Svetové hospodárstvo sa v dôsledku krízy rozpadá
NEW YORK – Pokles čínskeho vývozu a amerického dovozu signalizuje pokles svetového obchodu a predznamenáva pokles hospodárskej aktivity na celom svete.
Píše americký denník The Wall Street Journal. Svetové hospodárstvo sa v dôsledku globálnej obchodnej krízy rozpadá.
Desaťročia globálnej hospodárskej integrácie nahrádza nová éra, v ktorej Západ a Čína uprednostňujú obchodovanie s politickými spojencami a obmedzujú vzájomný obchod.
Geopolitické napätie, ktoré sa zvýšilo od vypuknutia konfliktu na Ukrajine, vedie v USA a Európe k zvýšeniu obmedzení obchodovania s Čínou. Samotný rozsah a zložitosť globálnych obchodných a investičných väzieb však znamená, že akýkoľvek proces rozdelenia svetovej ekonomiky na rovnako zmýšľajúce bloky bude pravdepodobne postupný a neúplný.
Ekonómovia sa domnievajú, že svetový obchod sa zmenšuje najmä z dôvodu slabého dopytu po tovare. Vyššie úrokové sadzby v USA, Európe a ďalších krajinách, ktoré musia bojovať s infláciou, viedli k spomaleniu rastu na celom svete.
Tovary a služby
Okrem toho spotrebitelia, ktorí počas pandémie a po nej míňali veľa na tovary, teraz väčšinu svojho disponibilného príjmu míňajú na služby, ktoré sú s výnimkou napríklad cestovného ruchu pravdepodobne lokálne. Ázijské ekonomiky so silným spracovateľským priemyslom už pocítili negatívne účinky.
Obchod so službami je silnejší ako s tovarom, najmä vďaka oživeniu medzinárodného cestovania a cestovného ruchu, ktorý by sa mal tento rok vrátiť takmer na úroveň pred krízou.
Tlak na obchod vyvíja aj inflácia. Ceny potravín a energií zostávajú vyššie ako pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine začiatkom roka 2022, čo spôsobuje celosvetový pokles disponibilných príjmov, aj keď ceny komodít, ako je obilie a plyn, klesajú z minuloročných maxím.
“To, čo sa deje, je pravdepodobne spôsobené najmä globálnym spomalením produkcie po silnom náraste po pandémii,” povedal Lorenzo Codogno, hlavný ekonóm LC Macro Advisors a hosťujúci profesor na London School of Economics. – ‘Fragmentácia, de-globalizácia, znižovanie rizík budú v nasledujúcich rokoch zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu a mohli by byť veľmi dôležité. Som však skeptický, že sa to môže stať zo dňa na deň.”
Ekonomika sa zmenšuje
Stabilný spotrebiteľský dopyt v USA, poháňaný silným rastom miezd, bol pozitívnym faktorom pre svetovú ekonomiku. Zvyšovanie úrokových sadzieb Federálnym rezervným systémom však viedlo k poklesu podnikových investícií vrátane výdavkov na fixné aktíva.
A teraz sa tento vývoj začína odrážať aj v údajoch o obchode. Ako v utorok informovalo ministerstvo obchodu, celkový dovoz do USA v prvom polroku oproti predchádzajúcemu roku klesol o 4 %, zatiaľ čo vývoz vzrástol o 2,6 %. V júni dovoz oproti máju klesol o 1 % na 313 mld. USD, čo je najnižšia úroveň od decembra 2021.
“Hoci sviatočná sezóna môže mierne podporiť obchodné toky, očakávame, že veľké prekážky v podobe vysokých úrokových sadzieb, slabnúceho spotrebiteľského dopytu a miernej recesie budú brániť trvalému oživeniu do roku 2024,” napísal v utorok vo svojej výskumnej správe Matthew Martin, americký ekonóm zo spoločnosti Oxford Economics.
Medzinárodný menový fond očakáva, že rast svetového obchodu sa v tomto roku spomalí na 2 %, pričom vlani to bolo 5,2 %. Svetová banka a Svetová obchodná organizácia predpokladajú, že obchod sa v tomto roku zvýši len o 1,7 %.
Predpokladá sa, že aj čiastočné oživenie v roku 2024 bude výrazne pod priemerným ročným tempom rastu obchodu vo výške 4,9 % v dvoch desaťročiach pred pandémiou.
