.

„Celkovo by obozretné opatrenia zo strany domácností a komerčných budov mohli znížiť celkový dopyt po plyne v ‚regióne‘ až o 10 % a možno aj viac,“ hovorí Ulrich.

3. Dlhodobý plán postupného vyraďovania ruského plynu

 

Ponad tlak nadchádzajúcej zimy Európska komisia formou plánu REPowerEU načrtla, ako môže EÚ ukončiť svoju dlhodobú závislosť od ruských fosílnych palív.

Nová stratégia vyzýva na zníženie spotreby plynu v EÚ o viac ako polovicu počas tohto desaťročia a diverzifikáciu dodávok prostredníctvom biometánu, LNG a iných plynovodov. Cieľom je postupne zastaviť ruský plyn do roku 2027.

Ambiciózne zníženie spotreby plynu závisí od zvýšenia veternej a solárnej energie, pričom REPowerEU zvyšuje cieľ bloku do roku 2030 pre podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe zo 40 % na 45 %.

To prispieva k širším opatreniam na zníženie spotreby plynu v budovách prostredníctvom tepelných čerpadiel a zlepšenie energetickej účinnosti, urýchlenie výroby a zavádzania zeleného vodíka a oddialenie vyraďovania uhoľných a jadrových elektrární.

Nemecko už obnovilo 8,8 gigawattov uhlia a hnedého uhlia, aby znížilo potrebu výroby elektriny zo spaľovania plynu, zatiaľ čo Taliansko uviedlo späť do prevádzky 2,3 gigawattu uhlia. Z krátkodobého hľadiska sa očakáva, že návratnosť uhlia zvýši emisie v európskom energetickom sektore v tomto aj budúcom roku, čo bude mať za následok tri po sebe nasledujúce ročné zvýšenia.

4. Rozšírenie obnoviteľnej energie vyžaduje väčšiu podporu

Európska komisia odhaduje, že na splnenie cieľov REPowerEU bude v regióne v roku 2030 potrebné nainštalovať 780 gigawattov (GW) solárnej a 510 GW veternej energie. Zatiaľ čo sa však očakáva, že výstavba obnoviteľných zdrojov energie v EÚ počas energetickej krízy porastie, analytici BNEF v súčasnosti predpovedajú, že do konca desaťročia bude nasadených len 343 GW solárnej energie a 625 GW veternej energie.

Vyplnenie tejto medzery v slnečnej energii bude vyžadovať, aby štáty urýchlili svoje plány nad rámec predtým stanovených cieľov.

„Našťastie by to nemalo byť príliš ťažké,“ hovorí Jenny Chase, vedúca solárneho oddelenia v BNEF. „Od januára do augusta 2022 Čína vyviezla do Európy viac ako 60 GW modulov, pravdepodobne na objednávku zákazníkov. Očakávame, že tento rok sa postaví len okolo 41 GW kvôli nedostatku pracovnej sily a iných komponentov, ale záujem je.“

Chase poznamenáva, že vlády musia „pracovať na odstránení prekážok v procesoch plánovania, povoľovania a pripojenia k sieti, aby boli väčšie solárne projekty realizovateľné na správnych miestach“.

Podobný príbeh s vetrom.

„Dlhé dodacie lehoty pre veternú energiu na mori sťažujú rýchle zvýšenie kapacity, zatiaľ čo urýchlenie výstavby na pevnine si bude vyžadovať zjednodušené povolenia,“ hovorí Oliver Metcalfe, vedúci oddelenia veternej energie v BNEF. “Vlády hľadajú spôsoby, ako tieto procesy urýchliť, ale pokrok zatiaľ nie je možný.”

5. Vysoké ceny elektriny budú pokračovať

Keďže sa Európa pri výrobe elektriny naďalej spolieha na plyn, vysoké ceny plynu sa zmenili na rekordné ceny elektriny a vrchol môže byť ďaleko.

Ak si vezmeme ako príklad Nemecko, BNEF neočakáva, že priemerná veľkoobchodná cena elektriny dosiahne vrchol pred rokom 2023. Predpoveď je 275 EUR/MWh (270 USD/MWh), čo je nárast z približne 209 EUR/MWh v roku 2022. Ceny plynu zostanú vysoké. Impulzom pre rast cien plynu bude nedostatok uhlia a pokles dovozu elektriny v dôsledku pokračujúceho nedostatku vodnej a jadrovej výroby elektriny vo Francúzsku.

Dobrou správou je, že ceny elektriny v Nemecku klesnú do konca dekády na 70 eur/MWh vďaka rýchlemu nasadeniu veternej a solárnej energie a očakávanému opätovnému vyváženiu trhu s plynom. Pokles by mohol byť ešte rýchlejší a hlbší vzhľadom na nový veľkonočný balík krajiny, ktorého cieľom je podporiť rozvoj obnoviteľnej energie v tomto desaťročí.

Z dlhodobého hľadiska sa však predpokladá, že ceny elektriny budú až do roku 2050 rásť a dosahovať okolo 90 eur za MWh, a to v dôsledku saturácie prerušovaných obnoviteľných zdrojov, využívania plynových elektrární ako dispečerskej kapacity a zvýšeného dopytu po elektrine ako výsledkom elektrifikácie dopravných a tepelných elektrární.