NEW YORK – Nadradenosť krajiny je založená na dlhodobom raste produktivity, ktorý vyspelé krajiny závidia.

Mohla by Trumpova politika ohroziť jej vedenie? Mesiac po tom, čo Demi Guo a Chenlin Meng vlani na jar opustili postgraduálnu školu na Stanfordskej univerzite, dokázali na svoj startup vyzbierať 5 miliónov dolárov. Aplikácia Pika Art, ktorú vytvorili, využíva umelú inteligenciu na vytváranie nezvyčajných video efektov a môže zmeniť spôsob, akým sa vytvára video a filmová produkcia. V priebehu niekoľkých mesiacov táto aplikácia prilákala viac ako milión používateľov a jej tvorcovia, obaja 26-roční, vyzbierali za jediný rok 135 miliónov dolárov. Ich príbeh by bol jedinečný kdekoľvek inde, no v Silicon Valley to umožnila sieť mentorov, inovátorov a investorov v Kalifornii. Ako vysvetľujú Guo a Meng: „Od samého začiatku boli investori nadšení, pomáhali s nápadmi, personálom a podobne.“ „Ak mám problém, môžem im poslať správu a oni hneď pomôžu,“ hovorí Guo.

Technologické spoločnosti so sídlom v USA dominujú celosvetovým výdavkom na výskum a vývoj. Top 2 500 spoločností podľa výdavkov na výskum a vývoj, podľa krajiny a sektora. FT. Zdroj: Tabuľka investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ (Svet 2500
Pre mnohých ekonómov pomáha úspech Guo a Meng vysvetliť, prečo ekonomika USA rastie rýchlejšie ako ktorákoľvek iná vyspelá ekonomika. HDP krajiny vzrástol od konca roka 2019 o 11,4 % a MMF tento rok predpovedá rast o 2,8 %. Hoci sa voľby v USA konali na pozadí krízy životných nákladov, ekonomickú výkonnosť krajiny začal závidieť celý vyspelý svet. USA možno trpeli konfliktom na Ukrajine menej ako Európa vďaka bohatým domácim dodávkam energie a zotavili sa z pandémie rýchlejšie ako niektoré krajiny G7. Ich ekonomický rast je však založený na rýchlejšom raste produktivity, ktorý je odolnou hnacou silou ekonomickej výkonnosti. Produktivita v USA sa od finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 zvýšila o 30 %, čo je viac ako trojnásobok miery rastu v eurozóne a Spojenom kráľovstve. Tento rozdiel v produktivite, viditeľný v priebehu desaťročia, mení hierarchiu globálnej ekonomiky. Ekonomický rast v eurozóne bol od pandémie tretinový v porovnaní s rastom v USA a podľa MMF by sa produkcia mala tento rok zvýšiť len o 0,8 %. Podobne aj ekonomiky Japonska a Spojeného kráľovstva vzrástli za posledných päť rokov len o 3 %. V skutočnosti rast produktivity v USA predstihuje takmer všetky vyspelé ekonomiky, z ktorých mnohé sú chytené v špirále nízkeho rastu, slabnúcej životnej úrovne, napätých verejných financií a oslabeného geopolitického vplyvu.

