Svetová ekonomika sa po pandémii zotavuje a prečo všetko možné aj nemožné veľmi dražie 

BRATISLAVA – Vakcína proti koronavírusom nezachránila globálnu ekonomiku pred nerovnováhami spôsobenými uzavretím ekonomík.

Zotavenie sa z najhoršej krízy za posledné storočie bolo nerovnomerné a spoločnosti v celom svete sa dostali do panického a hysterického obnovovania zásob. Rastúci dopyt a vznikajúci nedostatok tlačia ceny na najvyššiu úroveň doslova pri všetkom, od potravín cez polovodiče až po kovy. Vyhliadky na návrat k obvyklej ekonomickej ceste zatiaľ nie sú viditeľné.

Nedostatok všetkého

V dôsledku globálnej krízy vyvolanej pandémiou koronavírusov stratila svetová ekonomika viac ako 3,5 bilióna dolárov – čo je dvojnásobok sumy z krízy v roku 2008. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres uviedol, že globálna hospodárska kríza spôsobená pandémiou koronavírusov bola najhoršia za posledných sto rokov.

Rok po začiatku epidémie a objavení sa vakcín sa situácia začala postupne zlepšovať, ale deje sa to nerovnomerne. Teraz je hlavným rizikom pre trhy nekontrolovaná inflácia. Na pozadí nedostatku vzrástli ceny doslova za všetko: od kovov po potraviny.

Krajiny začali rušiť výluky a výroba sa začala obnovovať. Prudko zvýšený dopyt po automobiloch, domácich výrobkoch a niektorých výrobkoch už viedol k ich rastu cien. Aby výrobcovia predbehli ešte väčšie zvýšenie cien, dopĺňajú zásoby. Meď, železná ruda a oceľ, kukurica, káva, pšenica a sójové bôby, rezivo, polovodiče, plasty a lepenka na balenie – čelili katastrofickému deficitu, ktorý nebudú môcť dlho plniť.

 

Navyše sa zatiaľ nikto nezaviazal povedať, kedy sa rast cien skončí. Odborníci agentúry Bloomberg verili, že to vydrží minimálne ďalší rok. Dôveru do budúcnosti nepridávajú ani nedávne udalosti, ktoré otriasli komoditnými trhmi: dopravná zápcha v Suezskom prieplave, rozsiahly výbuch COVID-19 v Indii a kybernetický útok na americký koloniálny plynovod, ktorý vyprovokoval palivovú krízu v Spojených štátoch.

Preprava nákladu po celom svete sa stala nákladnejšou: cena dopravy kontajnerov medzi Amerikou a Áziou cez Tichý oceán sa počas pandémie zvýšila trikrát a ceny na transatlantických trasách sa takmer zdvojnásobili. A nejde o strop, pretože Európa zaostáva za Áziou a Amerikou v návrate k predchádzajúcim úrovniam výroby a spotreby. Faktom je, že kvôli globálnej obchodnej kríze spôsobenej pandémiou skončilo veľa kontajnerov na nesprávnom mieste a lode stáli v prístavoch nečinne niekoľko mesiacov a neboli vyložené tak rýchlo ako za bežných okolností.

Nedostatok kontajnerov sa navyše zhoršuje následkami nehody v Suezskom prieplave, ktorú takmer týždeň blokovala kontajnerová loď Ever Given. Tisíce jeho kontajnerov neboli doručené včas adresátom a stovky ďalších nákladných lodí uviazli v dopravných zápchach na oboch stranách tohto kanála – najdôležitejšej vodnej cesty svetového obchodu. Suezský prieplav predstavuje 10 – 12 percent svetovej námornej prepravy.

 

Odborníci zatiaľ nevedia presne povedať, o koľko stúpne cena čierneho čaju. „Ak dôjde k výraznému deficitu vo výrobe čaju v Indii, nevyhnutne to ovplyvní ceny vo všetkých krajinách, ktoré čaj vyrábajú. Najväčší objem výroby začína v júni až auguste, teda v období, keď hlavné nákupy uskutočňujú všetci účastníci trhu. V júni preto uvidíme zmenu cien a budeme naďalej sledovať, ako to ovplyvní ceny na spotrebiteľských trhoch. Musíme sledovať, ako sa budú udalosti vyvíjať na aukciách, predovšetkým v júni, “vysvetlil Ramaz Chanturia, generálny riaditeľ združenia Rosteaicofe.

