K. Strapcová: obavy o klímu a zelená ekonomika
BRATISLAVA – Potvrdzuje sa, že obyvatelia Slovenska vnímajú negatívne dôsledky spájané s klimatickými zmenami a sú vážne znepokojení.
Tvrdí to Katarína Strapcová zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Napísala to v štúdii “Obavy o klímu a podpora zelenej ekonomiky.” Závery štúdie vyzerajú nasledovne.
“Osem z desiatich obyvateľov na Slovensku ako aj celkovo v EÚ vníma klimatické zmeny ako veľmi vážny problém. Pri hodnotení globálnych hrozieb a rizík pre vývoj spoločnosti, v odpovediach našich respondentov
najčastejšie rezonovali tri skupiny obáv, ktorými boli 1. obavy v súvislosti s pandémiou (infekčné choroby, 27 %) , 2. ekonomické obavy (chudoba, ekonomická situácia – spolu 27 %) a 3. environmentálne obavy z klimatických zmien a negatívneho vývoja životného prostredia (klimatické zmeny, zhoršovanie stavu prírody a dopady znečistenia na zdravie – spolu 25 %), ” napísala Karína Strapcová v štúdii Working Papers in Sociology 2 / 2021 Obavy o klímu a podpora zelenej ekonomiky (ISSN 2453-6970).
Čo sa týka vnímania hlavných aktérov boja proti klimatickým zmenám v rámci EÚ, respondenti na Slovensku podobne ako v 16 ďalších skúmaných krajinách poukazujú predovšetkým na zodpovednosť vlády (63 % opýtaných), zodpovednosť podnikov a priemyslu (60 % opýtaných) a zodpovednosť Európskej únie (47 % opýtaných) v tejto oblasti. Zároveň u obyvateľov prevláda kritický postoj k tomu, ako aktívne a účinne vláda proti klimatickým zmenám zasahuje, pričom nespokojných je v tomto smere až 82 % oslovených.
Pri skúmaní podpory prechodu na zelené hospodárstvo sa ukazuje, že v rámci EÚ prevláda značný konsenzus čo sa týka cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050 a obyvatelia schvaľujú kroky vedúce k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Zároveň si výrazná väčšina obyvateľov na Slovensku myslí (73 %), že pri plánovaných investíciách do ekonomiky by sa mali uprednostňovať ciele zelenej ekonomiky (obnoviteľné zdroje, znižovanie emisií, uhlíková neutralita a pod.) pred investíciami do tradičnej ekonomiky a fosílnych palív.
Taktiež sa opäť raz ukazuje, že obyvatelia majú v súvislosti s transformáciou na zelenú ekonomiku skôr pozitívne očakávania a hodnotia tento prechod vzhľadom na budúcnosť ako nevyhnutnosť. Výsledky a názorové profily pri sledovaných témach môžeme vnímať ako veľmi dobrý východiskový bod aj v rámci odbornej diskusie o klimatických zmenách, ochrane životného prostredia a environmentálnych témach vo všeobecnosti. Podpora verejnosti pre zelené projekty a riešenia je často závažným argumentom prijímania politických opatrení, ktoré, zdá sa, budú musieť v blízkej budúcnosti ráznejšie reagovať na vyskytujúce sa situácie spojené s negatívnymi dopadmi
klimatických zmien na obyvateľov a ich kvalitu života.
