Vladimir Kurjavov: Prečo EÚ potrebuje Strednú Áziu

ASTANA – Európska diplomacia venuje v posledných rokoch čoraz väčšiu pozornosť Strednej Ázii (SA).

Analytik agentúry Kazinform Vladimir Kurjavov  analyzoval dôvody  pozornosti Európskej únie voči stredoázijskej päťke. Nasleduje jeho text.

Veľmi príznačné je v tomto smere uznesenie Európskeho parlamentu prijaté v januári tohto roku o stratégii EÚ pre Strednú Áziu: nové príležitosti na posilnenie partnerstva. Odborníci konštatujú, že dokonca aj tón dokumentu bol iný a poslanci sa k nášmu regiónu vyjadrili pochvalnejšie.

Európsky parlament plánuje budovať nové vzťahy s piatimi krajinami Strednej Ázie prostredníctvom dohôd o posilnenom partnerstve a spolupráci (EPCA).

Kazachstan podpísal takýto dokument ako prvý v regióne. Do platnosti vstúpil v roku 2020 a EÚ prisľúbila na jeho finančnú podporu v roku 2023 približne 9 miliónov eur.

Európska únia a Kirgizská republika podpísali 25. júna 2024 rovnakú dohodu. S Uzbekistanom a Tadžikistanom sa rokuje o rozšírení spolupráce.

V marci tohto roku bol podpísaný protokol k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Turkménskom a Európskou úniou.

Je zrejmé, že rastúci záujem o tento región súvisí okrem iného s geopolitickými zmenami v Eurázii. Zintenzívnili sa rozpory medzi veľmocami, nepriateľstvo v Európe viedlo k energetickej kríze, transformácii obchodných ciest a konfrontácii sankcií.

Dôležité však je, že v tejto situácii už Stredná Ázia nie je objektom, ale subjektom medzinárodnej politiky, krajiny regiónu spoločne bránia svoje národné politické a hospodárske záujmy.

O tom, že váha Strednej Ázie vo svete výrazne vzrástla, svedčí aj vznik nových platforiem pre dialóg vo formáte „SA Plus“. V septembri 2023 sa začal dialóg SA+Nemecko, ktorý pokračoval o rok neskôr oficiálnou návštevou nemeckého kancelára Olafa Scholza v Kazachstane. Stredoázijskí lídri sa v tomto formáte dvakrát stretli s vedením EÚ. Dialóg sa začal v Astane v roku 2022 a pokračoval v Kirgizsku v roku 2023.

Konajú sa ministerské konferencie „Stredná Ázia + Taliansko“. Tento rok sa tretie stretnutie konalo v Ríme.

Francúzsko bolo označené za nového hráča v Strednej Ázii, čo pripomína minuloročnú novembrovú cestu Emmanuela Macrona, počas ktorej navštívil Kazachstan a Uzbekistan.

Inými slovami, Stredná Ázia už nie je len mostom medzi Východom a Západom, ako mnohí ľudia vnímali tento región vo svete, ale samostatným aktérom medzinárodných vzťahov. A kto vie, možno sa v budúcnosti stane novým centrom globálnej príťažlivosti.

V súvislosti s reformou OSN, a najmä Bezpečnostnej rady, ktorá je globálnou „politickou kuchyňou“, sa zvyšuje úloha stredných mocností. Napokon je každému jasné, že ak sa kuchári „hádajú v kuchyni“, nebudú schopní „uvariť“ nič stráviteľné. V tomto ohľade sa Stredná Ázia a Kazachstan stávajú súčasťou globálneho dialógu, ktorého cieľom je riešiť systémové problémy systému medzinárodných vzťahov. Majú na to potrebné ambície. Konkrétne Kirgizsko predložilo svoju kandidatúru na nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN na roky 2027 – 2028.

Vo svojom článku „Stredné mocnosti: presadzovanie princípov multilateralizmu“, ktorý bol uverejnený exkluzívne v Euronews, prezident Kazachstanu poznamenal, že „naša flexibilita, nezaťažená problémami veľmocenskej politiky, nám umožňuje orientovať sa v zložitých diplomatických situáciách a nachádzať cesty ku kompromisu a dohode“.

Kazachstan tento prístup v plnej miere preukázal v rámci nestáleho členstva v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2017-2018, na platforme astanského procesu organizovaného s cieľom vyriešiť sýrsky konflikt, pri pomoci v mierových rozhovoroch medzi Azerbajdžanom a Arménskom a v mnohých ďalších otázkach.

