V novom politickom jazyku sa objavilo slovo “čistka” známe z čias boľševikov vedených J. V. Stalinom

BRATISLAVA – Niektoré procesy po zmene vlády v tomto roku boli označené slovami čistka, alebo čistky.  Pojem sa prvý raz objavil v politologickom aparáte sovietskej Všezväzovej komunistickej strane (boľševikov), známej pod skratkou VKP (b). Komunistickú stranu v ZSSR vtedy viedol Josif Vissarionovič Džugašvili známy pod revolučným pseudonymom Stalin.

Tieto procesy sú známe aj pod slovným spojením “čistenie politických radov: sú súborom organizačných opatrení na overenie súladu členov komunistickej strany s požiadavkami, ktoré sú na ne kladené. Praktizovali sa na pôde VKP (b) v 20. a 30. rokoch XX. storočia. Termínom „čistka“ sa niekedy, najmä na Západe,  nazývajú aj masové represie v komunistickej  strane, armáde a štátnom aparáte Zväzu sovietskych socialistických republikík (ZSSR), ktoré Stalin robil rukami členov tajných služieb v druhej polovici 30. rokov, najmä v rokoch 1937  1938. Vtedy v Sovietskom zväze zastrelili viac ako 680 000 obyvateľov.

Prax, ako aj samotný pojem boľševici prevzali od Jacobínovov, ktorí praktizovali niečo podobné v roku, keď boli pri moci  v rokoch 1793 – 1794. Pri vládnutí používali ako základné nástroje pevnenia moci tresty odňatia slobody, alebo tresty smrti. vyvraždili aj časť svojich zástancov. Vtedy sa objavila známa veta: “Revolúcia požiera svoje deti.”

Mimomochodom malé odbočenie. J. V. Stalin telefonuje Lavrentiovi Pavlovičovi Beriovi: “Súdruh Beria, niekto mi ukradol fajku…Okazmžite nájdit zlodeja…!

Ráno mu telefonuje: “Lavrentij, vieš večer si kladiem fajku vždy do ľavého vrecka saka…Včera som si ju omylom položil do pravého. Mám ju…”Aká škoda súdruh Stalin, traja sa už priznali…”

Stranícke čistky robili v Československu päťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Najprv to bolo kvôli sionizmu, buržoáznemu nacionalizmu a neskôr kvôli revizionizmu.

Grafika: Rokovanie klubu Jakobínov v čitárni knižnice Kláštora svätého Jakuba 1791. www.wikipedia.org