Slovenský zákon o nezaslúžených benefitoch môže naraziť podľa právnej analógie na rozhodnutie ESĽP

BRATISLAVA / PRAHA – V Národnej rade Slovenskej republiky je zákon o nezaslúžených benefitoch, ktorý sa týka niekdajších funkcionárov komunistickej strany a vedúcich manažérov silových zložiek Československej socialistickej republiky.

V dôvodovej správe k zákonu autori konštatujú, že predkladaný zákon je v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) . Nie je. Mimochodom autori v návrhu zákone nedefinujú čo je to benefit,  a ani čo je to nezaslúžený benefit.

Podľa ekonomického pojmoslovia sú benefity zamestnanecké výhody. To sú tie platby, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi mimo mzdu. Spravidla nie sú vymáhateľné ani upravované zákonom. Môžu byť peňažné, v hmotnej forme či vo forme nadštandardné služby; môžu nadobúdať rôzne podoby.

Dôkazom toho, že autori zákona nepoznajú rozhodnutia ESĽP je rozsudok súdu, ktorý zverejnil  český potrál www.justice.cz. Úplné znie rozsudku nájdete cez tento odkaz.

Rozsudok opisuje prípad vojenského sudcu, ktorý bol uvoľnený bez toho, aby mu vyplatili dôchodok, ktorý mu patrí za službu v Československej armáde. Rozsudok nadobudol platnosť 26. novembra 2002.

Citujeme odôvodnenie rozsudku v jeho bodoch 32 až 34:

32. Podľa článku 3 ods. 1 sa základné práva a slobody zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

33. Podľa článku 11 ods. 4 je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

34. Článok 36 stanovuje, že každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak.

Súd zamietol námietky vlády Českej republiky. ESĽP v zdôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že “každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikto nemôže byť zbavený svojho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.”

Súd sa preto tvrdí že rozdiel v zaobchádzaní pri vyplácaní výsluhového príspevku medzi jednotlivými kategóriami bývalých vojakov a tým skôr medzi bývalými vojenskými sudcami, ktorého obeťou bol aj sťažovateľ, nespočíva na žiadnom “objektívnom a rozumnom zdôvodnení”.

Česká republika musela vyplatiť žalujúcemu bývalému vojenskému sudcovi 20 000 eur, pričom navýšenú o úroky.

Citujeme rozsudok, v ktorom ESĽP rozhodol nasledovne:

“a) že žalovaný štát má uhradiť sťažovateľovi v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa rozsudok stane konečným podľa článku 44 ods. 2 Dohovoru, sumu 20 000 EUR (dvadsať tisíc euro) ako náhradu materiálne škody. Táto suma bude prepočítaná na národnú menu žalovaného štátu podľa kurzu platného v deň úhrady. Žalovaný štát má tiež povinnosť uhradiť každú prípadnú sumu dlžnú ako daň;

b) že od uplynutí uvedenej lehoty až do zaplatenia bude stanovená suma navýšená o prostý úrok so sadzbou rovnajúcou sa úrokovej miere marginálne refinančných operácií Európskej centrálnej banky platnej v tomto období, zvýšenej o tri percentuálne body.”

Okrem iného ESĽP uviedol, že rozhoduje, že konštatovanie porušenia Dohovoru poskytuje dostatočné spravodlivé zadosťučinenie za morálnu ujmu, ktorú sťažovateľ utrpel.

A na záver poetická metafora. Minister financií Slovenskej republiky návrh zákona v svojom denníku v sociálnej sieti uviedol titulkom “eštebákom po krížoch”. Podľa právnej analógie “po krížoch” môže dostať štátny rozpočet, ktorý bude platiť náhrady poškodeným občanom,