ABECEDA EKONOMIKY A EKONÓMIE – Podsatata Wilsonovej doktríny, alebo kritiky v ekonómii

V ekonomickej teórii je Wilsonova doktrína (alebo Wilsonova kritika) stanovuje, že teória hier by sa nemala prehnane spoliehať na bežné vedomostné predpoklady.

Najvýraznejšie sa to interpretuje ako požiadavka, aby inštitucionálne návrhy boli „bez detailov“. To znamená, < i=9>návrhári mechanizmov by mali ponúkať riešenia, ktoré nezávisia od detailov trhu (ako sú distribúcie alebo funkčné formy výplatných relevantných signálov), pretože môžu byť pre odborníkov neznáme alebo môžu podliehať neriešiteľným zmenám . Názov je vďaka nositeľovi Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela Robertovi Wilsonovi, ktorý argumentoval:

Teória hier má veľkú výhodu v tom, že explicitne analyzuje dôsledky obchodných pravidiel, ktoré sú pravdepodobne skutočne všeobecne známe; je nedostatočná v rozsahu, v akom predpokladá, že ostatné vlastnosti sú všeobecne známe, ako napríklad hodnotenie pravdepodobnosti jedného agenta o preferenciách alebo informáciách iného agenta. Predpokladám, že pokrok v teórii hier bude závisieť od postupného znižovania základu všeobecných vedomostí potrebných na vykonávanie užitočných analýz praktických problémov. Len opakovaným oslabovaním bežných vedomostných predpokladov sa teória priblíži realite.

Zatiaľ čo vyššie uvedený citát sa často považuje za Wilsonovu doktrínu, výskumníci v oblasti dizajnu mechanizmov z neho odvodzujú trvanie na mechanizmoch bez detailov. Napríklad Partha Dasgupta a Eric Maskin,< a i=5>[3] ako aj Mark Satterthwaite a Steven Williams, pripisuje toto naliehanie Wilsonovi. Táto interpretácia sa môže vrátiť aj k inému článku Wilsona, v ktorom chváli dvojitú aukciu, pretože „nespolieha na vlastnosti agentov“; všeobecne známe, ako je ich hodnotenie pravdepodobnosti”. Aj keď samotný Wilson súhlasí s duchom náročných mechanizmov bez detailov, je prekvapený, že pripísal si za to zásluhy. V súlade s vyššie uvedeným citátom Dirk Bergemann a Stephen Morris vnímajú doktrínu ako pripomienku Johna Harsanyiho Pochopenie, že bežné vedomostné predpoklady môžu byť explicitné (a potom uvoľnené) obohatením typového priestoru o presvedčenia. Táto interpretácia viedli k ich predstave o návrhu robustného mechanizmu. Alternatívny prístup k návrhu robustného mechanizmu predpokladá nepravdepodobnú neistotu. Napríklad Gabriel Carroll má sériu prác, v ktorých riaditeľ hodnotí výsledky na základe najhoršieho prípadu.

Ivana Lennerová, katedra ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ORCID iD 0000-0002-0786-4288, Vladimír Bačišin, Comenius Analytica, s. r. o. Bratislava , ORCID iD  0000-0002-8634-3295.