V Británii nová labouristická vláda prisľúbila „desaťročie obnovy“ na riešenie toho, čo ekonómovia nazvali „hlavolamom produktivity“. Riešenie nízkeho rastu produktivity je kľúčovým odporúčaním MMF pre Japonsko, zatiaľ čo prelomová správa, ktorú v septembri zverejnil Mario Draghi, bývalý prezident Európskej centrálnej banky, označila slabú konkurencieschopnosť za „existenčnú výzvu“ pre EÚ. Trumpova ekonomická politika by mohla spochybniť technologickú prevahu USA. Ale nemôže to zničiť. Keď sa Donald Trump v januári ujme úradu, zdedí prosperujúcu ekonomiku. Niektorí ekonómovia však vyjadrili pochybnosti, že jeho politika zavádzania dovozných ciel, masových deportácií imigrantov a daňových úľav pre bohatých prinesie americkej ekonomike dlhodobé výhody. Predseda Federálneho rezervného systému Jay Powell, ktorého Trump kritizoval počas prvého funkčného obdobia vo funkcii prezidenta, priznáva neistotu ohľadom vyhliadok hospodárskeho rastu krajiny. „Podstatou je, že ukazovatele výkonnosti naznačujú, že kedykoľvek uvidíme silný výkon, mali by sme očakávať, že sa rýchlo vráti k dlhodobému trendu,“ povedal v novembri novinárom. Mnohí experti však očakávajú, že Spojené štáty si udržia vedúcu pozíciu v globálnej ekonomike a veria, že ostatné krajiny budú mať problém dobiehať.
“Trumpova ekonomická politika by mohla ohroziť technologickú dominanciu USA,” povedal Mark Zandi, hlavný ekonóm Moody’s Analytics. “Nebude ho však môcť zničiť.” Rast produktivity, meradlo toho, ako efektívne hospodárstvo využíva zdroje, umožňuje pracovníkom zarábať vyššie mzdy a spoločnostiam zvyšovať zisky a daňové príjmy. V konečnom dôsledku to pomáha zlepšovať životnú úroveň. Spojené štáty americké dosiahli v tejto oblasti výrazný pokrok. Za tri mesiace do septembra 2024 vzrástla produktivita práce v USA na odpracovanú hodinu o 8,9 % v porovnaní s úrovňami pred pandémiou na konci roka 2019, ukázali oficiálne údaje. Tento nárast predstavoval 2 – 2,8 % ročne.

Väčšina krajín dosahuje slabé výsledky v investíciách do výskumu a vývoja a má nedostatočné zastúpenie v odvetviach s vysokým rastom. Globálne sa najväčšie spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja čoraz viac zameriavajú na softvér a počítačové služby. Sektor je pred farmaceutickými výrobkami, technologickými zariadeniami a automobilovou výrobou ako najvyššia investičná destinácia. V tejto oblasti dominujú americké spoločnosti, často veľmi veľké. Čína je jedinou veľkou ekonomikou, ktorá výrazne pokročila vo výdavkoch na technologický výskum a vývoj. Si Ťin-pchingova vláda nedávno oznámila plány urobiť z krajiny do roku 2030 „hlavné“ centrum inovácií v oblasti umelej inteligencie.
Podľa OECD je objem rizikového kapitálu investovaného do umelej inteligencie v Číne teraz druhý najväčší na svete po Spojených štátoch. Ostatné rozvinuté ekonomiky nevykazujú rovnakú dynamiku. Podľa Preqina sa USA za posledné desaťročie podieľali 83 % na financovaní rizikového kapitálu v ekonomikách G7. Krajina tiež prilákala 14,6 % celkových svetových priamych zahraničných investícií na zelenej lúke v prvých 10 mesiacoch roku 2024, čo je rekordne vysoká suma. Nemecko naopak zaznamenalo najnižší podiel globálnych priamych zahraničných investícií za posledných 18 rokov.

Animácia: Ako rastúce investície do výskumu a vývoja pomohli americkému technologickému sektoru predbehnúť výrobcov automobilov. Čisté tržby a výdavky na výskum a vývoj 100 najväčších svetových spoločností podľa investícií do výskumu a vývoja, 2013–2022. a viac. Veľkosť kruhu označuje trhovú kapitalizáciu. 2013
Éra nepopierateľného rastu produktivity v Spojených štátoch je relatívne nedávna. Ekonomika USA zaznamenala v povojnových rokoch silný rast, ale produktivita vo väčšine európskych ekonomík a v Japonsku postupne dobiehala. Za tri desaťročia pred rokom 1980 krajiny, ktoré sú teraz súčasťou eurozóny, zoštvornásobili svoju produktivitu. Počas tohto desaťročia Japonsko dominovalo vo výrobe spotrebnej elektroniky a automobilov, čo vyvolalo obavy v Spojených štátoch, že sa stane najväčšou svetovou ekonomikou. Zlepšenie bolo do značnej miery spôsobené snahami o obnovu čiastočne financovanými americkým Marshallovým plánom, ktorý investoval viac ako 13 miliárd dolárov do zničených ekonomík kontinentu, povedal Andrea Colli, profesor histórie podnikania na Bocconi University v Taliansku. Poznamenáva však aj to, že „rast produktivity v Európe a Japonsku je už viac ako dve desaťročia vyšší ako v Spojených štátoch, a to vďaka technologickému pokroku a zlepšenému manažmentu“. Začiatkom 90. rokov sa pokrok spomalil.
Keď informačná a komunikačná revolúcia naberala na sile, produktivita práce v Spojených štátoch začala predbiehať ostatné rozvinuté ekonomiky, kde boli tieto technológie menej prítomné. Táto priepasť sa od finančnej krízy ešte zväčšila a mnohí odborníci vrátane Banky pre medzinárodné zúčtovanie zaznamenali, že investície v iných vyspelých ekonomikách zaostávajú. Tento trend tiež odráža meniaci sa koncept konkurencieschopnosti, tvrdí Samy Chaar, hlavný ekonóm spoločnosti Lombard Odier. „Američania sú poháňaní inováciami poháňanými investíciami a rastom produktivity, zatiaľ čo zvyšok sveta sa zrejme riadi inou ekonomickou logikou,“ hovorí. “Oveľa viac sa zameriavajú na znižovanie nákladov.” USA demonštrujú väčšiu chuť riskovať na úrovni investorov aj vlád.

