Životné prostredie rovnocenné ekonomike

BRATISLAVA –  Až polovica Slovákov si myslí, že vláda by mala viac pozornosti venovať klimatickým zmenám a životnému prostrediu.

Ukázal to kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý sleduje názory a postoje obyvateľov Slovenska od začiatku pandémie COVID-19. Ochrana životného prostredia by sa tak podľa väčšiny mala stať jednou z priorít súčasnej vlády.

Ochrana životného prostredia a trvalá udržateľnosť je rovnako dôležitá ako ekonomická výkonnosť. Myslí si to tretina (33 %) opýtaných. Pre viac ako štvrtinu (28 %) Slovákov je ochrana životného prostredia dokonca dôležitejšia a po zvládnutí koronakrízy musí mať pred ekonomikou prednosť. Tretia vlna prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ zisťovala aj názory Slovákov na environmentálne otázky. Prieskum, ktorý sa uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov, iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

„Tento prieskum jasne ukazuje, že Slováci očakávajú konkrétne opatrenia v boji proti klimatickým zmenám,“ hodnotí výsledky Katarína Strapcová zo Sociologického ústavu SAV a dodáva: „Je prirodzené, že dôležitosť zelených tém preferujú skôr ľudia s vyšším vzdelaním a obyvatelia väčších miest. Ľudia s nižším vzdelaním či z menších obcí častejšie riešia existenčné problémy a ekonomickým otázkam často pripisujú vyššiu prioritu než ochrane životného prostredia a udržateľnému spôsobu života.

Hlavnou prioritou má byť triedenie odpadu

Z environmentálnych tém by pre vládu malo byť najväčšou prioritou triedenie odpadu. Uviedlo to až 72 % respondentov.
Vláda by tiež podľa väčšiny Slovákov mala prijať návrh opatrení na zníženie miery skládkovania komunálneho odpadu. Trojicu najdôležitejších priorít uzatvára sprísnenie sankcií za porušovanie zákonov o ochrane životného prostredia. Už minulý rok uskutočnila Slovenská inšpekcia životného prostredia rekordný počet kontrol, pričom pri každej tretej kontrole odhalila porušenie zákona.

Spomedzi zadefinovaných environmentálnych tém je pre Slovákov aktuálne najmenej dôležité znižovanie miery intenzity automobilovej dopravy. Napriek tomu aj túto tému považuje za prioritu až 44 % ľudí.

Dôležitosť jednotlivých environmentálnych tém zhodnotil aj minister životného prostredia Ján Budaj: „Covid-19 prebral Slovensko a je to vidno aj na tomto prieskume a tento trend nepochybne bude pokračovať. Napokon nielen na Slovensku sme si uvedomili hodnotu zdravia, hodnotu prírody a aj to, že ten kolotoč spotreby sa môže zastaviť v priebehu jednej pandémie a zrazu sa rebríček hodnôt môže skladať úplne inak. Veci ako je zdravie, čistý vzduch, či pitná voda zrazu nadobudli celkom iný význam. Tento prieskum je ilustráciou toho, že rebríček hodnôt sa prekvalifikoval.“

Povedomie o Európskej zelenej dohode je nízke

Napriek tomu, že Slováci vyjadrili veľkú podporu environmentálnym témam, novú iniciatívu Európskej únie – Zelenú dohodu (Green Deal) nie všetci poznajú. Dohoda predstavuje novú stratégiu odporúčaní platnú pre všetky krajiny Európskej únie. Jej cieľom je zmeniť Európsku úniu na klimaticky neutrálnu a tak zabezpečiť udržateľnosť hospodárstva. Paradoxne je však povedomie o Európskej zelenej dohode na Slovensku veľmi nízke. Až tri štvrtiny (73 %) Slovákov o tejto iniciatíve zatiaľ nepočuli alebo o nej vedia len veľmi málo. „Zelenú dohodu poznajú hlavne mladí ľudia. Výsledky však zároveň ukazujú, že len 5 % ľudí dohodu pozná, ale zároveň jej neverí. Je tu teda veľký potenciál na vzdelávanie verejnosti aj v tejto téme,“ uzatvára výsledky prieskumu Katarína Strapcová zo Sociologického ústavu SAV.