Dnes vznikol Zväz odpadového priemyslu

BRATISLAVA – Dnes oficiálne vznikol Zväz odpadového priemyslu (ZOP).

Novovzniknutá profesijná organizácia má 9 zakladajúcich členov pôsobiacich v oblasti spracovania odpadov a s tým súvisiaceho poradenstva, školstva a samospráv: Annamária Tóthová, Peter Krasnec, Michal Sebíň, Michal Cehlár, Michal Kaliňák, Peter Sekula, Vladimír Žúbor, Peter Gallovič a Marián Christenko. Generálnym riaditeľom ZOP sa stal Ján Chovanec.

Podnetom na založenie ZOP bola podľa Jána Chovanca skutočnosť, že Slovensko v súčasnosti patrí medzi zaostalé krajiny EÚ v oblasti spracovania odpadu. Preto hlavným poslaním ZOP je podpora modernizácie spracovania odpadu na Slovensku, prostredníctvom aktivít v technickej a legislatívnej oblasti, v oblastiach medzinárodnej spolupráce, vzdelávania a osvety. „Našim cieľom nie je len upozorňovať na problémy ale vytvorením širokej odbornej platformy zloženej z expertov v sektore prichádzať s riešeniami a ponúknuť Ministerstvu životného prostredia partnerstvo a dlhoročné skúsenosti“, hovorí J. Chovanec.

Na pomenovanie problematických oblastí a nedostatkov v slovenskom odpadovom hospodárstve prijali členovia Deklarácia Zväzu odpadového priemyslu. Podľa J. Chovanca má deklarácia 7 oblastí, ktoré najviac trápia odbornú verejnosť a majú alebo budú mať veľký vplyv na život obyvateľov SR:

  1. Úprava odpadov pred skládkovaním,
  2. Celoplošný zber kuchynského biologického odpadu (KBO),
  3. Rozšírená zodpovednosť výrobcov za obaly a neobalové výrobky (triedený zber),
  4. Nebezpečné odpady,
  5. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA),
  6. Environmentálne záťaže,
  7. Transparentné a odborné zmeny legislatívy.

Ján Chovanec upozorňuje, že na Slovensku v oblasti spracovania odpadov chýba základná infraštruktúra, akou sú napr. zariadenia na spracovanie kuchynského biologického odpadu s dostatočnou kapacitou, zariadenia na spracovanie či už tekutých alebo tuhých nebezpečných odpadov, zariadenia na spracovanie vodárenských kalov, recyklačné linky, atď. „Bohužiaľ, namiesto budovania infraštruktúry sa od roku 1989 na Slovensku v oblasti odpadov prijímajú zákony a vyhlášky, ktoré nie sú podložené analýzami. Preto nepoznáme predikcie ich dlhodobých dopadov. Náš deficit v modernizácii odvetvia je oproti vyspelým štátom EÚ viac ako 20 rokov a značne začíname zaostávať aj za našimi susedmi ako je Poľsko či Česko“, uvádza J. Chovanec.

Odhady ZOP hovoria, že vďaka dlhodobému zanedbávaniu oblasti spracovania odpadov, má naša krajina investičný deficit na úrovni vyše 1 mld. Eur. „Opatrenia, ktoré sa dnes na zlepšenie stavu prijímajú, sú neúčinné, príliš jednostranné, alebo žiadne… Najlepším príkladom je nakladanie s nebezpečným odpadom. Napriek tomu, že Slovensko za uplynulé desaťročie zaznamenalo nevídaný boom v oblasti priemyselnej výroby, ktorá produkuje aj nebezpečný odpad, nebolo postavené prakticky žiadne moderné zariadenie na jeho spracovanie. Množstvo tohto odpadu sa ukladá len na špecializované skládky, ktorým postupne končí životnosť. Keďže nevznikajú nové moderné zariadenia, o niekoľko rokov zažijeme kritický nedostatok kapacít“, dodáva na záver člen prezídia ZOP Peter Krasnec.

ZOP tvrdí, že zlé nastavenie parametrov, alebo dlhodobé podceňovanie nevyhnutných zmien v 7 deklarovaných oblastiach, má už dnes negatívny dopad na život obyvateľstva v mnohých regiónoch SR. „Napr. hraničný termín na sprevádzkovanie MBÚ liniek na úpravu odpadu pred skládkovaním k 1. januáru 2023 nie je len administratívne nesplniteľný termín, ale ich plošné zavedenie bude znamenať enormné zvýšenie poplatkov za odpad pre obyvateľstvo. Opäť nebola spracovaná dopadová štúdia o dlhodobých vplyvoch tohto kroku, takže nikto nevie o koľko odpad zdražie. Naše vlastné odhady hovoria až o 50% možnom náraste nákladov“, hovorí J. Chovanec. Zároveň dodáva, že odborná verejnosť sa dnes ocitla v stave, kedy s ňou úradníci nekomunikujú. Preto sa stáva pravidlom, že niektoré zákony sú buď veľmi prísne, až nevykonateľné, alebo naopak povrchné a každý si ich vykladá po svojom.

V súčasnosti má ZOP rozpracovaných niekoľko projektov. Jedným z najdôležitejších je Biela kniha odpadového hospodárstva SR“. Tá je základom každého moderného štátu v oblasti odpadov. „Tak ako to urobili napr. Nemci a Rakúšania aj my v nej chceme pomenovať súčasný stav spracovania odpadov a presne definovať východiská a trendy, ktoré by sme mali v praxi využiť. Každý z nás verí, že Ministerstvo životného prostredia SR prijme našu podanú ruku a  využije odborný potenciál ZOP na modernizáciu celého odvetvia,“ dodáva na záver, Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.

Fotografie: www.pexels.com