Výskum miezd bol vo Versaillskej zmluve o MOP

Myšlienka medzinárodnej spolupráce pri úprave a regulácii pracovných podmienok pochádza už z roku 1840.

Vtedy kedy alsaský priemyselník Daniel Legrand apeloval na európskych štátnikov, aby rokovali na medzivládnej úrovni o riešení zneužívania pracujúcich obyvateľov. V roku 1864 bola v Londýne založená takzvaná Prvá internacionála ako prvá medzinárodná organizácia pracovníkov, ktorá však neprežila rok 1876.

V roku 1890 prebiehala v Berlíne za účasti 15 európskych vlád konferencia o podmienkach detskej práce, na ktorú nadviazala ďalšie rokovania. V roku 1900 vznikla v Bazileji mimovládna Medzinárodná asociácia pre právnu ochranu pracovníkov, ktorej hlavnými iniciátormi boli Welšan Robert Owen a Francúz Daniel Legrand. Nasledujúci rok bol v Dánsku založený prvý nadnárodný odborový orgán – Medzinárodný sekretariát odborových organizácií, ktorý bol v roku 1913 premenovaný na Medzinárodný federáciu odborov.

V priebehu 1. svetovej vojny, v roku 1916, sa v anglickom Leedse uskutočnil odborový kongres, z ktorého vzišla okrem iného požiadavka na zriadenie medzinárodného úradu práce.

Po skončení vojny sa v Paríži zišli zástupcovia 27 aby vypracovali niekoľko mierových zmlúv. Dňa 28. júna 1919 bola podpísaná Versailleská mierová zmluva, ktorá okrem iného zakladala Spoločnosť národov a tiež Medzinárodnú organizáciu práce (International Labour Organistaion – ILO).

Časť XIII. zmluvy obsahovala pôvodné znenie Ústavy Medzinárodnej organizácie práce. Vytváral ju od januára do apríla 1919 Výbor pre medzinárodnú pracovnú legislatívu zriadený mierovou konferenciou, ktorému predsedal Samuel Gompers, šéf Americkej federácie práce. Výbor bol zložený zo zástupcov deviatich krajín: Belgicka, Kuby, Československa, Francúzska, Talianska, Japonska, Poľska, Veľkej Británie a Spojených štátov amerických.[1]

K zmluve sa v rokoch 1919 – 1920 pripojili Rakúsko, Maďarsko, Bulharsko a Turecko. Podľa zmluvy o Medzinárodnej organizácii práce, článku 396, je funkciou jej sekretariátu je zhromažďovanie a distribúcia informácií pre členské krajiny. Mali sa týkať života priemyslu a práce.

Prílohou dohody stanov Medzinárodnej organizácie práce sa stal zoznam povinných publikácií. Rozdeľovali sa do dvoch tried: periodickej a neperiodickej.

Medzi povinné periodické publikácie by mali patriť:

  1. Mesačná medzinárodná revue práce.

To malo obsahovať populárno-vedecké články, informácie týkajúce sa priemyslu a pracovnej sily, názory významných ekonómov, ale aj autorov z aparátu MOP.

2.Oficiálny Bulletin.

Toto periodikum bolo oficiálnym orgánom MOP. Malo informovať o aktivitách sekretariátu a organizácie. Obsahoval texty oficiálnych dokumentov organizácie.

3. Denné správy

Obsahovali správy o novinkách o oblasti práce a priemyslu. Stručné informácie mali informovať aj o dôležitých udalostiach a podujatiach Medzi nepravidelné periodické publikácie patrili:

4. Štúdie a správy

Ich obsahom mali byť: vzťahy v priemysle, politické aktivity v oblasti práce, ekonomické parametre práce, kompenzácie a poistenie, sektory ekonomiky.

5. Bibliografická séria

Mala obsahovať informácie o publikáciách MOP a iných subjektov. Spolu so záznamom sa vypracovávala anotácia.

6. Legislatívna séria

Obsahovala preklady zákonov, regulácií, pravidiel a kódexov.

7. Správy o konferencii MOP

Neperiodické publikácie

8. Špeciálne správy

Výsledky výskumov, ktoré sú zaujímavé pre sekretariát MOP, ale vznikli mimo organizácie.

Publikácie vychádzali v anglickom a francúzskom jazyku. Sekretariát určil ich predplatné v rôznych menách v belgických frankoch, francúzskych frankoch, nemeckých markách, talianskych lírach, holandských florinoch, španielskych pesetách, švajčiarskych frankoch a amerických dolároch.[2]

Súčasný internetový portál MOP vychádza z obsahovej koncepcie a orientácie publikovaných informácií z roku 1920. Obsahuje však oveľa viac správ, analýz a výskumov z oblasti práce a miezd. Významným doplnkom je globálna štatistická databáza.

MOP  je hlavným poskytovateľom štatistík práce na svete. Štatistika práce je pre členské štáty dôležitým nástrojom na monitorovanie ich pokroku pri zlepšovaní pracovných noriem. V rámci svojej štatistickej práce ILO spravuje niekoľko databáz. Pokrývajú 11 hlavných radov údajov pre viac ako 200 krajín. Okrem toho ILO zverejňuje množstvo kompilácií štatistík práce, ako sú napríklad kľúčové ukazovatele trhov práce. (KILM). KILM pokrýva 20 hlavných ukazovateľov miery účasti na trhu práce, zamestnanosti, nezamestnanosti, dosiahnutého vzdelania, nákladov práce a ekonomickej výkonnosti. Mnohé z týchto ukazovateľov pripravili iné organizácie. Napríklad Divízia medzinárodných porovnávaní práce amerického úradu pre štatistiku práce pripravuje štatistické údaje o hodinovej mzde vo výrobe.

[1] International Labour Office. The Labour Provisionos of the Peace Treaties. Geneva 1920.

[2]Johnston, G. A, (1970) The International Labour Organisation its work for sociali an economic progress. London. Europa Publication Ltd. 363 p. ISBN  900 362 235

Monografiu G. A. Johnstona si môžu záujemcovia požičať v ˇÚstrednej knižnici Slovenskej akadémie vied v Bratislave na Klemensovej ulici číslo 19. Súčasťou knižnice je čitáreň, v ktorej sú vedecké časopisy, denná tlač a veľká príručná knižnica si slovníkmi, a encyklopédiami z oblasti spoločenských a prírodných vied.

 

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.