A hlavné je, že napriek geopolitickým turbulenciám sa Kazachstanu podarilo udržať dobré vzťahy so všetkými. Naši partneri môžu byť vo vzájomnom konflikte, ale nikto od nás nevyžaduje, aby sme si vybrali jednu stranu. Právo Kazachstanu na vlastný názor, právo na svoje národné záujmy je nedotknuteľné.

Podobné prístupy sa predpokladajú aj v Strednej Ázii. Regionálna spolupráca nevzniká preto, aby sa  „spriatelila“ proti niekomu. Je to tvorivý proces, ktorý prináša prospech všetkým. A ani sankčné zvraty nemohli tieto vzťahy pokaziť, hoci prispeli svojou „lyžicou dechtu“.

 

Ak napríklad hovoríme o spolupráci s Európou, prevláda tu pragmatickosť. Investície a obchodný obrat rastú a spolupráca sa posilňuje. Na začiatok Európa potrebuje zdroje Strednej Ázie. Je tu sústredená takmer celá Mendelejevova tabuľka vrátane zdrojov, ktoré sú pre svetovú ekonomiku rozhodujúce – urán (asi 20 % svetových zásob), ropa (vyše 17 %, zemný plyn (7 %).

Len v Kazachstane sa podľa odhadov Svetovej banky nachádza viac ako päťtisíc neobjavených ložísk v hodnote viac ako 46 biliónov dolárov.

Je to dôležité pre Európu? Určite. Potrebuje alternatívne zdroje kovov vzácnych zemín, ktorých hlavnými dodávateľmi sú dnes Rusko a Čína.

Napríklad nemecká spoločnosť HMS Bergbau AG plánuje investovať do geologického prieskumu a v dlhodobom horizonte vybudovať ťažobný a spracovateľský závod na ťažbu a spracovanie lítia vo východnom Kazachstane.

V tejto súvislosti hlava Kazachstanu navrhla Olafovi Scholzovi vytvoriť konzorcium na realizáciu spoločných projektov v oblasti surovín.

Pokiaľ ide o „čierne zlato“, Kazachstan bol a zostáva dôležitým partnerom EÚ: 70 % kazašského vývozu ropy smeruje do Starého sveta.

Podľa údajov Národného štatistického úradu (január – august 2024) sú hlavnými obchodnými partnermi Kazachstanu v Európskej únii, pokiaľ ide o vývoz, Taliansko (24,2 %), Holandsko (6,1 %) a Francúzsko (5 %). V dovoze – Nemecko (5 %), Francúzsko (3,3 %).

Taliansko je popredným prepravcom ropy, ktorá tvorí viac ako 90 % celkového vývozu. Tá sa prepravuje prostredníctvom ropovodného systému CPC do námorného prístavu Novorossijsk. Značná časť tejto ropy sa prepravuje do talianskeho prístavu Terst, odkiaľ vstupuje do ropovodu Transalpine Pipeline, ktorým sa dodáva energia do európskych krajín.

Existujú aj iné trasy dodávok ropy, napríklad ropovod Družba (dodáva ropu priamo do Nemecka) a trasa Baku-Tbilisi-Ceyhan (dôležitá z hľadiska diverzifikácie trás, ale preprava touto trasou je drahšia).

Úloha Strednej Ázie ako tranzitného dopravného mosta medzi Východom a Západom je nemenej dôležitá. A tu je samotná geografia priaznivá pre Kazachstan. Osemdesiat percent všetkej pozemnej dopravy medzi Čínou a Európou prechádza cez našu krajinu.

Najmä po zavedení protiruských sankcií sa výrazne zvýšili toky nákladu na transkaspickej dopravnej trase. Len za prvých sedem mesiacov tohto roka sa objem nákladnej dopravy na tejto trase zvýšil o 62 % na 2,5 mil. ton (v rovnakom období roku 2023 to bolo 1,6 mil. ton).

Kazachstan už mnoho rokov aktívne rozvíja tento smer, modernizuje prístavy Aktau a Kuryk, napriamuje železničné trasy vedúce z Číny ku Kaspickému moru, identifikuje úzke miesta a prekážky obchodu.

Ak napríklad hovoríme o úzkych miestach v kontexte dopravnej infraštruktúry, existujú dve „hrdlá“, ktoré zužujú naše možnosti: kapacita na kazašsko-čínskej hranici a prístavy v Kaspickom mori.

Čo sa robí na rozšírenie úzkych miest? Pokračuje modernizácia železničnej infraštruktúry. Už na budúci rok sa plánuje dokončenie výstavby druhej koľaje na železničnom úseku Dostyk-Mojinty s cieľom rozšíriť tranzitný koridor Čína-Európa-Čína. Kazachstan Temir Žoly uvádza, že práce sú ukončené na 75 percent.