Hlavne čo potrebujete

Zvýšený dopyt ovplyvnil aj rast cien. Oživenie globálnej ekonomiky viedlo k zvýšeniu cien na trhu s kovmi. Napríklad meď zdražela na rekordných 9,75 dolárov za tonu. Analytici spoločností Goldman Sachs a Trafigura naznačili, že ceny prekročia rekord z roku 2011, ktorý je 10,19 tisíc dolárov, a budú stúpať podstatne viac, pretože dopyt prevyšuje ponuku.

Podľa odhadov finančnej spoločnosti Citigroup tvoria asi pätinu svetovej spotreby medi pre komponenty zelenej energie, ako sú zelené elektrárne, batérie, elektrické stroje, nabíjacie stanice a súvisiaca infraštruktúra. Bloomberg vypočítal, že do roku 2050 porastie svetová elektrická káblová sieť o 48 miliónov kilometrov a dopyt po medi sa zdvojnásobí.

Okrem medi stúpali aj ceny ďalších kovov. Hliníka v apríli stál 2,4 tisíc dolárov za tonu. Táto úroveň bola naposledy v roku 2018. Ceny železnej rudy dosiahli 170 dolárov, čo je tiež maximum od roku 2011.

Okrem toho je na svete nedostatok polovodičov. Začalo sa to minulý rok, keď sa v súvislosti s pandémiou a zastavením výroby v priemysle súčasne zvýšil dopyt po zariadeniach. Čipy sa používali na počítačové vybavenie, ktoré sa masívne nakupovalo v súvislosti s prechodom na vynútenú diaľkovú prácu a školu. S touto krízou súvisí aj skutočnosť, že čipy sú potrebné pre čoraz väčší počet zariadení. Problém vyhrotil požiar v japonskom závode Renesas Electronics, ktorý produkuje 17 percent svetových mikroobvodom a mrazy v americkom štáte Texas, kde sa nachádzajú podobné závody.

Automobilový priemysel pocítil najakútnejšie nedostatok čipov, ktoré sa používajú pre operačné systémy motora a asistenčné systémy vodiča. Analytici konzultačnej spoločnosti AlixPartners dospeli k záveru, že len v tomto roku hrozí automobilovému priemyslu strata príjmov vo výške 110 miliárd dolárov. Zároveň sa zníži výroba o 3,9 milióna vozidiel. Kľúčoví hráči na trhu už začali znižovať výrobu. Napríklad japonský Nissan tento rok vyrobí o pol milióna automobilov menej, ako plánoval. Konkurenti mohli urobiť to isté: Ford, Volkswagen a Stellantis varovali, že ich výrobné linky by mohla zasiahnuť polovodičová kríza.

Nekontrolovaný rast

Nerovnomerné hospodárske oživenie viedlo k nekontrolovanému rastu inflácie na celom svete. Od začiatku 90. rokov zaznamenala svetová ekonomika porovnateľný skok v cenách potravín iba trikrát. Naposledy sa to stalo v rokoch 2010 – 2011 a sprevádzali ich série povstaní a protestov na Blízkom východe, ktoré sa prezývali „arabská jar“. Rýchle zrýchlenie inflácie na trhoch s potravinami sľubuje svetu vlnu sociálnych otrasov, najmä v slabých ekonomikách, varovala Deutsche Bank.

Najväčšie riziko inflácie je v USA kvôli jej rýchlemu oživeniu. Do konca apríla sa zrýchlila na 4,2 percenta v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka a dosiahla maximálnu mieru rastu od roku 2008, pričom ceny prekonali rekord desaťročia. Americký Federálny rezervný systém (FRS) súčasne pôsobiaci ako centrálna banka v krajine sa ponáhľal upokojiť občanov a usúdil, že súčasný rast inflácie je dočasný.

 

Podľa odhadov stratila svetová ekonomika 3.5 bilión dolárov počas krízy s koronavírusmi. Na potlačenie inflácie môže regulátor zvýšiť základnú sadzbu, ale takáto perspektíva vystrašuje investorov: zvýši sa tak cena úverov a obmedzí sa možnosť rastu a rozvoja spoločností. Fed doteraz udržiaval sadzbu na 0,25 percenta ročne. To je dobré pre akciový trh, pretože nízke sadzby udržujú dopyt po akciách a iných aktívach. Ďalší rast inflácie však môže zmeniť plány regulátora.

Kým nebude svetová ekonomika pripravená vrátiť sa do svojich obvyklých koľají po masívnom zaočkovaní celosvetovej populácie, tak turbulencie pretrvávajú. Inflácia bude pre centrálne banky na celom svete hlavnou bolesťou. Regulačné orgány budú musieť manévrovať medzi ekonomickými stimulmi a zvýšením cien, ale je nemožné predpovedať, ako dlho bude potrebné túto rovnováhu udržať.