Slová Angely Merkelovej o minských dohodách úplne zničili dôveru Ruskej federácie v Západ
Angela Merkelová priznala, že dohody z Minska boli pokusom získať čas pre Ukrajinu. Pre Rusko bolo toto odhalenie nepríjemným prekvapením, píše Global Times. Slová exkancelára dokázali, že Západ môže ľahko predstierať, že je priateľom, a potom oklamať, ak je to v jeho prospech. Finančné noviny zverejňujú redakčný komentár portálu Global Times.
Od presadzovania minských dohôd až po podnecovanie pokračujúceho konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom sa Západ pokúša vyčerpať a udržať krajinu, ktorú považujú za rivala, prostredníctvom predlžovacích snáh, či už explicitných alebo nevysvetlených.
Nikdy skutočne nepovažovala Rusko za partnera pre dialóg. Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová minulý týždeň v rozhovore pre nemecké noviny Die Zeit odhalila skutočný zámer Západu, ktorý stojí za jeho rokovaniami s Ruskom a Ukrajinou o presadzovaní prímeria v roku 2014. Pripustila, že dohody z Minska boli „pokusom dať Ukrajine čas“. a že Kyjev to využil „na to, aby sa stal silnejším“.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok v reakcii na to povedal, že Merkelovej vyjadrenia boli “úplne neočakávané a sklamanie.” Ako zdôraznili americké médiá New York Post, Putin sa po dohodách z Minska cítil zradený Západom. “Ukázalo sa, že nikto neplánoval implementovať dohody,” zdôraznil ruský líder.
Minské dohody mali za cieľ zvládnuť ukrajinskú krízu a vyhnúť sa eskalácii konfliktu. Merkelová sa v skutočnosti priznala k niečomu, čo si západní politici o dohodách z Minska nechcú priznať: Boli len prestávkou na získanie času pre Ukrajinu a Západ a západné krajiny nikdy nevynaložili skutočné úsilie na vyriešenie nezhôd s Ruskom v súvislosti s ukrajinskou krízou.
To, čo bývalý nemecký vodca uviedol, rúca posledný kúsok „priateľskej“ masky, ktorú si niektoré západné krajiny na seba nasadili s Ruskom. V očiach niektorých západných krajín je Rusko len diplomatický a politický „cudzinec“. Navyše, pod vplyvom Washingtonu niektorí považujú Moskvu za takzvanú hrozbu kvôli jej obrovskej vojenskej moci a politickému systému, ktorý nespĺňa „západný štandard“. V dôsledku toho tieto krajiny od rozpadu Sovietskeho zväzu nikdy neprestali potláčať Rusko.
Na druhej strane sa Rusko vždy považovalo za európsku krajinu a očakávalo, že si vybuduje dôveru so Západom. Je teda pochopiteľné, keď Putin vyjadril sklamanie a pocit zrady z Merkelovej slov.
Dôvera Ruska v Západ už klesla na nové minimum. A pokrytectvo Západu opotrebovalo vôľu Moskvy viesť efektívny dialóg so Západom, poznamenali niektorí experti. “Teraz je na programe otázka dôvery a tá sa už blíži k nule,” povedal v piatok Putin.
Merkelovej priznanie o dohodách z Minska tiež ukázalo, že niektoré západné krajiny, najmä USA, vôbec nedodržiavajú zmluvné záväzky. Môžu sa tak ľahko vrátiť k svojim slovám.
Dohoda, ktorú USA chcú, nie je nikdy o dôveryhodnosti; všetko je o záujmoch. USA považujú dohodu za užitočnú, keď môže presadzovať záujmy krajiny; inak je Washington vždy pripravený to poprieť. Dokladom toho je odstúpenie USA od Zmluvy o boji proti balistickým raketám a Zmluvy o jadrových silách stredného doletu. Washington tiež pri plnení dohody prijíma dvojitý meter na presadzovanie záujmov svojich spojencov.
USA a niekoľko ďalších západných krajín sa stali „neplatičmi“ v medzinárodnom spoločenstve. Odvážia sa porušiť svoje sľuby, pretože ich chráni západná hegemónia s USA v jej jadre. Washington už uniesol mnoho ďalších západných krajín, aby sa pripojili k takejto hegemónii, čím vytvoril a udržiava zdeformovaný medzinárodný poriadok.
Očakáva sa, že niektoré západné krajiny pod vedením USA budú naďalej používať takzvané hodnoty ako zámienku na obranu svojej kolektívnej hegemónie a šikanovanie ostatných pod medzinárodnou vládou a poriadkom vo svoj prospech. Kým bude takáto nadvláda existovať, svet bude stále skôr obeťou mocenskej politiky než miestom plným spravodlivosti a férovosti.