Výstavba železničnej trate Ayagoz – Bakhty prebieha. Nová cesta má byť uvedená do prevádzky v roku 2027. Zvýši prepravnú kapacitu medzi Kazachstanom a Čínou o 20 miliónov ton.

Súčasne sa modernizujú kaspické prístavy s cieľom zvýšiť nákladnú dopravu. Bol schválený komplexný plán rozvoja námornej infraštruktúry na roky 2024 – 2028, ktorý má riešiť viacero otázok: vytvoriť digitálny ekosystém na zabezpečenie bezpapierovej prepravy nákladu, zrýchliť odbavovacie postupy a automatizovať obchodné procesy.

Jeden z problémov súvisí s plytkými brehmi Kaspického mora. Od roku 2021 do roku 2023 klesla hladina mora o 72 cm. Aby nenarazili na plytčinu, ropné tankery a lode na prepravu suchého nákladu odchádzajú nedostatočne naložené, a to znamená stratu živých peňazí. V tejto súvislosti sa začali bagrovacie práce.

Realizáciou plánu sa zvýši objem prekládky nákladu v prístavoch z 21 miliónov ton na 30 miliónov ton ročne a objem vývozu cez námorné prístavy sa do roku 2028 zvýši 1,5-násobne.

Význam Strednej Ázie ako tranzitného uzla pre Európu dokazuje zámer európskych partnerov vyčleniť 10 miliárd eur v rámci programu Global Gateway na rozvoj Stredného koridoru. Táto trasa sa vyznačuje vysokou rýchlosťou dodávok nákladu v porovnaní s námornou dopravou a predstavuje alternatívu k Suezskému prieplavu, kde húsíom nie sú cudzie problémy.

Celkovo vyzerá Stredná Ázia pomerne sľubne. Len Kazachstan chce do roku 2029 v rámci nového investičného cyklu prilákať ďalšie priame zahraničné investície v hodnote 150 miliárd dolárov.

Okrem toho sa zmenil dôraz na prilákanie investícií. Výmenou za suroviny sa lákajú nové technológie a rozvíja sa výrobný sektor. Spolupráca s Nemeckom je v tomto ohľade príznačná – 90 % všetkých prilákaných prostriedkov je v nesurovinovom sektore. Od roku 2005 dosiahli priame investície z Nemecka celkovú sumu približne 6,7 miliardy USD. Podľa výsledkov rokovaní s Olafom Scholzom v septembri tohto roku Kazachstan a Nemecko plánujú realizovať 66 spoločných investičných projektov v hodnote 55 miliárd USD.

Investície ďalšieho európskeho lídra, Francúzska, do Kazachstanu od roku 2005 dosiahli približne 19 miliárd USD.

Vo všeobecnosti EÚ poskytuje viac ako 40 % všetkých priamych zahraničných investícií v Strednej Ázii.

Vzájomný záujem je teda celkom prirodzený. Regionálna spolupráca SA, stabilita regiónu a jeho perspektívy predstavujú v očiach investorov „pridanú hodnotu“.

K tomu prispelo aj zblíženie stredoázijských krajín v posledných rokoch. Jedinečný formát spolupráce, ktorý sa začal v roku 2018 – konzultačné stretnutia hláv stredoázijských štátov – umožňuje riešiť vodno-energetické rozpory, rozvíjať hospodársku interakciu, spolupracovať v oblasti cestovného ruchu, kultúry, formovať spoločnú identitu regiónu vo všetkých smeroch.

Viditeľným dôkazom úspechu bol rast vzájomného obchodu, ktorý sa od roku 2018 do roku 2023 takmer zdvojnásobil z 5,7 miliardy USD na 11 miliárd USD.

To všetko vysvetľuje, prečo sa dialóg vo formáte CA+ stal pomerne populárnym. V súčasnosti sa vedie s viac ako 10 krajinami a organizáciami vrátane Ruska, Spojených štátov, Japonska, Číny, Indie, Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a ďalších. Inými slovami, Stredná Ázia je zaujímavá nielen pre Európu, ale pre celý svet. EÚ však do veľkej miery potrebuje, samozrejme, aj samotný Kazachstan, ktorý sa nachádza na najdôležitejšej obchodnej križovatke, vytvoril jedinečné podmienky pre zahraničné podnikanie založené na nedotknuteľnosti zmlúv a vytvorení špeciálnych hospodárskych zón a, čo je nemenej dôležité, zorganizoval nezávislý finančný regulátor IFCA, ktorý sa stáva bodom investičného záujmu pre celú Strednú Áziu.