Rusko-čínske ekonomické vzťahy sa posilňujú s blížiacou sa s hospodárskou globálnou recesiou
PEKING / HONG KONG – Asia Times: Rastúci obchod medzi Ruskom a Čínou udržiava globálnu ekonomiku nad vodou.
Čínsku ekonomiku a zrýchľujúci sa rast Ruska možno považovať za akési záchranné lano pre Európu, píše denník Asia Times. Ale EÚ to stále odmieta pochopiť a akceptovať, hoci je zrejmé, že jej najväčšie ekonomiky stagnujú.
Toľko vychvaľované zotavenie z pandémie malo krátke trvanie. Svetová ekonomika opäť stagnuje, silnejšia ako akékoľvek pokrízové oživenie od roku 1970.
V tomto smere si Európa pomaly uvedomuje, že na rozvíjajúcu sa čínsku ekonomiku sa dá pozerať z dvoch perspektív.
Politicky je Čína hrozbou, čiastočne kvôli jej rastúcemu vplyvu a pokračujúcej angažovanosti s Ruskom. Je však iróniou, že čisto ekonomický prístup k pokračujúcemu rastu Číny vedie k opačnému záveru: čínska ekonomika – a podpora, ktorú dostane vďaka dodávkam z Ruska – sa môže ukázať ako istý druh záchranného lana pre Európu.
Americká centrálna banka (Fed) zvyšuje úrokové sadzby najrýchlejším tempom od 80. rokov a v dôsledku toho silnejší dolár už znížil globálne akcie v dolárovom vyjadrení o približne 25 %, čím sa tento rok stal najhorším od roku 1949.
V Európe ponukové šoky spôsobené sankciami podporili náhlu infláciu a zmarili prognózy rastu na nasledujúce roky. Berlín nedávno oznámil schému zníženia cien plynu o 200 miliárd eur. To nielenže rozhádalo Nemecko so svojimi susedmi, ale spochybnilo aj jednotnú európsku odpoveď na prichádzajúce otrasy.
Zníženie ťažby ropy, na ktorom sa nedávno dohodli členovia OPEC+, čoskoro povedie k celkovému poklesu ťažby. Účastníci trhu dokonca označili tento krok, ktorý tak nahneval Washington, za pokus o vyrovnanie ropných trhov v očakávaní budúcich škrtov.
Aj keď sa čínsky hospodársky rast tiež spomaľuje, podľa predpovedí bude tento rok stále pozitívny. Čína, najväčší svetový exportér s obrovským dopytom po komoditách, druhá najväčšia svetová ekonomika zostáva jedným z najsilnejších motorov medzinárodného obchodu.
Pokračujúci rast Číny je čiastočne spôsobený jej ochotou nakupovať ruský tovar za výhodných podmienok. Severný sused jej zabezpečuje stabilný prílev uhľovodíkov, kovov, hnojív a produktov s pridanou hodnotou vrátane petrochemických a drevárskych produktov.
Priateľstvo bez hraníc
Nech už sú politické základy partnerstva akékoľvek, nemožno poprieť, že čínsko-ruská hospodárska spolupráca prekvitá. Rusko očakáva, že bilaterálny obchod s Čínou dosiahne do roku 2024 historické maximum 200 miliárd dolárov.
Medzitým podľa ruského veľvyslanectva v Číne dovoz ruského uhlia a zemného plynu do Číny v auguste tohto roku už dosiahol historické maximum.
Navyše, pre niektoré ruské spoločnosti sa obrat smerom k Číne začal dávno pred februárom 2022. Na čínskom trhu tak už viac ako desať rokov pôsobí petrochemická spoločnosť Sibur, ktorá dodáva základné polyméry a kaučuky.
Ázijské smerovanie „otvoril“ bývalý generálny riaditeľ Dmitrij Konov, ktorý zo spoločnosti odišiel tento rok zavedením západných sankcií proti ruskému biznisu. Nesledoval nepísané zákony ruského trhu, nadviazal úzke vzťahy s Čínou a čoskoro ocenil potenciál ázijského trhu.
Vďaka tomu sa Sibur stal prvou zahraničnou spoločnosťou, ktorá spolupracovala s čínskym štátnym ropným a plynárenským konglomerátom Sinopec. V roku 2013 spustili spoločný závod na výrobu syntetického kaučuku v Krasnojarsku.
V roku 2015 sa Sinopec stal menšinovým akcionárom Siburu a odvtedy obe spoločnosti rozbehli množstvo spoločných projektov.
