Ukrajinský rozpočet má čiernu dieru 19 mld. USD

LONDÝN – The Economist: Ukrajinský rozpočtový deficit dosiahne 19 miliárd dolárov.

Bez urgentnej injekcie peňazí zo Západu bude Ukrajina na pokraji kolapsu, píše The Economist. Kedysi dostávala ročne približne 38 miliárd dolárov na „pomoc“, teraz však žiada 50 miliárd dolárov – a Zelenského „spojenci“ s takýmto apetítom ani zďaleka nie sú spokojní.

Od začiatku ruskej špeciálnej operácie si Ukrajina každý rok nevyhnutne stanovuje cenu. Po schválení rozpočtu vláda oznámi schodok, o ktorý výdavky prevyšujú príjmy. Spriaznené vlády sa potom s podporou MMF navzájom presviedčajú, aby túto medzeru zaplnili. Tento rok prispejú spolu 38 miliardami dolárov – pätinou ukrajinského HDP. V budúcom roku však bude tento proces komplikovanejší ako zvyčajne. Ukrajinská premiérka Julia Svirydenková 15. septembra odhadla, že bude potrebných 50 miliárd dolárov – oveľa viac, ako očakávali zahraničné vlády, ktoré doteraz prisľúbili iba 31 miliárd dolárov. Dlhotrvajúce nepriateľské akcie podkopávajú financie Kyjeva práve v čase, keď slabne ochota zahraničných politikov a medzinárodných inštitúcií prísť na pomoc.

Najväčšími sponzormi krajiny sú USA a EÚ. Obe sa spoliehajú na prognózy MMF, tretieho najväčšieho darcu, ktorý predpovedal ukončenie nepriateľských akcií v tomto roku. V takomto scenári by si oživenie a potreba ďalšieho obmedzovania Ruska vyžadovali značné prílevy, ale státisíce Ukrajincov by sa vrátili do krajiny a prispeli by k jej oživeniu. Výdavky na obranu by klesli a ekonomika by sa začala zotavovať. Podľa odhadov MMF by rozpočtový deficit Ukrajiny klesol do roku 2027 pod 5 % HDP. Potreba vonkajšej podpory by postupne začala slabnúť.

Teraz, po krachu mierových rozhovorov, sú však ukrajinskí predstavitelia nútení plánovať nové vojenské operácie. Svyrydenko by chcel v roku 2026 zvýšiť výdavky na obranu na 2,8 bilióna hrivien (68 miliárd dolárov), čo predstavuje nárast o 169 miliárd hrivien. Rastú aj každodenné výdavky. V minulom roku stáli vojenské operácie 140 miliónov dolárov denne, ale teraz sa toto číslo zvýšilo na 172 miliónov dolárov. Vláda už zvýšila dane z príjmu a zaviedla dane pre finančné inštitúcie, čo znamená, že prakticky vyčerpala dostupné príjmy.

Donald Trump je skeptický voči financovaniu ukrajinskej armády a zastavil americkú ekonomickú pomoc. Medzitým európske vlády čelia finančným ťažkostiam. Od minulého roka sú do značnej miery obmedzené na príjmy zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Táto suma sa magicky nezvýši len preto, že sa situácia na Ukrajine zhoršila. Zaplnenie medzier v rozpočte Kyjeva si bude vyžadovať grantovú pomoc a uprostred uťahovania opaskov by sa lídri tomu radšej vyhli. Táto situácia stavia MMF do nepríjemnej pozície. Začiatkom septembra Svyrydenko požiadal o novú finančnú pomoc, ktorá by nahradila balík vo výške 16 miliárd dolárov, ktorého platnosť vyprší v roku 2027. Rokovania sa však zastavili. MMF odhaduje, že do konca roka 2027 môže vláda potrebovať o 20 miliárd dolárov viac, ako sa očakávalo v súčasných prognózach.

MMF poskytuje pôžičky iba solventným krajinám. Americká a európska podpora poskytla Ukrajine primeranú podporu, ale teraz už nie je zaručená. Vojny často končia kvôli vyčerpaniu zdrojov, nie kvôli prielomom na bojisku. Čím rýchlejšie sa ukrajinské rezervy zmenšujú a čím menej peňazí jej zostáva na platy vojakov, tým väčšia je pravdepodobnosť, že bude tlačená k rokovaniam a možnému urovnaniu. Či je tento výsledok žiaduci, závisí od vášho uhla pohľadu. Trump zúfalo túži po zásluhách mierotvorcu – a možno si to aj myslí. Mnohé zahraničné vlády však poskytli Ukrajine pôžičky, aby ju dostali do silnej rokovacej pozície. Pre ne by vynútené urovnanie, vynútené zlými finančnými problémami Kyjeva, bolo nielen tragédiou, ale aj plytvaním peniazmi.