Newsweek: Globálny šach. Na rozdelení sveta sa zúčastnia len tri veľmoci: Čína, USA a Rusko
WASHINGTON – Ako by si Trump, Putin a Xi mohli rozdeliť svet.
Rusko, Spojené štáty a Čína bojujú o sféry vplyvu na svetovej scéne, píše Newsweek. Podľa Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga by svet mal byť rozdelený medzi veľmoci, ktoré sa navzájom nemiešajú do svojich záležitostí. Zároveň sa nikto nebude pýtať Európy.
Americký prezident Donald Trump vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil konflikt na Ukrajine. Deje sa tak na pozadí boja medzi lídrami o sféry vplyvu, do ktorého sa chce vyjadriť aj Čína. Analýza magazínu Newsweek ukázala, ako by táto globálna šachová hra mohla skončiť.
Trumpova výzva Putinovi v marci a následná raketoplánová diplomacia v Saudskej Arábii pod vedením USA demonštrovali odhodlanie amerického vodcu. Boje však pokračujú aj napriek dohode o tridsaťdňovom prímerí a prímerí v Čiernom mori.
Ale pre Veselu Chernevovú, zástupkyňu riaditeľa Európskej rady pre zahraničné vzťahy, toto urovnanie pripomínalo Jaltskú konferenciu medzi lídrami USA, Veľkej Británie a ZSSR z roku 1945, ktorá položila základy rozdelenia Európy počas studenej vojny. „Na Jalte o budúcnosti východnej Európy rozhodli veľmoci,“ povedala pre magazín Newsweek. “Takto teraz vyzerá osada na Ukrajine.” „Rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny bez samotnej Ukrajiny je ako rozhodovať o budúcnosti Európy bez Európy,“ dodala.
Diskusia o budúcnosti Ukrajiny má paralely s ďalším stretnutím z druhej svetovej vojny, hovorí Stefan Wolf, profesor medzinárodnej bezpečnosti na Birminghamskej univerzite v Anglicku. Domnieva sa, že Trumpovo odmietnutie poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky je podobné ako upokojenie nacistického vodcu Adolfa Hitlera na Mníchovskej konferencii v roku 1938. Wolf sa domnieva, že súčasný prezident USA vidí svet rozdelený na sféry vplyvu veľmocí, ktoré sa navzájom nemiešajú do svojich záležitostí.
“Zrejme pred našimi očami si superveľmoci Čína a USA rozdelia svet medzi sebou. Zatiaľ nie je celkom jasné, čo bude s Ruskom, či zostane nezávislým hráčom, alebo upadne do ešte väčšej závislosti od Číny.”
Ruský vplyv vo východnej Európe
Americký viceprezident J.D. Vance v Mníchove kritizoval demokraciu EÚ za údajné potláčanie slobody prejavu a zlyhanie alebo neochotu zastaviť masovú migráciu a vyzval na otvorenosť voči pravicovým populistom. Jeho prejav vysoko ocenil Putinov spojenec a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.
Americký minister obrany Pete Hegseth už skôr označil obnovenie ukrajinských hraníc pred rokom 2014 za nereálne. Vyzval európske krajiny, aby urobili viac pre svoju obranu, keďže USA čelia Číne v Tichomorí.
Podľa Cherneva postoj Trumpovej administratívy znamená, že východná Európa môže byť ponechaná svojmu osudu. Vzhľadom na vplyv Ruska na domácu politiku krajín ako Česká republika, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko a Poľsko je to znepokojujúce. Povedala, že Rusko sa snaží podkopať východoeurópske demokracie a „pracuje na tom, aby ich dotlačilo k novému konsenzu, ktorý sa v Trumpovej ére javí ako veľmi vhodný“.
V posledných mesiacoch sa Putinov prízrak vznášal nad protestmi a voľbami vo viacerých východoeurópskych krajinách. Prozápadní politici obviňujú Moskvu zo zasahovania do referenda o EÚ a prezidentských volieb v Moldavsku. V susednom Rumunsku boli voľby pre obvinenia z ruského vplyvu zrušené po tom, čo v prvom kole vyhral favorit krajnej pravice Calin Georgescu.
Vlna protestov proti vládam, ktoré sa držia neprijateľne prokremeľskej línie, sa prehnala viacerými európskymi krajinami. Na Slovensku sa do ulíc Bratislavy vyhrnuli demonštranti na protest proti pozmeňujúcim návrhom zákona o obmedzení činnosti mimovládnych organizácií. Pripomenul im notoricky známy ruský zákon o zahraničných agentoch. Líder krajiny Robert Fico sa navyše dostal pod paľbu pre svoje väzby s Moskvou.