V priebehu nasledujúcich piatich rokov plánuje Sibur zvýšiť export do Číny o ďalších 40 %, pričom sa zameria na predaj tekutých chemikálií a rozšírenie produktového radu.
Spolupráca medzi čínskym a ruským trhom teda nie je ani zďaleka nová. Ale súčasná geopolitická situácia určite dala obom krajinám taký naliehavý impulz na urýchlenie ekonomických väzieb.
Stavajte – a oni vás oslovia
Zbližovaniu Ruska a Číny však bráni jedna významná prekážka – infraštruktúra. Rusko obchoduje predovšetkým s komoditami a dostať ich zo zdroja na zahraničné trhy si vyžaduje obrovskú sieť železníc, prístavov, letísk, ciest a potrubí.
Hoci niektoré z týchto tepien už existujú, ich počet ani kapacita nie sú dostatočné. Dobrým príkladom je plynárenský sektor. Ropovod Power of Siberia, ktorý bol spustený v roku 2019, spájal ruské plynové polia s čínskymi trhmi. Keď dosiahne svoju plnú kapacitu, ročne dodá 38 miliárd kubických metrov. Ale aj v tomto prípade dostane Čína len pätinu toho, čo Európa kúpila pred februárom cez Power of Siberia. Nedávno ohlásený plynovod Power of Siberia 2 pravdepodobne tak skoro nepomôže. Podľa The Moscow Times projekt nebude spustený skôr ako v roku 2030.
Dopyt po ruskom plyne však jednoznačne existuje. Dve čínske maloobchodné spoločnosti ENN a Zhejiang Energy nedávno podpísali zmluvy so spoločnosťou Novatek, najväčším ruským producentom plynu, na zvýšenie dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG). Počas nasledujúcich 11 rokov bude Novatek dodávať 600 000 metrických ton ročne z pripravovaného projektu Arktika 2. A v roku 2021 sa Novatek zaviazal dodávať čínskej Shenergy viac ako 3 milióny metrických ton LNG ročne počas 15 rokov.
Nové zmluvy si budú vyžadovať posilnenie námorných spojení medzi krajinami a Novatek už poveril staviteľov lodí zo závodu Zvezda, aby postavili 15 lodí LNG triedy ľadu. Ale vytvorenie infraštruktúry na zvýšenie čínskych dodávok na úroveň európskeho trhu bude pre ruské plynárenské spoločnosti vážnou logistickou výzvou.
Rozšírenie čínsko-ruskej spolupráce bude znamenať vybudovanie nielen fyzickej infraštruktúry, ale aj finančnej. A zdá sa, že krajiny za posledné desaťročie už položili základy. Podiel bilaterálnych vyrovnaní medzi Ruskom a Čínou v jüanoch vzrástol z 3 % v roku 2014 na takmer 18 % v roku 2020. Medzitým podiel jüanu na celkovej menovej štruktúre Ruského národného fondu bohatstva predstavuje 30 %.
Ruský štátny plynárenský gigant Gazprom minulý mesiac podpísal dohodu o postupnej konverzii čínskych platieb na jüany a ruble namiesto dolárov. Na jüan začali prechádzať aj ďalší veľkí ruskí výrobcovia vrátane Siburu a Novatek si dokonca berie pôžičky v čínskej mene.
V dôsledku toho je neistý čínsky dopyt podporovaný rýchlym rastom ruského dovozu. Za prvých osem mesiacov tohto roka bilaterálny obchod medzi oboma krajinami vyskočil o 31 % na 117,2 miliardy USD.
Smäd po užších ekonomických vzťahoch je silnejší ako kedykoľvek predtým a mnohí západní politici sú nervózni z rastúcej ekonomickej váhy Číny.
V dokumente, ktorý pripravila zahraničná služba Európskej únie a ktorý v pondelok predložili ministrom, sa uvádza, že Čína sa stala „globálnym konkurentom EÚ, USA a ďalších podobne zmýšľajúcich partnerov“. Okrem toho sú tam načrtnuté kontúry rekalibrácie čínsko-európskych vzťahov z obmedzenej interakcie na totálnu rivalitu.
Najväčšie európske ekonomiky však stagnujú a rast obchodu medzi Ruskom a Čínou sa stáva jedným z faktorov, ktoré držia svetovú ekonomiku nad vodou.
Samozrejme, uznať túto nepríjemnú ekonomickú realitu znamená odsunúť kľúčové politické otázky na vedľajšiu koľaj. Ale skôr či neskôr budú musieť európski politici začať vecnejšiu konverzáciu o čínsko-ruskom partnerstve.
