Svetová banka: školstvo poškodené počas pandémie

WASHINGTON –  Uzavretie škôl povedie k dlhodobému oslabeniu globálnej ekonomiky. K tomuto záveru prišla Svetová banka.

Krajiny s vysokými príjmami môžu z dlhodobého hľadiska utrpieť hmatateľnejšie straty v dôsledku vplyvu pandémie na školský systém ako chudobnejšie ekonomiky, tvrdia analytici Svetovej banky (WB). Je to dané zložitejšou štruktúrou stredoškolského vzdelávania a jeho vyššou návratnosťou vo vyspelých krajinách. Svetová banka navrhuje urýchlene zastaviť prax blokovania – inak spôsobí príliš veľké škody ľudskému kapitálu.

Analytici Svetovej banky vo svojej práci „Strata potenciálneho školského vzdelania a pracovných skúseností na pozadí pandémie“ naznačujú, že v dôsledku COVID-19 a následného zatvárania škôl budú rozvinuté krajiny z dlhodobého hľadiska čeliť výraznejším stratám ako krajiny so strednou nízke príjmy. Práca je založená na databáze domácností zo 145 krajín.  simulovala niekoľko scenárov, pričom zohľadňovala zatváranie vzdelávacích inštitúcií, problémy na trhu práce a stratu potenciálnych vedomostí a skúseností.

V najhoršom období, dokonca aj 40 rokov po pandémii, bude HDP krajín s vysokými príjmami o 4,2 % nižší, ako by mohol byť bez neho. V prípade krajín so stredným príjmom je tento potenciálny rozdiel 2,6 %, v prípade chudobných krajín je to len 0,8 %.

Svetová banka tento rozdiel pripisuje vyššej návratnosti vzdelávania a zložitejším školským štruktúram vo vysokopríjmových ekonomikách. Napríklad priemerná dĺžka školskej dochádzky v bohatých krajinách je 13 rokov, viac ako osem rokov v krajinách so stredným príjmom a šesť rokov v chudobných ekonomikách. Podľa analytikov WB svetová ekonomika o desať rokov utrpí značné straty v dôsledku potenciálnych vedomostí a skúseností stratených v bohatých krajinách a v budúcnosti budú touto krízou zasiahnuté aj chudobnejšie krajiny.

Vplyv pandémie na trh práce je tiež výrazne silnejší v krajinách s vysokými príjmami v dôsledku vyššej návratnosti pracovných skúseností. Prestávky v odbornej príprave sú však nebezpečnejšie ako prestávky v práci, keďže tie podľa názoru Svetovej banky postihujú najmä pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a návratnosť vzdelania je niekoľkonásobne väčšia ako návratnosť pracovných skúseností.

Hoci Svetová banka predpovedá, že chudobné krajiny zažijú menšie škody v dôsledku zatvárania vzdelávania počas blokád v dôsledku prirodzene nižšej úrovne školstva, súčasné problémy v tejto oblasti môžu zostať nevyriešené.

Dlhodobé dopady zatvárania škôl a zmien vo vzdelávacích formátoch pocítia chudobné krajiny okrem iného v dôsledku nedostatočného prístupu k vzdelávaniu mimo inštitúcií pre značnú časť detí – vo väčšine najchudobnejších krajín len dve – tretiny študentov pokračovali vo vzdelávaní pod zablokovaním. Chudobné krajiny sa okrem iného budú ťažko vyrovnávať so zvýšeným zaťažením rozpočtového systému v dôsledku nárastu dlhového zaťaženia počas pandémie.

Svetová banka poznamenáva, že bohaté krajiny a krajiny so strednými príjmami sa pravdepodobne ľahšie vysporiadajú s možnou stratou vzdelania a pracovných skúseností. Analytici odporúčajú vládam, aby sa zamerali na ochranu miezd a rekvalifikačné programy na udržanie pracovných miest a ochranu pracovníkov pred možnou stratou skúseností. Riešenie problému výchovných strát je oveľa náročnejšie. Krajiny budú musieť investovať do nápravného vzdelávania pre študentov, ktorí sa počas pandémie nemohli učiť, ako aj riešiť digitálnu priepasť. Podľa Svetovej banky žije od novembra 2021 asi polovica svetových študentov v krajinách, kde školy ešte nie sú úplne otvorené. Bankoví analytici naliehajú na úrady, aby bezodkladne otvorili školy po celom svete – inak budú dlhodobé ekonomické dôsledky pre školstvo v dôsledku blokád príliš vážne.