Teórie sprisahania ako poznatkové skreslenia
Pojem teória sprisahania, alebo teória konšpirácie, alebo konšpirológia je prekladom anglosaského pojmu conspiracy theory.
Ide o koncepciu, ktorá vykladá určité spoločensky významné udalosti, určité historické javy, alebo dokonca priebeh histórie ako celku, výsledok sprisahania určitej skupiny ľudí. Tí to robia kvôli úžitku. Vo verejnom prejave sa termín používa v negatívnom zmysle, často ako synonymum pre “jasne chybnú, bludnú teóriu”. Označenie súpera ako človeka spojeného s konšpiračnými teóriami sa často používa v polemikách ako prostriedok diskreditácie tohto konceptu v očiach poslucháčov. Médiá sa uchyľujú ku konšpiráciám. Príkladom toho je hľadanie schémy myslenia , ktorá sa snaží nájsť odpoveď na pomyselnú otázku. “Kto je za tým?”
Teória konšpirácie môže byť považovaná za jednu z extrémnych variantov teórie elít. Konšpirológovia často pripisujú jednotlivcom, či malým skupinám nadprirodzené schopnosti kontrolovať a riadiť najkomplexnejšie sociálne a politické procesy, ktoré predstavujú akýkoľvek konkrétny konflikt ako súčasť všeobecného boja medzi dobrom a zlom.
Pridržiavanie sa teórie konšpirácie možno považovať za generalizáciu, čo je “zovšeobecňovanie konkrétnych prípadov”, čo je jeden z typov kognitívnych deformácií.
Generalizácia znamená zovšeobecnenie alebo zovšeobecňovanie. Najčastejšie znamená, že sa vlastnosti, zistené u istého počtu prvkov nejaké množiny, generalizáciou prisúdi všetkým jej prvkom. Tak sa napríklad jednotlivé zlé skúsenosti s príslušníkmi istej spoločenskej skupiny generalizuje na celú skupinu. Napríklad všetci Rómovia nepracujú.
V kognitívnych vedách sa kognitívne deformácie chápu ako systematické chyby v myslení alebo vzory odchýlok, ktoré vznikajú na základe dysfunkčných presvedčení zakotvených v kognitívnych schémach a sú ľahko detekované pri analýze automatických myšlienok. Existencia väčšiny kognitívnych deformácií bola opísaná vedcami a mnohé z nich boli dokázané v psychologických experimentoch .
Kognitívne deformácie sú príkladom evolučného duševného správania. Niektoré z nich vykonávajú adaptačnú funkciu, pretože prispievajú k efektívnejším akciám alebo rýchlejším riešeniam. Ľudia radi zjednodušujú. Zdá sa, že niektorí vychádzajú z nedostatku vhodných schopností myslieť. Okrem toho môžu nevhodne používať zručnosti, alebo skúsenosti.
Vývoj a aplikácia metód na korekciu kognitívnych deformácií, ktoré spôsobujú problémy emocionálnej, osobnej a sociálnej povahy, sú predmetom rôznych oblastí psychoterapie, najmä kognitívnej psychoterapie.
