Z hľadiska výskumu je stav škôl na Slovensku zlý
Z hľadiska výskumnej efektivity je stav slovenských verejných vysokých škôl celkovo veľmi zlý. Spomedzi všetkých, 12 vysokých škôl má nízku výskumnú efektivitu, niektoré z nich dokonca alarmujúco nízku a ďalej zhoršujúcu sa. Výskumne najneefektívnejšie sú Ekonomická Univerzita Bratislava. Univerzita Konštantína Filozofa a Technická univerzita Zvolen.
Konštatuje to v štúdii “Výskumná efektivita slovenských vysokých škôl. kvantitatívna analýza trendov 2008 – 2017” Martin Kánovský z Fakulty soliálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Zverejnil ju vo štvrtom minuloročnom, časopise Sociológia. Štúdia je postavená na analýze štatistických údajov. Autor použil viacúrovňový (mixed-effects) model s mulivariačnou t-distribúciou.
Multivariačná štatistika sú štatistické metódy, ktoré sa používajú pri analýze súvislostí troch a viacerých premenných výskumu, napríklad multidimenziálne (viacrozmeré) škálovanie, faktorová analýza, zhluková analýza. T-distribúcia je štatistické testovanie hypotéz.
“Ak ponecháme stranou technické univerzity, ktoré sú z hľadiska grantov či typu publikácií zvýhodnené, a špecifické umelecké školy, dá sa konštatovať, že na Slovensku iba dve z hľadiska výskumu efektívne univerzity. Sú to Univerzita Komenského a Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach. Autor poznamenáva, že v sledovanom období v rokoch 2008 – 2017 sa každé dva roky menila metodika hodnotiaca vedecké a výskumné výstupy vysokých škôl. To neumožňuje dlhodobé plánovanie.
V roku 2017 päť vysokých škôl – Univerzita Komenského, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Slovenská technická univerzita, Technická univerzita Košice a Žilinská univerzita, malo dve tretiny (66%) publikačného výstupu, najmä vďaka karentovaným výstupom.
Karentovaný časopis je podľa smernice ministerstva školstva vedecký časopis registrovaný a spracúvaný službou ISI Current Contents a vyhľadateľný v niektorej z tematických sérií Current Contents Connect, ktoré sú dostupné v rámci portálu Web of Knowledge. Spravidla ide o recenzovaný, vedecky vyššie hodnotený časopis. Termín sa vyskytuje najmä ako vymedzenie okruhu časopisov požadovaných pri vykazovaní publikačnej činnosti osoby.
Uvedené vysoké školy mali aj 61% podiel na výkone podľa komplexnej akreditácie, 72% podiel na domácich grantoch, 83% podiel na zahraničných grantoch a 69% podiel doktorandov po dizertačnej skúške.
Uvedených päť vysokých škôl dominuje vedeckému výskumu. Ostatných pätnásť verejných vysokých škôl prispieva výskumu len minimálne.
Autor zovšeobecnil údaje získané na základe viacúrovňového modelu. Vysoké školy rozdelil na nasledovné skupiny:
1 ) Vysoká škola je výskumne efektívna a ešte nastáva významný monotónny trend a / alebo zlom k ďalšiemu zlepšovaniu výskumnej efektivity. Do tejto skupiny patria dve vysoké školy Technická univerzita Košice a Žilinská univerzita Žilina.
2) Vysoká škola je výskumne efektívna a udržuje si túto efektivitu, a žiaden významný trend, alebo zlom nebadať. Do tejto skupiny patrí päť škôl. Sú to Slovenská technická univerzita, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika Košice, Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, Univerzita Komenského Bratislava a Vysoká škola múzických umení.
3) Vysoká škola je výskumne efektívna, ale existuje významný monotónny trend a / alebo zlom k zhoršovaniu výskumnej efektivity. Do skupiny patrí Univerzita veterinárneho lekárstva Košice.
4) Vysoká škola je síce výskumne neefektívna, no badať významný monotónny trend a / alebo zlom k zlepšovaniu výskumnej efektivity. Do tejto skupiny patrí jedna vysoká škola. Je to Univerzita Cyrila a Metoda Trnava.
5) Vysoká škola je výskumne neefektívna a udržuje si túto neefektívnosť, takže žiaden hmatateľný monotónny trend a / alebo zlom sa nepreukážu. Do tejto skupiny patrí osem vysokých škôl. Sú to Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, Katolícka univerzita Ružomberok, Trnavská univerzita Trnava, Akadémia umení Banská Bystrica, Prešovská Univerzita Prešov, Univerzita Mateja Bela Banská Bystrica, Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka Trenčín a Univerzita Jána Seleyeho Komárno.
6) Univerzita je výskumne neefektívna a okrem toho nastáva hmatateľný monotónny trend a / alebo zlom k ďalšiemu zhoršovaniu výskumnej efektívnosti. Do tejto skupiny patria tri vysoké śkoly. Sˇu to technická univerzita Zvolen, Univerzita Konštantína Filozofa Nitra a Ekonomická univerzita Nitra.
Autor štúdie zoradenie vysokých škôl do skupín komentuje: “Toto zaradenie do skupín je však potrebné posudzovať diferencovane vzhľadom na celkovú absolútnu efektivitu: napríklad aj keď je Žilinská univerzita výskumne efektívna a zlepšujúca sa, celkovo je Slovenská technická univerzita výskumne oveľa efektívnejšia. Podobne aj keď má Technická univerzita Zvolen zhoršujúci sa trend, je na tom s výskumnou efektivitou oveľa lepšie ako zlepšujúca sa Univerzita Cyrila a Metoda Trnava, nevraviac o Ekonomickej univerzite Bratislava.” Autor poznamenal, že rozdiely nie sú spôsobené rozdielmi vo veľkosti vysokých škôl.