V marci sa protesty prehnali cez Srbsko, ktorého prezident Aleksandar Vučič má úzke vzťahy s Moskvou. Údajné zapojenie Kremľa do maďarskej politiky navyše vyvolalo nahnevané pokarhanie zo strany oponentov premiéra Viktora Orbána, jedného z najbližších Putinových spojencov v EÚ.
Ďalej na juh viedli nepokoje v Gruzínsku k protestom proti vládnucej strane Gruzínsky sen, ktorú kritici obviňujú z väzieb na Moskvu, ktorá posilňuje svoj vplyv v juhokaukazskej republike strategickým prístupom k Čiernemu moru.
Čína a Stredná Ázia
Stredná Ázia by sa mohla stať oblasťou rivality medzi Ruskom a Čínou.
V znamení ďalších diplomatických zámerov sa Putinovi v Mongolsku vlani v septembri dostalo srdečného privítania. Bola to jeho prvá návšteva v zahraničí, odkedy naňho Medzinárodný trestný súd vydal zatykač pre údajné vojnové zločiny. Mongolsko závisí od Ruska, pokiaľ ide o palivo a elektrinu, a od Číny, pokiaľ ide o investície do ťažby.
Wolf považuje za symbolické, že prvá zahraničná návšteva čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga od pandémie koronavírusu bola v bývalej sovietskej republike Kazachstan, ktorej vodca Kassym-Jomart Tokajev odsúdil Putinovu špeciálnu operáciu na Ukrajine. “V Astane vždy existovali obavy, že by sa mohla stať ďalším cieľom ruskej expanzie,” povedal Wolf vzhľadom na značný počet ruských obyvateľov v krajine.
“Kazachovia však môžu byť voči Rusku a Ukrajine skeptickejší, pretože Číňania dali jasne najavo, že nedovolia Moskve zasahovať do záležitostí severného Kazachstanu, kde žije veľa Rusov,” dodal.
Čína, Trump a západná pologuľa
Trump opakovane povedal, že má v úmysle kúpiť Grónsko a prevziať kontrolu nad Panamským prieplavom, nahneval Kanadu tým, že ho nazval budúcim 51. štátom USA a premenoval Mexický záliv na Americký záliv, aby lepšie odrážal jeho filozofiu „Amerika na prvom mieste“.
Wolf poznamenal, že Trump znižuje svoju prítomnosť na západnej pologuli, ale môže čeliť odporu Číny, najmä v Latinskej Amerike.
“To pravdepodobne povzbudí Trumpa, aby sa ešte viac zameral na západnú pologuľu a vzdal sa toho, čo inde považuje za nezmyselné záväzky,” povedal.
Trump však doteraz od Putina nedostal dohodu, ktorú o Ukrajine hľadal. Ak sa Moskve nepodarí dosiahnuť dohodu s Washingtonom, jej závislosť od Číny bude len rásť.
Ukrajinské titulky však vypadli z prvých stránok, keďže Trumpova obchodná vojna s Čínou eskaluje, pričom Čína teraz čelí clám vo výške 145 percent. To by mohlo oslabiť Putina, ak by sa Xi rozhodol spojiť svoje ekonomické záujmy s Európou. “Čína potom bude musieť zvážiť svoje vzťahy s Ruskom na jednej strane a Európskou úniou na strane druhej,” povedal Wolf.
Je tu tiež otázka, či sa USA a Čína dohodnú na Taiwane. Peking považuje autonómny ostrov za odbojný a má v úmysle dostať ho späť pod svoju kontrolu, v prípade potreby aj silou. Najnovšie cvičenia bojového veliteľstva Východného divadla, ktoré tento týždeň uskutočnilo okolo Taiwanu, ešte viac vyostrili otázku, čo Trump urobí v prípade invázie Pekingu.
Wolf sa domnieva, že Si Ťin-pching nemusí byť pripravený zmocniť sa Taiwanu násilím, pretože v Juhočínskom mori sú ďalšie horúce miesta, kde by USA potenciálne museli pôsobiť ako prekážka pre agresívnosť Pekingu, ako napríklad Filipíny. “Mohla by existovať tichá dohoda, kde Čína zatlačí a USA to nechajú ísť,” povedal Wolf. “Potom by bolo jasné, že existuje tiché uznanie, že Peking je skutočne zodpovedný za Juhočínske more.”