Americkí investori podstupujú väčšie riziko pri všetkom, čo súvisí s technológiami, ako ktorákoľvek iná krajina. Nicolo Mazzocchi, spoluzakladateľ Skillvue, spoločnosti so sídlom v Miláne, ktorej nástroj založený na umelej inteligencii pomáha spoločnostiam analyzovať zručnosti uchádzačov o zamestnanie, dostal včasné financovanie od talianskej banky. Hovorí však, že táto skúsenosť bola „extrémne náročná“ a dodal, že „investori sa veľmi obávajú, že budú čoskoro adoptívnymi – to je na začiatku najväčšia výzva.“ Philip Sewell, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ Predyktable, britskej spoločnosti, ktorá vyvinula platformu na pomoc spoločnostiam predpovedať dopyt po veciach, ako sú zásoby a práca, hovorí, že musel bojovať s daňovými úradmi Spojeného kráľovstva kvôli daňovým úľavám na výskum a vývoj.

Rastúca konkurencia z Číny vytláča iné krajiny G7 ako Spojené štáty. Zloženie 2 500 najväčších svetových spoločností podľa výdavkov na výskum a vývoj (počet spoločností). FT. Zdroj: Tabuľka investícií Európskej komisie do výskumu a vývoja.
Vláda tvrdí, že podporuje startupy a ich škálovanie, ale v praxi to nie je jednoduché, hovorí Sewell. Vládne subjekty sú naďalej averzné voči riziku a prejavujú nedôverčivý postoj podobný tomu, ktorý možno nájsť v Pochybujúcom Thomasovi. Existujú aj ďalšie prekážky inovácií v EÚ, ako je zložitá regulácia, nedostatok popredných akademických inštitúcií a menšie a roztrieštenejšie trhy, ako sa zdôrazňuje v správe pána Draghiho. Tieto zistenia sú v súlade s popredným európskym technologickým prieskumom zverejneným spoločnosťou Atomico v novembri. Aj keď sa európske spoločnosti pokúsia rozšíriť svoju prítomnosť na trhu technológií a sociálnych médií ovládanom Spojenými štátmi, „nebude tu miesto pre britské alebo francúzske spoločnosti, kde by mohli vstúpiť a pokúsiť sa konkurovať,“ hovorí Robert Gordon, ekonóm z Northwestern University. „Nie sú len príliš malé, ale sú aj neskoro,“ poznamenáva.
Výzvou pre ostatné rozvinuté ekonomiky nie je len napodobniť americkú dynamiku, ale aj zachovať sociálne záruky. Napriek svojej ekonomickej sile majú USA podľa OECD najväčšiu príjmovú nerovnosť v G7 spolu s najnižšou priemernou dĺžkou života a najvyššími nákladmi na bývanie. Konkurencia na trhu je obmedzená a milióny pracovníkov čelia neistým pracovným podmienkam. Európska sociálna záchranná sieť má svoju cenu, varovala Christine Lagardeová, prezidentka Európskej centrálnej banky, vo svojom prejave v novembri. Zvýšenie konkurencieschopnosti je nevyhnutné pre dlhodobú prosperitu, tvrdí: „Ak to neurobíme, môže to ohroziť našu schopnosť vytvárať bohatstvo potrebné na udržanie nášho ekonomického a sociálneho modelu. V súčasnosti existuje veľa iniciatív na riešenie tohto problému. Od kanadského strategického inovačného fondu a schém rizikového kapitálu a inteligentných grantov Spojeného kráľovstva až po iniciatívu European Technology Champions Initiative a Horizon Europe, program