SAK: proti zneužívaniu kolúznej väzby novou mocou
BRATISLAVA – Slovenská advokátska komora (SAK) sa dlhodobo zaoberá podnetmi z praxe týkajúcimi sa podmienok výkonu väzby v konkrétnych prípadoch a upozorňuje na nadužívanie tohto inštitútu.
Väzba, ako najzávažnejší zásah do práva na osobnú slobodu, by mala byť riadne odôvodnená a trvať len nevyhnutný čas. SAK preto vyzýva na otvorenie odbornej diskusie k téme podmienok väzby.
Predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas povedal: „Máme záujem na tom, aby sa vyváženým a korektným spôsobom stanovili legislatívne podmienky prípustnosti a výkonu inštitútu väzby v našom právnom poriadku.”
“Z tohto dôvodu SAK zaslala ministerke spravodlivosti vecný zámer úpravy Trestného poriadku, o ktorom sme presvedčení, že v prípade jeho prijatia by bol vyváženou odpoveďou na záujem štátu na dodržiavaní princípu primeranosti v trestnom konaní vo vzťahu k záujmu na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti obvinených na jednej strane a záujmu nás všetkých na vyšetrovaní protispoločenskej činnosti s intenzitou trestného činu na strane druhej.”
“Väzba nie je trest. Väzba je obmedzenie osobnej slobody osoby, ktorá nie je (a ani v konečnom dôsledku nikdy nemusí byť) odsúdená za spáchanie trestného činu. Pri zachovaní prezumpcie neviny ide o nevinnú osobu a zásah do jej práv má byť za prísne stanovených podmienok a len na nevyhnutne dlhý čas. Trvanie väzby (ani kolúznej) sa nemôže v demokratickej krajine podriaďovať nedostatočnosti vyšetrovacích kapacít štátu. Podľa štatistík MS SR počty väzobne stíhaných osôb u nás narastajú. Kým v roku 2010 to bolo 1972 osôb, v roku 2015 celkovo 1813 osôb, tak v roku 2018 to už bolo 2520 osôb. V roku 2019 okresné súdy SR vybavili 2495 väzobne stíhaných osôb a priemerná dĺžka väzby bola 116,4 dňa. To znamená, že takmer 2500 ľudí zavreli do cely v priemere na 4 mesiace pred tým, ako bolo na súde preukázané, že naozaj trestný čin spáchali.”
S ohľadom na zásadu ultima ratio (krajný prostriedok, posledná možnosť) aplikácie inštitútu väzby, ako aj na problematické aspekty najmä kolúznej väzby a jej aplikáciu v praxi navrhujeme zmeny v nasledovných oblastiach:
Posilnene súdnej kontroly dôvodnosti trestného stíhania – aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že súd pri rozhodovaní o väzbe má mať možnosť hlbšie preskúmať dôvodnosť samotného obvinenia.
Upresnenie dôvodu kolúznej väzby – ktorý by sa vzťahoval iba na konkrétnych doposiaľ nevypočutých svedkov pri ktorých hrozí kolúzne správanie, pričom po ich vypočutí v trestnom konaní by tento dôvod väzby zanikol.
Zvýraznenie povahy väzby ako „ultima ratio“ oproti ostatným možnostiam jej nahradenia – súd by mal povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu, pričom samotná väzba by prichádzala do úvahy iba v prípadoch, kedy nie je možné väzbu nahradiť.
Stanovenie maximálnej lehoty kolúznej väzby – navrhovaná doba obmedzenia na 3 mesiace vychádza z potreby urýchliť prípravné konanie a zabrániť jeho prieťahom v situácii kolúznej väzby. Ide podľa nášho názoru o dostatočnú lehotu na vykonanie výsluchu osôb, kde hrozí kolúzne správanie obvineného.