Ekonómovia MMF a ďalších multilaterálnych organizácií to pripisujú najmä pomalému celkovému hospodárskemu rastu, najmä v rozvinutých krajinách. Obávajú sa však aj dlhodobých dôsledkov geopolitickej konfrontácie na svetový obchod, keď sa môže vytvoriť jeden obchodný blok okolo Číny a Ruska a druhý okolo USA a ich spojencov.
“Sme svedkami sprísňovania obchodných obmedzení, ktoré si krajiny navzájom ukladajú,” povedal koncom júla hlavný ekonóm MMF Pierre-Olivier Gourinchas, pričom mal na mysli nárast ciel a reštriktívnych pravidiel. – To ovplyvňuje priame investície, a to je veľmi dôležité”.
Spomalenie obchodu
Očakáva sa, že USA oznámia nové obmedzenia investícií do niektorých čínskych technologických spoločností, čo je ďalší krok na obmedzenie prístupu Číny k americkým technológiám po minuloročných obmedzeniach vývozu moderných polovodičov a zariadení na výrobu čipov.
Bidenova administratíva tiež zachovala väčšinu ciel na tovar z Číny a iných krajín, ktoré zaviedla Trumpova administratíva.
Mnohé európske krajiny obmedzili čínske investície v regióne a lídri kontinentu sa snažia znížiť závislosť od Číny v oblasti kritických surovín a iných zdrojov. Spoločnosti z Nemecka a ďalších krajín, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na čínsky trh, však odolávajú politickým výzvam na obmedzenie spolupráce.
Odmietnutie globalizácie je ranou pre svetové hospodárstvo
Snahy Západu izolovať Rusko ukazujú, aké ťažké môže byť odmietnutie globalizácie. Napriek protiruským sankciám a výzvam, aby podniky opustili krajinu, mnohé európske a americké spoločnosti naďalej pôsobia v Rusku. Prudký nárast nemeckého vývozu do susedných krajín Ruska, ako sú Gruzínsko a Kazachstan, podporil podozrenie, že Rusko stále dováža mnohé západné tovary obchádzkovými cestami.
Na druhej strane európske krajiny nahradili veľkú časť ruskej ropy a plynu inými zdrojmi a Rusko presmerovalo dodávky energie do Číny a k iným spotrebiteľom, čo naznačuje, že vojenský konflikt by mohol viesť k rýchlym zmenám.
Tempo a modely globalizácie
Medzi ďalšie nedávne geografické zmeny patria: obchod medzi USA a Európou sa rozširuje, aj keď sa obchod Západu s Čínou spomaľuje; Mexiko vytláča Čínu ako najväčšieho obchodného partnera USA; a rozvojové krajiny presmerúvajú vývoz skôr do Číny ako na Západ.
Tempo a modely globalizácie sa menili už predtým. Vzájomné prepojenia vo svetovom hospodárstve sa začali rýchlo rozširovať po skončení studenej vojny a páde komunizmu, a najmä po vstupe Číny do WTO v roku 2001. Podiel cezhraničného obchodu a investícií na celosvetovej hospodárskej činnosti rástol už mnoho rokov.
Po globálnej finančnej kríze v roku 2008 sa však globalizácia začala spomaľovať. Obchod prestal rásť rýchlejšie ako svetové hospodárstvo, ale nezmenšil sa dramaticky.
Väčšina ekonómov sa domnieva, že rast obchodu má celkovo obrovský prínos: pomohol stovkám miliónov ľudí prekonať chudobu a zvýšil celkovú produkciu v rozvinutých aj rozvojových krajinách. Prínosy však boli rozdelené nerovnomerne a pracovníci so strednými a nízkymi príjmami v bohatých krajinách sa často cítia odstrčení, čo vyvoláva negatívne politické reakcie.
Výsledkom bol návrat k vyšším clám a iným formám ochrany obchodu, najmä za Trumpovej vlády. Udalosti na Ukrajine opäť oživili hrozbu konfliktu medzi veľmocami vrátane Číny a USA, čo vytvára ďalšie hospodárske prekážky.
Na začiatku 20. storočia to boli práve vojny medzi veľmocami, ktoré ukončili prvú éru prepojeného globálneho obchodu, ktorý sa obnovil až po páde Berlínskeho múru.
Mnohí ekonómovia sa obávajú, že útlm obchodu po skončení tohto storočia povedie k vážnym hospodárskym nákladom, ktoré vyvolajú vyššie ceny a nižšiu efektívnosť, ak sa výroba presunie na územia politických spojencov.