financovania výskumu a inovácií s rozpočtom takmer 100 miliárd EUR. Mnohé z týchto iniciatív majú za cieľ riešiť nedostatok zručností a povzbudiť viac ľudí, aby študovali vedu, technológiu, inžinierstvo a matematiku. Od roku 2017 kanadský program Global Skill Strategy uľahčuje ľuďom, ktorí sa považujú za vysokokvalifikovaných, získať pracovné povolenia. EÚ navrhla „talent pool“ – online platformu spájajúcu uchádzačov o zamestnanie z iných krajín s voľnými pracovnými miestami v bloku
Tieto snahy však nestačia. Draghiho správa odhaduje, že investície vo výške 800 miliárd eur ročne sú potrebné na to, aby sa zabránilo ďalšiemu zaostávaniu bloku za USA a Čínou, čo predstavuje približne 4,7 % HDP EÚ. Navrhuje tiež integráciu kapitálových trhov, podporu investícií do univerzít a zníženie regulácie. Kanadská centrálna banka vyzvala vládu, aby uzavrela investičnú priepasť so Spojenými štátmi a vytvorila prostredie, ktoré umožní spoločnostiam v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou rásť a prosperovať. Japonsko plánuje minúť 13 miliárd dolárov na podporu domácej výroby čipov a investícií do generatívnej AI. Britská kancelárka Rachel Reevesová zároveň prisľúbila v nasledujúcich piatich rokoch ďalšie kapitálové výdavky vo výške 100 miliárd libier, aby podporila rast produktivity. Nathan Sheets, hlavný ekonóm Citigroup, sa však domnieva, že napriek týmto snahám a túžbe Číny stať sa lídrom v oblasti umelej inteligencie, Spojené štáty zostávajú tam, kde sa AI vyvíja a bude sa rozvíjať aj v budúcnosti. Vyhliadka na druhú Trumpovu administratívu vyvoláva obavy mnohých ekonómov. Mahmood Pradhan, vedúci globálnej makroekonomiky v Amundi Investment Institute, poznamenáva, že clá aj deportácie migrantov môžu mať negatívny vplyv na investície. „Uvidíme zvýšenie podielu HDP určeného na platenie úrokov z federálneho dlhu,“ hovorí Gordon z Northwestern.
“Je to ďalší odliv potenciálnych finančných prostriedkov dostupných na investície.” Analytici tiež naznačujú, že zvýšený tlak na ceny by mohol mať negatívny vplyv na investície. Pre mnohých odborníkov však zostáva stanovisko USA spoľahlivé. „Spojené štáty majú dobrú pozíciu na podporu inovácií a ich vplyvu na ekonomiku prostredníctvom rastu produktivity,“ hovorí Chaar. “Zvyšok sveta sa má o čo snažiť.” Podľa Zandiho sa „Európa bude musieť vysporiadať s rastúcou ekonomickou a geopolitickou neistotou spôsobenou Trumpovou politikou a bude musieť viac investovať do obrany, čo obmedzí dostupné zdroje“. Ekonómovia v prieskume Consensus Economics očakávajú budúci rok v Spojených štátoch rast o 1,9 %, čo je najviac spomedzi všetkých ekonomík G7. Predpovedajú tiež najrýchlejší rast v dlhodobom horizonte. „Je to ako finále na 100 metrov, kde je niekto ďaleko pred všetkými ostatnými,“ hovorí Simon Gaudreau, hlavný ekonóm Kanadskej federácie nezávislého podnikania. “Nemôžeme prísť na to, je to preto, že všetci ostatní boli oveľa slabší, alebo preto, že vodca našiel tajný vzorec?”
